" V nasledujúcu zimu sa začali Aténčania pripravovať na útok proti Syrakúzam a Syrakúzania robili protiopatrenia. Keď sa však ukázalo, že ich Aténčania hneď nenapadnú (spočiatku sa ich totiž Syrakúzania báli), tak boli za dňa na deň odvážnejší. Keď Aténčanom sa nepodarilo dobyť Hyble útokom, tak Syrakúzania začali Aténčanmi ešte viac pohŕdať a žiadali stratégov, ako to zvyčajne robí dav, ktorý nadobudne sebavedomie, aby ich viedli proti Katane, keď Aténčania proti ním nepostupujú. Veľa syrakúzskych jazdcov sa priblížilo k aténskemu vojsku ako vyzvedači a kládli mu otázky, či prišli do cudzej krajiny, aby tam s nimi bývali, alebo aby pomohli Leontinčanom vrátiť sa do vlasti.
Za takej situácie sa Nikias s Lamachom usilovali dostať nepriateľské vojsko čim ďalej od mesta, aby sami mohli plávať pozdĺž pobrežia a tam sa pokojne utáboriť. Uvedomovali si, že by to nedokázali, keby mali vystúpiť z lodí a hneď bojovať už s pripraveným nepriateľom, alebo keby ich nepriatelia spozorovali na postupe po pevnine, lebo Aténčania nemali jazdu, čím by spôsobili svojou jazdou aténskej ľahkej pechote a neozbrojenému davu veľké škody, pokiaľ by nezaujali také postavenie, kde by im syrakúzska jazda nemohla uškodiť. Zbehovia zo Syrakúz im ukázali miesto blízko Olympeia, ktoré mohli strategický využiť. Preto si stratégovia vymysleli takúto lesť. Poslali do Syrakúz človeka, ktorý im bol verne oddaný a ktorého aj syrakúzski stratégovia pokladali za svojho priateľa. Bol to Katančan a povedal, že ho posielajú tí Katančania, ktorých poznajú stratégovia v Syrakúzach a že patrí k ich priateľom, ktorí v Katane ešte ostali. Povedal Syrakúzanom, že Aténčania nocujú v meste, ďaleko od svojho tábora a ak budú Syrakúzania chcieť, tak môžu zaútočiť s celým vojskom na ich tábor v určený deň, hneď na svitaní a vtedy Katančania uzavrú tých čo sú v meste a zapália im lode. Syrakúzania vraj ľahko dobyjú tábor útokom na kolovú hradbu. Medzi Katančanmi je totiž veľa takých, čo Aténčanov neznášajú a sú pripravení na túto akciu a že on prichádza od nich.
Syrakúzski velitelia, plní odhodlania, už dávnejšie rozmýšľali o útoku proti Katane, preto teraz neboli dosť ostražití a uverili tomuto človeku. Hneď určili deň, kedy tam prídu a Katančana prepustili. Potom vydali celému vojsku rozkaz a zároveň Selinunťanom, aby sa pripravili na pochod. Keď bolo všetko prichystané, vydali sa proti Katane. Cestou strávili noc a postavili tábor v leontínskej oblasti. Len čo Aténčania zistili, že sa Syrakúzania približujú, tak nalodili všetko vojsko aj so svojimi spojencami a v noci plávali k Syrakúzam. Na svitaní sa vylodili neďaleko chrámu Olympeion, aby tam postavili tábor. Ale aj Syrakúzski jazdci, ktorí sa ak prví dostali ku Katane, sa dozvedeli, že aténske vojsko je na ústupe a preto rýchlo dali vedieť pechote. Potom sa všetci spolu ponáhľali na pomoc svojmu mestu.
Vzdialenosť Katany od Syrakúz je veľká a tak Aténčania mali dosť času, aby na vhodnom mieste postavili tábor. Z tohto svojho postavenia mali možnosť kedykoľvek začať bojovať a syrakúzska jazda im nemohla spôsobiť väčšie škody ani pred začiatkom a ani v priebehu boja. Aténčania vyrúbali v blízkosti tábora stromy, brvná spustili na more a urobili zátarasy pri lodiach, aby ich chránili. Pri Daskone, kde mali Syrakúzania najľahší prístup, narýchlo vybudovali z kameňov a trámov pevnosť a strhli most na rieke Anapos. V čase budovania tábora nik z mesta nevychádzal a neprekážal im v práci. Ako prvá pricválala na pomoc mestu syrakúzska jazda a neskôr sa tam zhromaždilo celé syrakúzske vojsko. Pokúšali Aténčanov tak, že prišli blízko k táboru, ale keď Aténčania z tábora nevyšli, tak ustúpili a utáborili sa na Helorinskej ceste."
Toto bol pekný taktický ťah, ako oklamať nepriateľa. Verím tomu, že to bol Nikiov nápad, lebo mám taký dojem, že Lamachos je silový typ veliteľa. Takto si Aténčania vďaka tomu nápadu vybudovali tábor a pripravili si najlepšie podmienky k nadchádzajúcej bitke. Syrakúzania sa kvôli svojim "100 jarným kilometrom" cítili trochu unavení a nevyspatí a k tomu mali nevýhodné postavenie, ako pechoty, tak aj jazdy, ktorú veľmi rozvinúť nemohli. Ale aj tak sa nasledujúci deň pustili do bitky, ktorá priniesla taký výsledok, aký priniesla. V ďalšej časti tejto vojny vám opíšem priebeh a výsledok prvého merania síl medzi Aténčanmi a ich spojencami a Syrakúzanmi a ich spojencami, ako aj dôsledky, ktoré z nej vyplynuli.
