"Po reči Hermokrata začal hovoriť Eufemenes a povedal:-
"Prišli sme sem, aby sme obnovili staré priateľstvo. No útoky syrakúzskeho vyslanca nás nútia povedať aj niekoľko slov o našej moci, aby sme ukázali, že ju máme plným právom. Najlepším dôkazom toho sú slová Hermokrata, ktorý povedal, že Iónovia sú odvekými nepriateľmi Dórov. Je to naozaj tak. Preto my, keďže sme Iónovia a susedíme s Peloponézanmi, ktorí sú Dórovia a je ich viac, ako vás, zamýšľali sme sa nad tým, ako sa nestať ich otrokmi. Počas vojen proti Peržanom sme vybudovali loďstvo a zbavili sme sa lacedemonského panstva a hegemónie. Ale Lacedemončania nemali nijakú príčinu, aby nás ovládli, tak ako ani my ich (iba ak to, že vtedy boli silnejší). Potom sme sa stali vládcami nad tmi, ktorým predtým panoval perzský kráľ a držali sme si túto nadvládu, lebo sme si mysleli, že je to najlepší spôsob, ako sa nepoddáme Peloponézanom a to tak, že budeme spolu silní, aby sme ich odrazili."
Buď si Tukydides nepamätal, čo predtým napísal, alebo Eufemenes nepozná históriu, či vedome zavádza. Veď ako vieme ( a museli to vedieť aj oni), Peloponézania na čele so Spartou mali výrazný podiel na záchrane Aténčanov a neskôr na vyhnaní Peržanov z Grécka. A to robili spolu v súlade a vo vzájomnej zhode s Aténčanmi. Preto si myslím, že Lacedemončanom ani tak nešlo o podrobenie si Aténčanov, ako o udržanie si rovnakých pozícii v rámci Délskeho spolku. No nakoniec, keď zistili, že Atény sa opevnili, tak to nechali tak a prenechali dokonca vedenie v Délskom spolku Aténčanom. Čo som už aj opísal. No asi niekomu vyhovuje bezostyšne klamať a prekrúcať históriu. Takže ako sledujem to prekrúcanie histórie sa časom vôbec nezmenilo a je účinné aj teraz. Lenže, ak tento prednes bol z väčšej časti Tukydidov, tak prečo by ten mal ten dôvod takto popierať svoje poznanie? Preto si myslím, že tento prednes je z väčšej časti Eufemenov, ktorý ho predniesol tak, ako ho predniesol, kvôli efektu vyvolať bázeň a strach z Aténčanov v Kamarinčanoch, čo dosvedčujú aj nasledujúce vety.
"Inak je pravda to, že sme nespáchali nespravodlivosť, keď sme si podmanili Iónov a ostrovanov a Syrakúzania nás obviňujú, že sme ich zotročili bez ohľadu na to, že sú to naši príbuzní. Oni totiž podnikli spoločne s Peržanmi výpravu proti nám, svojmu materskému mestu a neopovážili sa od nich odpadnúť, aby nezničili svoje domy a majetky, ako sme to urobili my, keď sme opustili mesto, ale dali najavo, že túžia si zachovať otroctvo a rozšíriť ho aj na nás. To sú teda príčiny našej hegemónie, no okrem toho si ju hoci len malú zasluhujeme jednak preto, lebo sme venovali Grékom väčšinu loďstva a prejavili priazeň v boji za ich záujmy, kým oni nám škodili, keď pomáhali Peržanom a jednak aj preto, aby sme boli silní proti Peloponézanom. Pravdaže, nechcem sa ospravedlňovať krásnymi rečami a hovoriť, že máme hegemóniu oprávnene, lebo sme odohnali barbarov, ani to, že sme sa vystavili nebezpečenstvu v boji za slobodu Iónov, ostrovanov a ostatných Grékov. Nikomu netreba vyčítať a ani odsudzovať ho, ak hľadá spôsoby, ako by sa zachránil. Kvôli vlastnej záchrane sme sem prišli, ale sme presvedčení, že to poslúži aj vašim záujmom. Vyplýva to aj z osočovania našich nepriateľov, Syrakúzanov, ktorí vám naháňajú ešte väčší strach. Vieme, že bojazliví a podozrievaví ľudia časom podliehajú pominuteľnej rozkoši slov, keď však príde čas konať, robia to, čo je na prospech. Povedali sme, že naša moc vznikla zo strachu a z tej istej príčiny sme prišli aj sem, aby sme tu so svojimi priateľmi upevnili svoju bezpečnosť a nie kvôli ich zotročeniu, ale aby sme ich uchránili pred týmto utrpením.
