"Aténčania však nešli do svätyne, ale pozbierali mŕtvoly svojich padlých, pokládli ich na hranicu a strávili noc na bojovom poli. Na druhý deň, podľa dohody o prímerí, dovolili Syrakúzanom, aby pozbierali mŕtvoly svojich padlých. Na strane Syrakúzanov padlo asi 250 vojakov, straty Aténčanov boli asi 50 mužov. Aténčania zobrali výstroj a výzbroj z padlých nepriateľov a odplávali do Katany. Keďže bola zima a nemohli v týchto miestach viesť vojnu, poslali do Atén po jazdu a zhromaždili všetkých spojencov z oblasti Sicílie, aby si s nimi syrakúzska jazda len tak ľahko neporadila. Chceli aj nazhromaždiť peniaze zo Sicílie a čakali ich aj z Atén, aby si na svoju stranu získali niektoré sicílske mestá, o ktorých boli presvedčení, že sa im takto ochotnejšie podriadia. Nakoniec si zhromažďovali aj potraviny, aby ich mali dosť, keby na jar opäť začali robiť výpady proti Syrakúzanom.
Z týchto príčin sa Aténčania vrátili do Naxu a do Katany, aby tam prezimovali. Syrakúzania pochovali svojich padlých a potom zvolali zhromaždenie ľudu. Na zhromaždení vystúpil Hermokrates, muž ktorý bol práve taký rozumný, aké mal vojnové skúsenosti a schopnosti statočného veliteľa. Sám začal povzbudzovať ľud, aby nepodliehal beznádeji, že boli porazení. Veď ich bojové odhodlanie nebolo zlomené, ich nešťastie vyplynulo z nedostatočnej bojovej disciplíny. Napokon, povedal, ich porážka nebola až taká hrozná a musia brať do úvahy, že podľahli pre svoju neskúsenosť v boji, ktorí sa museli stretnúť v boji s najskúsenejšími Grékmi. Druhá príčina ich porážky bola v tom, že mali veľa veliteľov ( až 15 stratégov), čo pri nejednotnom velení viedlo k neporiadku a k anarchii. Keby si zvolili menej stratégov, ale skúsených a keby ešte cez túto zimu cvičili vojsko zložené z hoplitov, keby zadovážili zbrane vojakom, ktorí ich nemajú, vtedy- ako povedal- by pravdepodobne porazili nepriateľov, lebo k chrabrosti, ktorá je pre nich typická sa môže pridať aj zmysel pre vojenskú disciplínu a výcvik. Tieto prednosti sa budú navzájom upevňovať, lebo disciplína sa zväčšuje vo vojnových nebezpečenstvách a statočnosť, ktorá je prirodzene daná, bude sa znásobovať súčasne s dôverou v nadobudnuté skúsenosti získané výcvikom. Preto treba zvoliť iba niekoľko veliteľov s neobmedzenou právomocou a vojakov zaviazať prísahou, že sa nechajú viesť podľa najlepšieho svedomia stratégov. Takto budú môcť utajiť všetky vojenské tajomstvá a všetko ostatné si pripravia v poriadku a v slušnosti.
Keď si to Syrakúzania vypočuli, rozhodli sa prijať všetky jeho návrhy a zvolili si troch stratégov: samého Hermokrata, Herakleida, Lysimachovho syna a Sikana, syna Exekestovho. Vyslali aj poslov do Korintu a Lacedemonu žiadať spojencov o pomoc, aby s ich pomocou začali rozhodne vyhlásenú vojnu proti Aténčanom a tak ich donútili odísť zo Sicílie, alebo aby im aspoň zabránili posielať ďalšie posily na Sicíliu.
Aténske loďstvo medzi tým odplávalo z Katany do Messeny, ktorej sa chceli zmocniť zradou. Ale tento zámer im nevyšiel, lebo len čo Alkibiades dostal rozkaz vrátiť sa do Atén, vedel, že bude odsúdený na smrť a preto oznámil Messenčanom, priateľom Syrakúz, všetko, čo sa malo udiať. Messenčania bez prieťahov uväznili a usmrtili sprisahancov, ktorí ich chceli zradiť a keď sa Aténčania priblížili k mestu, Messenčania sa chopili zbraní, aby nedovolili Aténčanom vstúpiť do mesta. Aténčania tam čakali 13 dní, ale keď ich začalo trápiť nepriaznivé počasie a nedostatok potravín, bez akéhokoľvek úspechu odtiahli do Naxu, kde sa utáborili v opevnenom tábore, aby tam prezimovali. Zároveň do Atén poslali loď, aby im do jari poslali jazdu a peniaze."
Syrakúzy sa z tejto porážky veľmi rýchlo spamätajú a ešte ak na dôvažok, príde zo Sparty Gyllipos a zaúraduje tam Alkibiades, tak Aténčania budú na tom neveľmi dobre. Ešte vyhrajú niekoľko potyčiek ako na súši, tak aj na mori, ale budú to iba také strety, v ktorých sa zocelí vojsko Syrakúzanov a zdokonalia a zladia sa velitelia. V ďalších častiach vám vďaka Tukydidovi a jeho Historiai opíšem, ako sa budú snažiť Syrakúzania a Aténčania dostať každý na svoju stranu mesto Kamarinu.
