"Hneď na začiatku sa Lacedemončania po slávnosti Karneie vybrali na vojenskú výpravu. Keď sa dostali do Tegey, poslali do Argu mierové návrhy. Už predtým mali v Argu priateľov, ktorí sa tam usilovali zvrhnúť demokraciu a tí mohli na začiatku vojny ľahšie presvedčiť ľud, aby uzavrel mierovú dohodu. Už predtým chceli uzavrieť mier s Lacedemončanmi a neskôr aj spojenectvo; v prípade úspechu mali v úmysle napadnúť vodcov demokracie a zvrhnúť vládu ľudu. A tu do Argu prišiel z Lacedemonu proxenes Lichas, syn Arkesilaov, s dvoma návrhmi; jeden sa týkal pokračovania vo vojne a druhý mierového dohovoru. Po dlhom rokovaní (na ktorom sa zúčastnil aj Alkibiades) stúpenci Lacedemončanov, ktorí tam vystupovali verejne, presvedčili Argejčanov, aby previedli dohodu tohto znenia:
- "Lacedemonské zhromaždenie ľudu sa uznieslo uzavrieť zmluvu s Argom ktorá obsahuje nasledovné body:- Argejčania vydajú Orchomenčanom ich deti a Lacedemončanov ich mužov, ktorých väznia v Mantinei. Takisto sú povinní opustiť oblasť Epidauru a zbúrať obliehací múr.
- ak Aténčania nebudú chcieť odísť z epidaurského kraja, budú pokladaní za nepriateľov Argu a Lacedemončanov, ako aj ich spojencov.
- Lacedemončania musia vydať všetkým mestám detí, ktoré mali v zajatí ako rukojemníkov.
- Čo sa týka obetovania bohom, Argejčania môžu slobodne zaviazať prísahou Epidaurčanov a sami takto prisahať.
- Mestá na Peloponéze, veľké a malé, majú byť slobodné podľa obyčají predkov.
- Ak niektoré mesto na Peloponéze pôjde so zlým úmyslom proti územiu Peloponézu, vtedy obe strany po dohode urobia protiopatrenia na odrazenie nepriateľa a to také, ktoré budú pre Peloponéz najprospešnejšie.
- Všetci spojenci na Peloponéze musia mať rovnaké práva voči iným spojencom a spojencom Argu a ochraňovať svoje panstvo.
- Obe strany sú povinné oboznámiť o dohode svojich spojencov kvôli jej schváleniu. Ak budú mať spojenci iný názor, nech ich pošlú domov."
Bola to prvá dohoda (napísaná v dórskom nárečí, lebo bola spísaná medzi Dórmi- poznámka A.B.), ktorú prijali Argejčania a vtedy sa vojsko Lacedemončanov vrátilo z Tegey do Sparty. Od tých čias sa často stýkali kvôli dohodám a onedlho tá istá strana, ktorá uzavrela mier, presvedčila Argejčanov, aby zrušili spojenectvo s Mantinejčanmi, Elejčanmi a Aténčanmi a aby uzavreli spojenectvo s Lacedemončanmi.
Lacedemončania a Argejčania sa rozhodli uzavrieť mier a spojenectvo na 50 rokov za nasledovných podmienok:- "Dohodli sa riešiť spory mierovou cestou na súde, ako rovný s rovným podľa zásad predkov. Silné peloponézske mestá sa môžu pripojiť k dohode o mieri a spojenectve, zachovávajúc si slobodu, štátne zriadenie a svoju moc a podrobovať sa rozhodnutiu súdov. Spojenci Lacedemončanov mimo Peloponézu majú rovnaké práva ako Lacedemončania a spojenci Argejčanov také isté postavenie ako Argejčania pri zachovaní svojej moci v krajine. Ak bude potrebné, aby spoločne podnikli vojenskú výpravu, Lacedemončania a Argejčania sa musia dohodnúť medzi sebou, ako ju uskutočniť za čo najspravodlivejších podmienok voči spojencom. Ak sa niektoré mesto na Peloponéze, alebo mimo neho dostane do sporu o hranice, alebo pre inú príčinu, spor sa musí riešiť súdne."
