Na základe jednej požiadavky dám aj odkaz na mapky celej vojny, ktoré sú pomerne spoľahlivo spracované, až na to, že ukazujú stav pred vojnou a pritom vieme, že spojenci vo vtedajších dobách neboli akosi stálou konštantou. Pritom som aj zistil, že nie sú najpodrobnejšie a niektoré dôležité boje a akcie nie sú zaznamenané. No na jednej mapke to nie, ale nájde sa to na iných, že? Pokračujem opisom 16. roku vojny, kde Aténčania vyslali posla na Sicíliu k zisteniu určitých vecí tak, ako to opísal Tukydides, syn Olorov vo svojom diele o dórskej vojne, ktorú neskôr nazvali- peloponézskou.
Ako som spomenul, tak tento článok nadväzuje na článok o histórii Sicílie z 2.12.2009, ktorý je umiestnený medzi druhou a treťou časťou 8. roku vojny.
http://bogric.blog.sme.sk/c/211917/Historia-Sicilie-podla-Tukydida.html
„... Toľko bolo kmeňov, Grékov a barbarov, ktorí obývali Sicíliu a proti takému veľkému ostrovu sa teraz Aténčania opovážili podniknúť výpravu pod zámienkou pomáhať svojim kmeňovým príbuzným, rodákom a spojencom, no v skutočnosti mali v pláne podrobiť si celý ostrov. Najväčšmi ich však k tomu pobádali poslovia z Egesty, ktorí boli práve vtedy v Aténach. Egesťania začali vojnu proti susednému mestu Selinus pre akési porušenie práva o manželstve a pre sporné vlastníctvo pozemkov. Selinunťania si pozvali na pomoc svojich kmeňových príbuzných Syrakúzanov a začali na Egesťanov útočiť na pevnine i na mori. Egesťania preto pripomenuli Aténčanom spojenectvo s Leontinčanmi, ktoré sa vytvorilo v predchádzajúcej vojne za Lacheta. Keď prosili, aby im poslal na pomoc lode; ako najdôležitejší argument uvádzajú, že ak Syrakúzania nebudú potrestaní za vyhnanie Leontinčanov, pobúria aj ostatných aténskych spojencov a ovládnu ostrov; potom sa bude treba obávať, že raz pošlú Dórovia zo Sicílie veľkú pomoc Dórom na Peloponéze ako svojim príbuzným a úplne zničia moc Atén. Preto by bolo rozumné postaviť sa Syrakúzanom na odpor aj so spojencami a to tým väčšmi, že Egesťania majú dostatok financií na vedenie vojny. Aténčania si vypočuli tieto argumenty, ktoré Egesťania a tí, čo ich podporovali, neraz uvádzali na zhromaždeniach ľudu a tak sa rozhodli vyslať do Egesty poslov, aby sa presvedčili, či majú toľko financií v mestskej pokladnici a v pokladnici chrámu, ako hovoria a aby celkovo zistili, ako sú pripravení do vojny proti Selinu.
Lacedemončania som spojencami, okrem Korinťanom, sa v tú zimu vydali na výpravu do Argolidy, spustošili v nej časť polí a odviezli si niekoľko vozov obilia. Potom usídlili vyhnancov z Argu v Orkneách a nechali tam ako ochranu neveľkú posádku. Potom uzavreli dohodu na určité obdobie, aby si Argejčania a Ornejčania navzájom neplienili krajinu a nakoniec odišli domov s ostatným vojskom. Krátko na to priplávalo aténske loďstvo, v počte 30 lodí a 600 hoplitmi na palube a jeden deň obliehali obyvateľov Orney. V noci sa vojsko ubytovalo ďaleko od mesta a obyvateľom sa podarilo ujsť. Keď sa to Argejčania dozvedeli, zničili Orney a odtiahli. Takisto Aténčania odplávali so svojim loďstvom domov. Potom prepravili do Metony na hraniciach s Macedóniou svoju jazdu a taktiež vypovedaných Macedóncov, ktorí prešli k nim a spustošili územie patriace Perdikkovi. Potom poslali Lacedemončania poslov do Trácie, ktorí uzavreli zmluvu o prímerí obnovujúcu sa každých desať dní, s požiadavkou, že budú bojovať po Perdikkovom boku, ale Chalkiďania s tým nesúhlasili. Tak sa skončila zima a 16. rok vojny, ktorú opísal Tukydides."
Už som mnohokrát napísal o tom, aká je nenásytnosť Atén a ich arogantné jednanie voči slabším (veď len minule o spore Atény- Mélos), ale teraz sa hrnú do niečoho, čo im nieže nepokazí reputáciu (tú už aj tak mali pokazenú), ale ich aj priamo ohrozí. Blíži sa 17. rok vojny ktorý bude pre nich takým medzníkom, ako pre Lacedemončanov Sfaktéria, ale v podstatne väčšom rozsahu. V 18. roku vojny k tomu Aténčania vedome porušia mier tým, že pomôžu Argejčanom na lodiach a aj peším loďstvom proti Lacedemončanom a tak si otvoria druhý front. Sicília ich bude stáť veľa síl, Alkibiades pomáha Lacedemončanom a ešte k tomu priama vojna voči Lacedemončanom, ako následok porušenia zmluvy na 50 rokov, to bude na nich veľa. No ako ukážu udalosti, nepripustia si žiadne pochybenia a ešte k tomu budú sicílsku výpravu dotovať a plnou silou jej vodcom napomáhať. Lenže na druhej strane sa po Brasidovi objaví nový lacedemonský veliteľ, ktorý uštedrí spolu s vojskom spojených sicílskych miest na čele so Syrakúzmi, Aténčanom takú porážku, akú ešte nezažili. No je to ešte v ďalekej budúcnosti. Tukydides tejto udalosti pripisuje veľký význam, lebo rozsahom táto časť konfliktu ( 17., 18. a 19. rok ) je takmer v rozsahu 2/8 z jeho napísaného a uverejneného diela, ktoré má názov - Dejiny peloponézskej vojny.
