„Dnešné zhromaždenie bolo zvolané kvôli neodkladnej výprave na Sicíliu. No podľa môjho názoru by bolo treba ešte premyslieť, či je rozumné podujať sa túto výpravu. Nemali sme unáhlene rozhodovať o takej vážnej otázke, ak pokladáme za osožné vyslať loďstvo a začať vojnu, ktorá sa nás netýka, iba preto, že sme sa na ňu dali nahovoriť cudzincami. Hovorím to preto, lebo mi v tejto vojne pripadla úloha stratéga, nie že by som sa bál o svoj život väčšmi ako ktokoľvek iný (hoci si myslím, že dobrým občanom je práve ten, ktorý dbá o svoj život i o svoj majetok), veď taký človek sa bude aj z osobných dôvodov starať o blaho a prosperitu svojej vlasti. Ale takisto, ako som v minulosti nikdy nehovoril proti svojmu presvedčeniu, len aby som získal uznanie a česť, nebudem tak konať ani teraz. Poviem len to, čo pokladám za najsprávnejšie. Pokiaľ ide o váš spôsob života, moja reč by málo pomohla, ak by som vám priamo neporadil, aby ste neriskovali a nestrácali to, čo máte teraz, kvôli tomu, čo môžete mať v budúcnosti. Pokúsim sa vám dokázať, že vaša snaha je nemiestna a že nie je ľahké dosiahnúť cieľ, za ktorým sa teraz ženiete.
Tvrdím, že ak idete na výpravu na Sicíliu, nechávate za sebou v tyle veľa nepriateľov a tam budete mať nových. Možno rátate s tým, že mier, ktorý ste uzavreli, alebo uzavriete je dostatočné pevný. Tento mier je však iba slovo, lebo vám zaisťuje bezpečnosť pokiaľ ste pokojní a silní, ak však sa stane, že nebudete mať úspech vo vojne, hneď na nás zaútočia nepriatelia, lebo nebudeme mať na obranu veľa vojska a potom, pretože s nami uzavreli mier, keď sami boli v núdzi, po nevydarenej bitke, keď boli v horšej situácii ako my. No aj v mierových zmluvách je veľa pochybných bodov. Medzi nepriateľmi sú takí, ktorí nie sú najslabší a aj takí, čo neprijali podmienky mierovej zmluvy, ale otvorene proti nám bojujú. Iní zase uzatvárajú prímerie vždy na 10 dní, lebo ani sami Lacedemončania mier ešte neuznávajú. ..."
Tu by som si dovolil oponovať, lebo ako sami vieme, Lacedemončania voči Aténčanom mier plne uznávali. Ak by to tak nebolo, tak by už dávno, po zaangažovaní sa Aténčanov v prospech Argu, neboli na nich brali ohľad a mohli sa rozhorieť aj priamo boje. No Lacedemončania práve na základe zmluvy zaangažovanie sa Aténčanov v bitke pri Mantinei nebrali ako porušenie zmluvy, ale ako výpomoc Atén Argu. Viem, že je to príliš pritiahnuté za vlasy, ale v tom prípade porušovania zmlúv nie sú vinní Lacedemončania, ale skôr Aténčania. Preto sa mi javí Nikiova reč nemiestna, alebo to nie je jeho reč a Tukydides ju napísal tak, ako si myslel, že bola prednesená. No tu sa potom pravdepodobne mýli, lebo Nikias bol proxenom Sparty a ako taký nemal mať dôvod poškodzovať jej záujmy. A osočiť Spartu z nedodržiavania zmluvy je dosť závažné obvinenie a pritom ak vieme, že to pravda nie je a Sparta si za zmluvou o mieri na 50 rokov stála.