Preto nech si každý uvedomí, že vás ochraňujeme, hoci my z toho nemáme úžitok a takisto, že ak sa udržíte a odoláte s dostatočnými silami proti Syrakúzanom, budú nám môcť menej škodiť, keď budú posielať posily na Peloponéz. Toto je jediná príčina, ktorá čo najtesnejšie spája naše záujmy s vašimi. Preto aj chceme, aby sa vrátili Leontinčania do svojho mesta a nie preto, aby sme z nich urobili svojich poplatníkov, ale naopak, chceme ich urobiť silnými, aby oni, ako naši spojenci a susedia Syrakúzanov, im ustavične naháňali strach. Čo sa týka Grécka, svojich nepriateľov zvládneme sami, riadime sa podľa vlastného rozhodnutia a pre nás je dôležité, aby eubojské mestá nemali ozbrojené sily, no súčasne je v našom záujme, aby sme podľa možností bránili záujmy našich priateľov na Sicílii.
Viete, že pre každého tyrana a pre každé veľké mesto nič nie je logické, ak to nezodpovedá jeho prospechu a nemožno pokladať za príbuzného toho, kto nemá plnú dôveru. Musíme si teda voliť priateľov v každom prípade podľa okolností. A v našej terajšej situácii je dôležité neoslabovať našich priateľov, ale naopak, posilňovaním a demonštráciou ich mocou zdržiavať našich nepriateľov. Nemáte príčiny nám nedôverovať. Veď aj medzi svojimi spojencami v Grécku uplatňujeme svoje vedúce postavenie podľa toho, kto je ako nám užitočný. Občanom ostrova Chios ponechávame samostatnosť, aby nám mohli poskytovať lode, iných prinucujeme platiť nám dane, ďalších pokladáme za spojencov a majú úplnú slobodu, hoci bývajú na ostrovoch a mohli by sme si ich ľahko podrobiť, lebo bývajú blízko Peloponézu. Je teda prirodzené, že sme aj tunajšie pomery usporiadali tak, aby sme z toho mali výhody a aby sme zastrašili Syrakúzanov. Veď Syrakúzania vás chcú ovládnuť, preto chcú využiť vaše zmýšľanie proti nám, aby vás získali za spojencov, potom, ak odídeme s neúspechom, stanú sa pánmi Sicílie, alebo vďaka ich silám, alebo vďaka neprítomnosti vašich spojencov. A to sa istotne stane, ak sa dáte s nimi do spojenectva, lebo nebude ľahké obstáť pred takou silou spojenou do celku a ani Syrakúzania nebudú proti vám slabí, ak my odtiaľto odídeme.
Kto s tým nesúhlasí, toho presvedčí sama skutočnosť. Keď ste nás totiž po prvý raz zavolali na pomoc, zdôrazňovali ste, aké je pre nás nebezpečné, ak pripustíme, aby ste sa dostali do područia Syrakúzanov a že to je nebezpečné aj pre vás. Teraz však nie je správne, ak neveríte tomu dôvodu, ktorým ste kedysi chceli sami presvedčiť nás a podozrievate nás preto, lebo sme sem prišli s väčšími silami, ako majú Syrakúzania. Oveľa správnejšie je neveriť im. My, ako viete, tu nemôžeme ostať bez vašej pomoci, ani sa nemienime zachovať nepekne a podrobiť si vás, aby sme vás mohli na dlhý čas ovládať, keďže nás oddeľuje veľmi dlhá plavba a nemôžeme strážiť všetky také veľké mestá na ostrove, no ktoré k tomu majú aj spoľahlivých spojencov na pevnine. Tieto sú ustavične v bojovej pohotovosti a nikdy si nenechajú ujsť príležitosť, aby poškodili vašim mestám. Tak sa zachovali aj voči Leontinčanom, no aj voči iným. Teraz vás však naliehavo volajú na pomoc proti tým, čo im v tom prekážajú a ktorí až doteraz bránia Sicíliu, aby nepadla do ich rúk, ako keby ste boli hlupáci. My naproti tomu navrhujeme skutočnú bezpečnosť a vyzývame vás, aby ste nezradili záchranu, ktorú si môžeme navzájom poskytnúť a aby ste pochopili, že oni (Syrakúzania- poznámka antiku) sami, bez spojencov, môžu zaútočiť proti vám. A vy nebudete mať možnosť vždy nájsť si takých silných spojencov, ako sme my. Ale ak nám nedôverujete a pripustíte, aby sme teraz bez dohody odišli (alebo, aby sme utrpeli porážku), príde čas, keď si budete želať vidieť hoci len malú časť nášho vojska. No vtedy už bude na vašu záchranu neskoro.
