" Aténčania totiž usúdili, že sa ukázali dobré znamenia na úspech a bezpečnosť výpravy. Všetci boli svorne odhodlaní odplávať na Sicíliu, mladí po tom túžili o to väčšmi, lebo si mysleli, že napadnú a podrobia si ostrov, alebo aspoň preto, že takému veľkému vojsku sa nič nemôže stať. Starší zasa túžili vidieť (možno posledný krát- poznámka antiku) takú vzdialenú krajinu v presvedčení, že sa im nič nestane a v poriadku sa vrátia domov. Napokon väčšinu jednoduchých ľudí a vojakov lákalo to, že čo najrýchlejšie zarobia peniaze a rozšíria hranice aténskej moci, ktorá sa stane zdrojom zamestnania všetkých. Pod vplyvom nesmierneho odhodlania ľudu podniknúť výpravu na Sicíliu sa spomedzi obyvateľov sotva našiel človek, čo s ňou nesúhlasil a ak taký aj bol, neodvážil sa vysloviť svoj názor, lebo by sa to pokladalo za nevlastenecké zmýšľanie. Len nedávno sa mesto spamätalo z moru a nepretržitej vojny, čo sa prejavilo prírastkom mládencov a nahromadením peňazí v období prímeria, takže si všetko mohli zadovážiť bez ťažkostí. Takto boli Aténčania zaneprázdnení prípravami.
Pováľanie hermoviek; obvinenie Alkibiada:
Stalo sa, že v tom čase všetky kamenné hermovky, čo sa nachádzali v Aténach (boli to štvorhranné stĺpiky, ktoré sa podľa starodávneho zvyku umiestňovali pred vchodmi do domov a chrámov), za jedinú noc poškodené na strane tváre. Nik nevedel, kto je páchateľom, ale Aténčania začali pátrať a bola vyhlásená veľká odmena tomu, kto z občanov, alebo otrokov to zistí, alebo sa dozvie o tomto bezbožnom čine a môže to bez obáv oznámiť. Všeobecne sa tejto udalosti pripisovala veľká dôležitosť, lebo ju pokladali za veštbu o výprave a vyhlasovali ju za prejav organizovanej vzbury na odstránenie demokracie.
Vtedy niekoľkí metoikovia a otroci prišli s udaním nie síce o hermovkách, ale že predtým boli poškodené iné sochy a páchatelia boli vystrájajúci mladíci a že sa v niektorých domoch konali rúhačské tajné obrady. Z toho všetkého obviňovali okrem iných aj Alkibiada. Tí, čo ho najviac nenávideli využili toto obvinenie, lebo im nedovolil, aby si posilnili vedúce postavenie medzi ľudom a mysleli si, že jeho odstránením sa dostanú k moci. Preto udalosti zveličovali a kričali, že poškodenie hermoviek a hanebné mystéria boli namierené k odstráneniu demokracie a nič sa neudialo bez účasti Alkibiada. Ako dôvod udávali jeho protizákonné činnosti proti záujmom ľudu."
Na hermovkách boli spravidla nápisy mravného charakteru a boli umiesťované na hraniciach, križovatkách, nárožiach ulíc, námestiach, pri mestských bránach a boli objektom kultu boha obchodníkov, zlodejov a tulákov Veľká odmena- podľa Kleonyma bola 1000 drachiem a podľa Peisandra bola 10.000 drachiem. K tej organizovanej vzbure- všeobecne sa myslelo, že to urobili nejakí sparťanofilskí bezbožníci, ktorí vraj dokázali robiť ešte horšie veci. Rúhačské tajné obrady boli mystéria, ktoré sa podobali na eleusínske slávnosti na počesť bohýň Demeter a jej dcéry Persefony a mali mystický charakter so stupňami zasväcovania. Žalobcom Alkibiada z toho prehrešenia bol Timon z Tesálie (poznámka od prekladateľa).
" Alkibiades sa proti takým obvineniam bránil a vyhlásil, že je ochotný podrobiť sa súdu, aby sa dokázalo, či je vinný, skôr než sa vydá na výpravu (lebo prípravy sa už skončili) a ak by sa zistilo, že niečo spáchal, aby bol potrestaný; ak sa však dokáže je nevinný, bude veliteľom výpravy. A zároveň žiadal, aby nepočúvali obvinenia proti nemu v jeho neprítomnosti, ale ak je vinný, aby ho hneď usmrtili. Keďže je to také vážne obvinenie, hovoril, bolo by rozumnejšie, keby ho neposielali ako veliteľa skôr, ako bude vynesený rozsudok. No jeho protivníci dostali strach, že mu vojsko prejaví priazeň a že ľud bude zhovievavý a ohľaduplný, lebo len jeho zásluhou sa na výprave zúčastnia Argejčania a Mantinejčania, preto radili, aby sa súd nekonal a usilovali sa ho oddialiť. Najali si k tomu aj rečníkov, ktorí tvrdili, že je nevyhnutné, aby sa Alkibiades zúčastnil na výprave (lebo Mantinejčania povedali, že ak on nepôjde, ani oni nepôjdu- poznámka prekladateľa), aby nezdržoval odplávanie a navrhovali odložiť súd na určité obdobie po návrate z výpravy. Chceli na neho navaliť ešte ťažšie obvinenia a to by sa im lepšie podarilo v jeho neprítomnosti. Tak bolo určené, že Alkibiades odpláva s vojskom.