Na takých podmienkach bola založená zmluva o spojenectve a Lacedemočania a Argejčania sa dohodli na vrátení zajatcov vo vojne a na niektorých iných otázkach. Teraz už postupovali jednotne a dohodli sa aj na tom, že neprijmú aténskeho hlásateľa a posolstvá, ak Aténčania neodídu z Peloponézu a neopustia svoje opevnenia a že s nikým neuzavrú mier a nebudú viesť vojny bez spoločnej dohody. Spoločne prerokovali aj iné záležitosti a poslali posolstvá do Trácie a k Perdikkovi a primäli Perdikka,aby uzavrel s nimi dohodu. On sa však hneď neodtrhol od Aténčanov, ale o tom rozmýšľal, lebo videl, že tak urobili aj Argejčania. Po predkoch totiž bol z Argu. Aj s Chalkiďanmi obnovili staré prísahy a uzavreli nové dohody. Argejčania poslali do Atén poslov a vyzvali ich, aby opustili opevnenie pri Epidaure. Keďže aténsky oddiel pri Epidaure bol iba malou časťou z celého vojska, Aténčania poslali Demostena, aby vojakov odtiaľ vyviedol. No ten prešiel všetkým cez rozum a od Epiďauranov získal pevnosť.
Keď Argejčania vystúpili zo spolku s Aténčanmi, Mantinejčania spočiatku ešte odolávali, ale keď si uvedomili, že bez Argejčanov nič nedosiahnu, predsa prijali mierové návrhy Lacedemončanov. Nato sa na spoločnú výpravu do Sikyonu vybralo 1000 Lacedemončanov a 1000 Argejčanov, kde posilnili oligarchiu. Potom odstránili demokratickú vládu v Argu a nahradili ju oligarchickou, ktorá inklinovala k Lacedemončanom.
Toto sa stalo už na konci zimy a začiatkom jari, keď sa skončil 14. rok vojny."
Aténčania už mnohokrát porušili svoje záväzky a aj tá akcia s Argom sa javí, ako porušenie zmluvy s Lacedemončanmi. Už od začiatku (tak ako napísal sám Tukydides) nemali snahu ju dodržiavať a tak aj tá zmluva bola prijatá tak, aby si našli možnosť ju obísť bez toho, aby ju museli priamo zrušiť. Preto asi Aténčania nemali takých verných a stálych priateľov, ktorí by s nimi znášali dobré aj zlé. Bohužiaľ do tejto roviny- bohorovnosti- neskôr spadli aj Lacedemončania, ale to bude podstatne neskôr. Zatiaľ sú braní, ako záchrancovia Grécka, možnože aj vďaka politike takých ľudí, ako bol Brasidas. Ale v tejto pozícii ich udržiava aj (zatiaľ) silné vojsko, ktoré ale má väčšie straty, ako je doplňované. Preto ani Lacedemončania neposudzujú akcie Aténčanov ako porušenie zmluvy, lebo si najskôr musia zabezpečiť pozíciu na Peloponéze a nechávajú na Aténčanoch, nech svojimi krokmi sa sami kompromitujú, ako porušovatelia zmlúv.
V ďalšej časti, 15. roku vojny, nám Tukydides, cez (nie vždy zrozumiteľný a logický) preklad P. Kuklicu z edície Tatran, poukáže na to, ako sa dajú jednotlivé zmluvy anulovať bez toho, aby k tomu zasadalo a prijalo o tom rozhodnutie nejaké zhromaždenie. Pomalosť Lacedemončanov je príznačná a bude ich stať viac, ako si budú želať. Nie prvý a a nie posledný krát.