Ale ani vy, Kamarinčania, sa nedajte presvedčiť ohováraním tých ľudí, ani ostatní. Povedali sme vám celú pravdu, prečo nás podozrievajú a ešte vám pripomeniem hlavné body, aby sme vás presvedčili. Vládneme nad mestami v Grécku, aby sme neboli závislí od iných. Oslobodzujeme tunajšie mestá, aby nám tieto nespôsobovali škodu a sme nútení robiť veľa vecí, lebo sa usilujeme chrániť pred mnohými nebezpečenstvami. Neprišli sme sem ako spojenci trpiacich Sicílčanov bez pozvania, práve naopak. Nesnažte sa nás súdiť, veru by bolo ťažké ak by ste chceli byť našich činov sudcami, či usmerňovateľmi. Ale ak niečo z toho, čo robíme, môže byť prospešné aj vám, prijmite to. Verte, že to, z čoho nás obviňujú, nie je na škodu všetkým Grékom, ale že to osoží väčšine. Veď všade, aj tam, kde nie sme, s nami rátajú- aj tí, čo im hrozí násilie, aj tí čo ho pripravujú. Jedni rátajú s našou pomocou, tí druhí sa boja, že ak prídeme, budú musieť zanechať svoje opovážlivé úmysly. Preto neodmietajte spoločnú bezpečnosť, ale konajte ako ostatní Sicílčania a spojte sa s nami proti Syrakúzanom. Chopte sa svojich možností proti ním a nakoniec dokážete, že aj vy ste schopní pripraviť nástrahy im."
Asi takýto bol obsah Eufemenovej reči. Kamarinčania mali dvojaký dojem. Jednak boli naklonení Aténčanom, ale mali obavy, že títo si podrobia Sicíliu, jednak so Syrakúzanmi, svojimi najbližšími susedmi, mali ustavičné nezhody. Okrem toho sa báli, že Syrakúzania môžu zvíťaziť aj bez nich. Keďže spočiatku poslali Syrakúzanom neveľký oddiel jazdcov, boli rozhodnutí aj v budúcnosti im pomáhať, ale v čo možno najmenšej miere. V danej situácii, aby nebolo zjavné, že sa celkom nezhodujú s Aténčanmi (to sa ani ja nezhodujem a po takej nabubralej reči duplom- poznámka antiku), najmä po ich nedávnom víťazstve, rozhodli sa dať obidvom stranám rovnakú odpoveď. Odpovedali im, že keď obe strany navzájom bojujú, rozhodli sa, že v daných podmienkach neporušia prísahu a nebudú pomáhať ani jednej strane, lebo sú ich spojencami. Nato obidve posolstvá odišli z Kamariny. Syrakúzania sa hneď začali pripravovať na vojnu. Aténčania sa utáborili pri Naxe a začali vyjednávať so Sicílčanmi, aby si ich mohli získať na svoju stranu. Z obyvateľov roviny, ktorých si podrobili Syrakúzania, už Aténčania niektoré mestá získali. Obyvatelia vnútrozemia, ktorí boli do istej miery nezávislí, prešli na stranu Aténčanov a vozili im obilie a niektorí dokonca aj peniaze. Proti tým, čo neprešli dobrovoľne na ich stranu, Aténčania zakročili násilím. V niektorých prípadoch im v tom zabránili Syrakúzania, ktorí tam posielali posádky a prichádzali na pomoc. Na začiatku zimy sa Aténčania presunuli z Naxu do Katany a dali do poriadku tábor, ktorý im spálili Syrakúzania, aby v ňom prezimovali. Potom poslali do Kartága trieru, aby požiadali o pomoc jeho obyvateľov a takisto do Tyrhénie, kde im niektoré mestá ľúbili spojenectvo. Poslali poslov aj do Egesty a k Sikelom a žiadali ich o čo najväčšiu pomoc. Súčasne pripravovali tehly, železné nástroje a všetko ostatné, čo je potrebné k obliehaniu, aby na jar mohli začať vojnu."
Týmto Tukydides ukončil opis udalosti na Sicílii v tomto roku vojny. Bude ešte opisovať snahy Syrakúzanov o vytvorenie druhého frontu na Peloponéze, či Atike a dočítame sa, čo najväčší demokrat, ktorý sa rýchlo zmenil na oligarchu predniesol na spartskom sneme, aby zdôvodnil prečo musel utiecť, či dokonca dezertovať. Samozrejme pripíše si všelijaké zásluhy o ktorých nikto nič nevie, ale akosi pozabudne napríklad na Mélos. A aby sa zalíškal, tak ten demokratický oligarcha, ktorého volali Alkibiades podá celkom dobrý návrh ktorý bude znamenať podstatné eliminovanie vplyvu Aténčanov, ako na Sicílii, tak aj inde.