Potom, asi uprostred leta sa lode začali plaviť na Sicíliu. Než vyplávali, väčšina spojencov, lode s obilím, ostatné nákladné a obchodné lode, ktoré sprevádzali loďstvo, dostali rozkaz, aby sa zhromaždili na Kerkyre, aby potom spoločne preplávali Iónske more až o Iapyžský mys. Aténčania a ich spojenci, ktorí boli v Aténach, zdvihli kotvy zavčasu v Pireu a boli pripravení odplávať. Spolu s nimi šlo do prístavu takmer všetko obyvateľstvo mesta, občania a cudzinci. Obyvatelia vyprevádzali svojich blízkych a priateľov s plačom i v nádeji s myšlienkami, že obsadia ostrov a že ich ešte niekedy uvidia, hoci si uvedomovali, že je pred nimi ťažká a nebezpečná výprava.
V tej chvíli, tí čo mali odplávať, keď sa museli rozlúčiť, aby sa vystavili toľkým nebezpečenstvám, pocítili väčší strach ako kedykoľvek predtým, keď sa rozhodovali o výprave na zhromaždení ľudu. Jednako pohľad na to množstvo ľudí, ktorí ich odprevádzali a ktorým ležala výprava na srdci, dodával im odvahy. Obyvatelia sa zhromaždili, aby boli svedkami a tešili sa z takého veľkého podujatia. Veď vtedy po prvý raz vyplávalo iba z jedného mesta grécke mesto tak výborne vyzbrojené a v plnej nádhere. Čo sa týka počtu hoplitov nebolo slabšie ako to, ktorému velil Perikles proti Epidauru, alebo Hagnon proti Poteidai, lebo bolo v ňom 4000 hoplitov, 300 jazdcov, 100 aténskych trier, 50 z Lesbu a Chiu a veľa spojencov. Táto výprava mala trvať dlho a tak si vyžadovala všetko, čo je potrebné pre boj na mori i na pevnine. Príprava lodí stála štát i trierarchov veľa peňazí. Štát vyplácal každému námorníkovi a veslárovi 1 drachmu denne a postavil 60 bojových lodí a 40 lodí na prepravu hoplitov. Trierarchovia dali príplatok k žoldu tranitom a námorníkom. Okrem toho vynaložili veľa prostriedkov na vybavenie lode zvonka i zvnútra, lebo každý sa usiloval, aby jeho loď vynikla medzi ostatnými krásou a rýchlosťou. Pechota bola zostavená z vyberaných vojakov, ktorí medzi sebou súťažili, kto bude mať lepšiu výzbroj a výstroj. Napokon sa ukázalo, že všetky tieto prípravy vyvolali súťaživosť u samých Aténčanov a to v úlohe, ktorú mal každý určenú. Navyše sa to javilo u ostatných Grékov skôr ako prezentácia moci a bohatstva, než prípravy na výpravu proti nepriateľovi. Veru, ak by sme vyčíslili všetky náklady štátnej pokladnice a jednotlivých účastníkov výpravy, teda to, koľko vynaložil štát na vojakov a vojvodcov a koľko dali jednotliví občania a trierarchovia navyše, koľko si každý vzal peňazí na výpravu (okrem toho, čo dostal zo štátnej pokladnice) a koľko si zobrali jednotliví obchodníci, aby mohli kupovať a predávať, vyšlo by nám, že celková suma peňazí vyvezených z mesta dosahovala výšku mnoho talentov. Táto výprava bola obdivuhodná nielen odvahou a vznešenosťou na pohľad, ale aj ukazovala prevahu moci nad tými, proti ktorým bola namierená. Veď Aténčania ešte neposlali také silné vojsko na takú ďalekú cestu v presvedčení, že bude začiatkom lepšej budúcnosti v porovnaní so súčasnosťou.
