Po tejto reči Aténčania odišli od rokovania. Zástupcovia Mélu, keďže sa poradili medzi sebou a prijali rozhodnutie v tomto zmysle, ako to vraveli Aténčanom, dali im takú odpoveď:-„ Aténčania! Neprijali sme iné rozhodnutie, ako bolo počiatočné a nemáme v úmysle ani na chvíľku sa zriecť slobody v meste, ktorá trvá 700 rokov. No pousilujeme sa ho zachrániť, lebo veríme v osud, ktorý ho chránil až doteraz a v pomoc Lacedemončanov. Vám navrhujeme priateľstvo s nami a mier a chceme byť v čase vojny neutrálni, keď však uzavrieme dohodu prijateľnú pre obe strany, opustíte našu krajinu."
Tak povedali Mélčania a na to Aténčania odpovedali:-„Mélčania, ak máme usudzovať podľa vášho rozhodnutia, zdá sa, že vy jediní vidíte budúcnosť veľmi jasne a takisto aj veci, ktoré máte pred očami, i tie nejasné, lebo ich chcete vidieť, akoby sa už stali. Keďže ste sa tak veľmi a s tak priveľkou dôverou spoliehali na Lacedemončanov v osudnej chvíli i v nádejach, úmerná tomu bude aj vaša záhuba."
Potom aténski poslovia odišli do svojho tábora. Keďže Mélčania neprijali nijaký návrh, aténski vojvodcovia začali vojnu. Rozdelili vojenské pevnosti podľa miest a zovreli Mélos zo všetkých strán. Potom zanechali stráže z aténskeho a spojeneckého vojska na pevnine i na mori a s väčšinou vojska odtiahli. Tí čo zostali, pokračovali v obliehaní Mélu.
Približne v tom čase Argejčania vpadli do fliuntského kraja, ale zozadu boli prepadnutí fliuntským vojskom a utrpeli porážku a zahynulo ich asi 80. Aténčania, ktorí boli v Pyle, pobrali Lacedemončanom veľkú korisť. Lacedemončania to ešte nepokladali za porušenie dohôd a výzvu do vojny, ale vyhlásili, že ktokoľvek z Peloponézanov a od nich môže podniknúť proti týmto Aténčanom lúpežnú výpravu. Keďže Korinťania pre isté nezhody už bojovali proti Aténčanom, ostatní Peloponézania sa do toho nemiešali. Obyvatelia Mélu však podnikli nočný výpad, dobyli tú časť opevnenia, ktorá bola oproti tržnici, pobili tamojšiu strážnu posádku a dopravili do mesta čo najväčšie množstvo zásob obilia. Potom sa stiahli do mesta a správali sa pokojne. Po týchto udalostiach Aténčania starostlivejšie strážili svoje opevnenia. Takto sa skončilo leto.
V nasledujúcu zimu sa Lacedemončania pripravovali na výpravu proti Argu, ale keďže obete na šťastné prekročenie hraníc nebolo priaznivé, vrátili sa domov. Tieto akcie Lacedemončanov vzbudili v Argejčanoch podozrenie, že niektorí ich obyvatelia sú s nimi v spojení a tak sa rozhodli ich vypátrať. Niektorí boli zaistení, iným sa podarilo utiecť.
Približne v tom čase sa opäť Mélčanom podarilo obsadiť slabo stráženú časť opevnenia Aténčanov. Po tomto prišli z Atén na pomoc obliehateľom nové posily. Velil im Filokrates, syn Demeov a zosilnil obliehanie. Vtedy Mélčania vydali mesto Aténčanom. Bolo podozrenie, že mesto niekto z obyvateľov zradil. Aténčania pobili všetkých dospelých mužov, ženy a deti predali do otroctva. Potom na ostrov vyslali 500 svojich kolonistov, ktorí sa tam usadili."
Dobré ponaučenie, že? No tá nespravodlivosť neostane nepotrestaná, lebo arogancia moci spôsobí to, že Aténčania vedome porušia zmluvy s Lacedemončanmi a tak 18. a zvlášť 19. rok vojny bude satisfakciou, akú si Aténčania iste želať nebudú. Tukydides už o Mélu písať nebude, no opíše ďalej 16. rok, ktorý bude mať ešte pokračovanie v náväznosti na sicílsku výpravu v 17. roku vojny. Takže tu bude nadväzovať časť o opise histórie Sicílie, ktorú som umiestnil medzi 8. rok vojny (vložené na stránku 2.12.2009 medzi 2. a 3. časť), vzhľadom k udalostiam, ktoré sa tam vtedy udiali.
