"Medzi tým sa Aténčania a všetci spojenci zhromaždili pri Kerkyre. Tam stratégovia urobili novú prehliadku vojska, určili taktiku postupu a zakotvenia. Celé loďstvo rozdelili na 3 časti a každú časť zverili jednému stratégovi, aby neplávali všetci spolu a aby mali všetci hlbokú vodu, miesto v prístave a potraviny, keď sa priblížia k pevnine. Aténčania mysleli aj na to, že prítomnosť veliteľa v každom oddiele zvýši disciplínu a poriadok. Potom velitelia vyslali do Itálie a na Sicíliu tri lode, aby zistili, ktoré mesta ich príjmu a rozkázali im, aby im vyšli oproti a ukázali im prístavy, kde bude možné zakotviť.
Po takých prípravách celá výprava Aténčanov a ich spojencov sa pohla od Kerkyry a smerovala k Sicílii. Dokopy mala 144 trier a dve päťdesiatveslice z Rodu; z toho počtu bolo sto lodí atických, z ktorých bolo 60 bojových, ostatné prepravné. Zvyšok loďstva boli lode z ostrova Chios a ostatných spojencov. Hoplitov bolo celkove 5100, z nich 1500 bolo Aténčanov, odvedených podľa odvodných zoznamov, 700 z nich boli téti. Ostatní účastníci výpravy boli spojenci a 500 Argejčanov. 250 hoplitov pochádzalo z Mantineie. Lukostrelcov bolo 480 a z nich 80 boli Kréťania. Vo vojsku bolo aj 700 Roďanov- prakovníkov a 120 ľahkoodencov z Megár, ktorí boli utečenci. Na jednej prepravnej lodi bolo 30 koní a jazdcov. Viacej koní Aténčania nebrali, dúfali, že v Itálii alebo na Sicílii si kone získajú.
Takéto silné bolo loďstvo, čo plávalo do tejto vojny ako prvé. Za ním sa plavilo 30 lodí s obilím a pekármi, murármi a staviteľmi na palube, okrem toho ešte viezli potrebné náradia na stavbu opevnení. Za tými loďami plávalo 100 zoradených člnov. Za výpravou sa plavilo ešte aj veľa obchodných člnov a nákladných lodí, kvôli obchodu. Všetky tieto plavidlá sa pohli od Kerkyry a brázdilo Iónske more. Keď sa výprava dostala k Iapyžskému mysu a k Tarentu (každá loď mala svoj vlastný kurz a aj tam musela zakotviť), potom sa plavili na juh popri italskom pobreží. No italské mestá Aténčanov neprijímali a nevpúšťali ich na svoje trhy, dovolili im len vplávať do prístavov v ich vodách, no niekedy ani to nie. Nakoniec sa loďstvo dostalo do Regia na južnom cípe Itálie, kde sa zhromaždili všetky plavidlá. Aténčanov do mesta neprijali a museli sa utáboriť pred opevnením pri Artemidinom chráme, kde im občania Regia zriadili trh a umožnili nakupovať. Po utáborení vytiahli lode na breh a odpočívali. Potom začali vyjednávať s Regijčanmi a žiadali ich aby ako Chalkiďania pomohli Leontinčanom, ktorí sú takisto Chalkiďanmi. Oni im odpovedali, že sa nepridajú ani na jednu stranu a budú robiť, na čom sa spoločne dohodnú, ako ostatní Italici. Potom aténski stratégovia rozmýšľali o lepšom spôsobe akcií na Sicílii, čakajúc, kedy sa vrátia lode z Egesty, ktoré tam boli vopred vyslané, aby sa presvedčili, či Egesťania majú peniaze o ktorých vraveli v Aténach ich vyslanci.
Medzitým Syrakúzania dostali z mnohých oblastí a aj od vlastných vyzvedačov správy, že Aténčania sú už v Regiu. Bez otáľania sa začali pripravovať na obranu. Do jedných miest vyslali poslov, do iných vojenské oddiely, inde umiestnili posádky a vykonali prehliadku jazdeckého vojska a pechoty, aby sa presvedčili či je všetko v poriadku. Robili aj iné potrebné vojnové prípravy, lebo čo nevidieť vypukne vojna."
V ďalšej časti vám opíšem, ako Egesťania prekabátili Aténčanov a ešte aké sú protikladné povahy Nikia, Alkibiada a Lamacha. Nikiové snahy sa ako vždy minú účinkom, aj keď na jeho strane stál spočiatku taký vojvodca ako Lamachos.