Len čo bol naložený všetok náklad a nastúpili osádky na lode, trubač zatrúbil signál, aby všetko stíchlo, začali sa modliť zvyčajné modlitby pred odplávaním, nie každá loď ovse, ale všetci spolu, opakujúc slová za hlásateľom. Na všetkých lodiach pomiešali v kratéroch víno (brali na more víno), ktoré mal každý oddiel v zlatých a strieborných pohároch, tak ako dôstojníci, tak aj vojaci. Zároveň ľudia na pevnine sa modlili. Na lodiach vykonali obete, zaspievali paian a vyplávali na šíre more. Spočiatku plávali v línii za sebou, ale až po Aiginu plávali ako opreteky. Ponáhľali sa, aby sa dostali ku Kerkyre, kde sa zhromažďovalo ostatné vojsko."
Dostali sme sa do obdobia, keď o tom vojsku sa už dozvedeli Syrakúzania a Hermokrates predniesol svoju reč. Nastali zvady, lebo takmer nik tomu nechcel veriť. Jedni možno kvôli tomu, lebo to pokladali za nemožné, ale určite sa aj našli takí ľudia, ktorí si tu inváziu želali, aby mohli s pomocou Aténčanov uchopiť moc a tak vládnuť. Lebo keď si prečítate nasledujúcu reč, tak vám bude hneď jasné, kto je za Aténčanov a kto proti ním. Po Hermokratovi v syrakúzskom zhromaždení vystúpil Atenagoras, ktorý bol stratégom demokratických vrstiev a povedal tieto slová, ktoré boli v protiklade s Hermokratovou rečou:-
" Každý, kto nerád počuje, že Aténčania sú takí hlúpi a rozhodli sa prísť sem a vydať sa do našich rúk, je buď blázon, alebo nepriateľ nášho mesta. No aj tých čo rozširujú také správy a chcú nás zastrašovať obdivujem, nie pre ich odvahu, ale pre ich hlúposť, ak si myslia, že sme ich zámery neprehliadli. Veď ľudia čo majú osobitné dôvody báť sa o seba, rozsievajú strach po celom meste, aby všeobecným strachom zakryli ten svoj. Toto majú spomínané správy za cieľ. Nevznikli náhodne, ale ich šíria ľudia, ktorí ustavične vyvolávajú v našom meste nepokoje. Ak ste rozumní, nebudete posudzovať situáciu podľa ich správ, ale podľa toho, čo majú robiť ľudia rozumní a skúsení, akými sú, podľa mojej mienky, Aténčania. Nie je totiž pravdepodobné, že nechajú Peloponézanov vo svojom tyle v nerozhodnej situácii a prídu sem, aby začínali vojnu. Naproti tomu, podľa mojej mienky sa Aténčania uspokoja s tým, že proti ním neútočíme my, ktorí máme toľko miest a sme takí silní.
Ale ak by predsa prišli, myslím si, že Sicília bude schopnejšia ako Peloponéz vydržať veľkú vojnu, lebo celý ostrov je na ňu lepšie pripravený. Iba naše mesto je silnejšie a jeho vojenská sila prevyšuje nepriateľa, ktorý nám hrozí, aj keby mal dvojnásobný počet vojakov. Viem, že neprídu s jazdou a aj tu nájdu malý oddiel jazdy z Egesty. Aténčania si nemôžu zadovážiť ani dostatočný počet hoplitov, lebo ich musia prepravovať na lodiach (a prejsť takú vzdialenosť na ľahkých lodiach bez prekážok) a okrem toho na vojnu s takým veľkým mestom, ako je naše treba ešte veľké množstvo dopravných lodí na prepravenie zásob a iného materiálu. Takisto sa nazdávam, že ak by Aténčania po príchode sem mohli na našom území vybudovať také mesto, ako Syrakúzy a opierajúc sa o jeho moc začali vojnu, aj v tom prípade by len s námahou unikli nebezpečenstvu. V terajšej situácii, keď sa zjednotí celá Sicília, bude proti ním, oni sa neodvážia zo strachu pred našou jazdou riskovať a nevzdialia sa od svojho tábora vybudovaného z dosák lodí a stanov, kvôli zaobstaraniu potravín a zásob, lebo im v tom zabránia naši jazdci. Myslím si totiž, že sa neodvážia prísť na pobrežie, lebo naše vojsko je, podľa mňa, aspoň také silné ako ich.