„... Pravdaže keď zistia, že naše sily sa rozdvojili (a k tomu teraz spejeme), zaútočia proti nám spolu so Sicílčanmi v spojenectve, ktorému kedysi pripisovali veľkú dôležitosť. Preto musíme starostlivo všetko uvážiť, aby sme naše mesto neuvrhli do nebezpečenstva, keď je teraz v takej chúlostivej situácii. Nechcime zväčšiť jeho moc skôr, než zabezpečíme to, čo máme oddávna. Keďže Chalkiďania v Trácii odstúpili od spojenectva s nami už veľmi dávno a doteraz nie sú pod našou nadvládou a veľa iných našich spojencov na pevnine nie je spokojných a ich spojenectvo je veľmi pochybné, nuž my neváhame a ideme na pomoc spojencom v Egeste, lebo trpia krivdu a pomstíme tých, čo sa od nás odtrhli a spôsobili nám veľa neprávostí.
Ak zvíťazíme nad Chalkiďanmi, udržíme si ich vo svojej moci, ale ak by sme zvíťazili nad Sicílčanmi, ťažko by sme si ich mohli podmaniť, lebo by kládli neustále odpor a navyše je ich veľa. Je to nerozumné bojovať voči krajine, ktorú možno poraziť, ale nemožno pokoriť, ak si ešte uvedomíte, že v prípade neúspechu budeme ešte v horšej situácii ako predtým. Podľa mojej mienky Sicílčania budú v dnešnej situácii oveľa menej nebezpeční, ak si ich podrobia Syrakúzania, ako keby mali takmer všetci bojovať proti nám. A práve preto sú Egesťania pre nás zvlášť nebezpeční, lebo nás chcú postaviť takmer proti celému ostrovu, ktorý je zatiaľ voči nám nie nepriateľský. V takej situácii by každé jedno ich mesto mohlo pomáhať Lacedemončanom. Je predsa nepravdepodobné, že by všetky sicílske mestá zjednotené pod jedným velením ( akože pod velením Atén- poznámka antiku)bojovali proti inej veľmoci. Veď práve tak ako by teraz Sicílčania mohli v spojenectve s Peloponézanmi zničiť našu moc, takými istými prostriedkami by mohli Peloponézania zničiť aj ich. Tamojší Gréci by sa nás báli najmä vtedy, ak by sme proti ním vôbec nevytiahli- alebo v krajnom prípade- keby sme krátko pobudli, ukázali svoje sily a odtiahli. Všetci totiž dobre vieme, že obdiv vzbudzuje to, čo nie je nablízku a čo najmenej vystavuje svoju povesť skúške. Ak sa nám niečo nepodarí, začnú nami opovrhovať a v tej chvíli nás napadnú spolu s našimi niekdajšími nepriateľmi. A práve to sa, Aténčania, stalo vám s Lacedemončanmi. Predtým ste mali pred nimi rešpekt a keď ste raz zvíťazili napriek všetkým očakávaniam, teraz nimi pohŕdate a chcete dobyť celú Sicíliu. Preto sa nepatrí, aby sme boli pyšní, len z toho dôvodu, že nepriateľ nemal šťastie, ale treba sa spoliehať na seba, ak im chceme zmariť plány. Nemožno zabúdať ani na to, že Lacedemončania majú iba jediný cieľ, ako by nás teraz- ak by sa to dalo- pokorili a tak zahladili svoju hanbu, tým skôr, že majú vo zvyku vystavovať na obdiv svoju statočnosť. Preto, ak sme rozumní, nemusíme sa starať o Egesťanov, barbarov na Sicílii, našou úlohou musí byť to, aby sme sa ubránili pred nástrahami jedného oligarchického mesta.