Ale Aténčania toto vedia a som presvedčený, že sa budú usilovať zachrániť to, čo im patrí. Aj tu existujú ľudia, čo rozhlasujú chýry o niečom čo sa nikdy nestalo a ani sa nestane. Viem, že oni dnes nie po prvý raz, ale vždy takými, ba ešte škodlivejšími rečami aj činmi zastrašujú ľud nášho mesta, aby sa ho mohli zmocniť. Mám obavy, že sa im to nakoniec pri všetkom úsilí aj podarí. Avšak skôr, ako od nich utrpíme škodu nie sme schopní sa pred nimi brániť a keď škodu zbadáme, nemáme síl ich potrestať. Najmä preto, že sa naše mesto tak zriedkavo teší mieru, častejšie sa zmieta v občianských nepokojov a vedie vojny samo proti sebe, viac ako proti nepriateľovi. Pousilujem sa, ak ma budete podporovať, odvrátiť nebezpečenstvo v našich dňoch. Vás, čo tvoríte väčšinu sa pokúsim, prehovoriť a tých čo nám to stroja, potrestám, nielen vtedy keď ich prichytím pri čine, lebo to nie je jednoduché, ale použijem prostriedky po ktorých túžia, no nemajú dostatok síl ich dosiahnúť. Čo sa týka oligarchov, raz ich treba sledovať, inokedy strážiť, inokedy im treba radiť, pretože iba týmto spôsobom ich môžem odvrátiť od zlých úmyslov. V tejto súvislosti sa vynára ešte jedná otázka, čo ma trápi- čo chcete vy mladí? Chcete sa dostať k moci? To predsa nepripúšťa zákon. Zákon vychádza z toho, že ste ešte nie na to schopní, ale nechce vás zbaviť tej cti. Alebo chcete mať rovnaké práva, aké majú ostatní? Aká by to mala byť spravodlivosť, keby občania jedného mesta nemali mať rovnaké práva?
Pravdaže, niekto by mohol povedať, že moc, ktorú má v rukách ľud, nie je rozumná a ani spravodlivá a že tí, čo majú peniaze sú predurčení na to, aby najlepšie vládli. Ja však hovorím, že predovšetkým menom ľud sa označuje všetko obyvateľstvo mesta a oligarchia je jeho súčasťou. Ďalej, že najlepšími strážcami peňazí sú bohatí, avšak najlepšie rady poskytujú tí, čo sú rozumní, tí vedia aj najlepšie súdiť, ak predtým poslúchli ľud a že vrstvy, ktoré sa zúčastňujú na demokracii, majú v nej podobné, alebo rovnaké práva. Naopak, v oligarchii tí, čo vládnu, na mnohých zvaľujú nebezpečenstvá, no z výhod si privlastňujú nie pomerné, ale všetky a nechávajú si ich pre seba. O to sa usilujú vaši boháči a vaša mládež, vo veľkom štáte je to však nemožné. No vy ste veľmi nerozumní, ani dnes ešte nechápete, že sa ženiete za zlom, poučili ste sa najmenej zo všetkých Grékov a ste alebo najväčší hlupáci, akých som kedy poznal, alebo ste najnespravodlivejší, lebo viete o snahách týchto skupín a predsa im veríte.
Uvedomte si, že o to, čo ste schopnejší, mohli by ste byť osožnejší než ostatný ľud, ale ak budete chcieť niečo iné, môžete sa vystavovať nebezpečenstvu, že stratíte všetko. Preto prestaňte šíriť také chýry, lebo my demokrati sme pochopili vaše zámery a nedovolíme vám ich uskutočniť! Ak Aténčania prídu, toto mesto ich odrazí dôstojným spôsobom, aby bolo hodné svojho mena. Máme na to stratégov, ktorí to majú na mysli. Ak však na tých správach nie je ani zrnko pravdy- a to je môj názor- nečakajte, že mesto sa dá zastrašiť takými správami, veru nepodľahne panike a neverí vám vyššiu moc, aby uvalilo na seba otroctvo, ale samo bude dávať pozor a posudzovať vaše slová, akoby mali rovnakú váhu ako činy a nenechá sa pripraviť o slobodu podľa slov, ktoré počúva, ale bude sa usilovať zachrániť činmi a nepripustí, aby sa vrútilo do záhuby."
Toto povedal predstaviteľ mesta, stratég a človek, ktorý bol politikom. Ešte že po ňom na tribúnu vystúpil jeden stratég a ten si nenechal zobrať slovo a dal za pravdu Hermokratovi. Povedal aj to, aké prípravy urobili a urobia. Na základe jeho slov, to zhromaždenie tie správy akceptovali a rozišli sa. Začala sa veľká hra, kde pôjde o veľa. Tukydides, podľa prekladu P. Kuklicu, túto epopeju nádherne opíše. Vzdá sa suchopárneho konštatovania a prejde k krásnemu opisnému slohu udalosti. Doteraz len občas vyjadril svoj názor (stalo sa to napríklad v prípade vojny Ambrakijčanov a Akarňanov, či udalosti na Sfaktérii), ale tu to bude častejšie a opis udalostí bude podrobnejší. Je možné, že sa sám, ako inkognito zúčastnil tohto ťaženia a z nejakého skrytého miesta sledoval snaženie Aténčanov, ktorým držal palce a želal úspech. V ďalšej časti vám opíšem postup aténskeho loďstva a aké prekvapenie, ale aj problémy čakalo Aténčanov v Itálii a v Régiu, kde zakotvili.