Takisto nesmieme zabúdať, že len pred časom sme sa zbavili veľkej choroby a vojny, takže sme ešte nestihli doplniť straty na ľuďoch a ani financie. Preto musíme použiť nové prostriedky na potreby doma a nie na tých utečencov, ktorí nás žiadajú o pomoc a vidia prospech v premyslenej lži, ktorá je nebezpečná pre nás. Okrem prázdnych slov sa od nich nedočkáme ničoho. Sami prepustia nebezpečenstvá iným, dokážu sa dobre oháňať iba slovami. Ak zvíťazia, ich vďačnosť nestojí za nič a ak utrpia porážku privedú do nešťastia aj svojich priateľov. Ak má niekto obrovskú radosť z toho, že bol zvolený za stratéga a radí vám podniknúť vojenskú výpravu, pričom má na mysli iba svoj prospech, tým skôr, že je na túto funkciu veľmi mladý, alebo chce, aby ho obdivovali, ako jazdí na koni, alebo lipne na kope peňazí a robí si nádeje, že z funkcie stratéga mu vyplynie nejaký zisk, vonkoncom mu nevenujte pozornosť a nedovoľte, aby sa obohacoval na úkor bezpečnosti nášho mesta. Majte na pamäti, že takíto ľudia škodia celku a mrhajú svojim majetkom. Uvedomte si, že situácia je vážna a že ju nemôžeme zveriť horúcim hlavám mladíkov a neprenáhlime sa v činoch.
Keď tak vidím mužov, čo tu teraz sedia na pozvanie tohto muža, mám strach a obraciam sa s prosbou na vás starších občanov, ktorí tu sedia medzi nami, aby sa nebáli dať najavo, že sa boja hlasovať proti vojne, aby nepodľahli ako tí mladí, teda, aby sa nedali strhnúť priveľkou túžbou dobývať vzdialené oblasti, ale aby si uvedomili, že málokedy samo želanie stačí na dosiahnutie úspechu, zväčšia na to treba rozvahu a predvídavosť. A tak v záujme vlasti, ktorá môže byť uvrhnutá do najväčšieho nebezpečenstva, zdvihnite ruky a hlasujte proti ním, aby Sicílčania mali s nami hranice, aké mali doteraz, proti ktorým nik nemá výhrady, teda Adriatické more, ak sa plavíme pozdĺž pobrežia a Sicílske more(teraz sú tie mená ináč nazvané- Jadranské more a Iónske more- buď chyba prekladu, alebo neznalosť zemepisu od odpisovateľa, či je aj možná zmena názvov morí z dôvodu plynutia času- poznámka antiku), ak sa plavíme priečne po otvorenom mori. A Sicílčania nech si spravujú svoje záležitosti sami. Egesťanom treba povedať, že raz už začali vojnu bez účasti Aténčanov proti Selinuntu a tak nech si ju aj sami dokončia. V budúcnosti už viac nebudem hľadať spojencov(ako to máme vo zvyku), ktorých, ak sa ocitnú v ťažkej situácii, musíme brániť a keď sa v nej ocitneme my sami, tak nám ničím nepomôžu.
A ty prytan, ak si myslíš, že je tvojou povinnosťou starať sa o štát a o dobrých občanov, daj o tom opäť hlasovať a znova Aténčanom navrhni, aby hlasovali o návrhu a vyjadrili svoju mienku. Ak sa nazdávaš, že je prípustné opätovné hlasovanie, pamätaj, že pri toľkých svedectvách nemôže byť ani reči o porušení zákona z tvojej strany. Naopak staneš sa lekárom mesta a vyliečiš ho zo škodlivého rozhodnutia. Veď hlavnou povinnosťou dobrého vládcu, ktorý chce pre svoju vlasť len dobro, je brániť ju pred zlom."
Asi toto povedal jeden z najrozumnejších ľudí vo vtedajších Aténach. Nikias, ako sám spomenul, nemal za potreby robiť kroky, ktoré by škodili Aténam. Prejavil predvídavosť politika, ktorý je výnimočný a ešte ak k tomu bol vynikajúcim vojvodcom. Po jeho prejave nastal rozkol v zhromaždení a tak bolo ešte jednému umožnené, aby predniesol svoju reč. Bol to ten, na ktorého Nikias priamo útočil a obvinil ho z nekalých skutkov a z túžby po sláve. Na zhromaždení vystúpil Alkibiades so svojou rečou, ktorá bude podobná v niektorých rysoch Periklovej, či Kleonovej reči. V ďalšej časti vám opíšem Alkibiadovu reč a poslednú snahu Nikia o zvrátenie rozhodnutia.
