Lenže, bolo tu aj riziko, že ak by boli ustúpili pred bojmi, tak by boli obžalovaní za zbabelosť, hoci u Nikia a Lamacha, či dokonca Alkibiada sa o zbabelosti vravieť nedá. No ako vieme, zaúradovala tu ctižiadosť jedného, ktorý ohrozil celé Atény, nechal zmasakrovať takmer celé vojsko, uvrhol do otroctva 1000-ky svojich spoluobčanov a spojencov a zapríčinil smrť svojich kolegov (Nikia a Demostena, Lamachos padne v boji v 18. roku vojny) a sám sa z toho vyvliekol, lebo ešte pred prvou zrážkou utiekol. Viem, je to zavádzajúce, takto z neho robiť zbabelca a pritom som vyššie napísal, že zbabelcom nebol, ale v ďalších častiach tohto roku vojny a nasledujúcich rokoch vojny, sám Tukydides vám poodkryje jeho povahu. Ukáže na podlého, úskočného a zákerného človeka, akých je aj v terajších dobách plno. Bohužiaľ sú takí aj teraz na našom Slovensku. Hlásia sa spravidla ku kozmopolitom, ale na svoju vlasť nadávajú a neželajú jej nič dobré. No takmer vždy v histórii boli takí ľudia (ak boli chytení), popravovaní, len v terajšej dobe sa tešia úcte a vážnosti. Tak ako v 5. roku vojny na Kerkyre. Je to pokrútené, lebo nemáme páky na to, aby sme sa s nimi vysporiadali. Tzv. 5. kolóna bola vždy nebezpečná, ale ako sledujem, nechceme sa, aj na základe histórie, poučiť.
"Tri lode, ktoré predtým vyslané do Egesty, sa vrátili do Regia a oznámili Aténčanom, že z peňazí, ktoré boli sľúbené, zostalo iba 30 talentov. Táto nečakaná prekážka uviedla aténskych stratégov do rozpakov, bola to totiž ďalšia nepríjemnosť po nesúhlase Regijčanov s účasťou na výprave, na ktorú sa ich snažili nahovoriť, lebo boli príbuzní Leontinčanov a doteraz vždy priateľmi Aténčanov. Pre Nikia neboli správy z Egesty nečakané. No pre ďalších dvoch bol postoj Egesťanov ešte ťažšie pochopiteľný, ako nesúhlas Regijčanov."
Nerozumiem tomu, ako túto poslednú vetu mohol Tukydides napísať, lebo to potom vyznieva, že hlavne Alkibiades, bol nejaký naivný politik, ktorý bol predtým vykresľovaný ináč. Spomeňte si na jeho reč voči Melčanom, ktorých presviedčal o tom, že nie je naivný. Tak sa mi javí, že buď naivný bol, alebo ho Tukydides, navzdory svojmu presvedčeniu byť nestranný, vykreslil v lepších farbách. Neobstojí argument, že nemohol predvídať úskok, keď už to dávno Nikias vravel. Tak sa mi javí, že chuť byť podvádzaným ostala aj do dnešných čias. Alebo tam išlo o niečo iné, ale potom nerozumiem tomu "hranému" rozhorčeniu. Lenže pravda môže byť aj to, že naivný som ja, ak sa na vlastnej skúsenosti a poznatkov neviem naučiť to, že politika je politika a účel svätí prostriedky. Veď len nedávno (oproti času od tejto vojny) tiež jeden štát anektoval druhý pod domnienkou, že tamten má ZHN a komponenty na ich výrobu. Potvrdilo sa, že ten druhý štát je chudobný ako kostolná myš a nič také nebezpečné nemal, asi tak ako teraz Egesťania... . História je učiteľkou života. Predstavitelia tohto prvého štátu to asi nevedia. Viem, že vtedy sa Aténčania nemali od koho učiť, ale v terajších dobách, keď niekto jedná tak, ako vtedy Aténčania, je buď naivný, alebo túžiaci po moci. Povaha, charakter a konanie Alkibiada ma bude asi mátať pomerne dlho a cez mňa aj vás. No vzhľadom k jeho dlhodobému účinkovaniu na scéne tejto vojny, budem ho musieť spomínať na jeho konaní ozrejmovať aj konanie našich politikov. Byť človekom typu napríklad Nikia, Brasida, či neskôr Lysandra sa v terajších dobách asi neoplatí. Chcem vám pripomenúť môj prvý článok o vzbure v Kerkyre, kde som vám, vďaka prekladu P. Kuklicu z piateho roku vojny, napísal túto krásnu vetu: -"Príčinou všetkého tohto zla je túžba po moci, ktorá korení v hrabivosti a egoizme, z ktorých pramení aj snaha využiť všetky prostriedky na to, aby sa vyhrali spory. ... " (Tukydides- Dejiny peloponézskej vojny str. 190 čl. 83). Odporúčam sa k tomu vrátiť a dočítať si ten odsek článku do konca. Túto vetu by som dal zlatými písmenami napísať aspoň nad priečelím našej Národnej rady (najradšej by som ju nechal napísať na každú dôležitú inštitúciu sveta, kde sa môže jednať o osudy ľudí), aby prichádzajúci občania, ktorí nás zastupujú, mali túto vetu na očiach a mohli sa poučiť a vyvarovať sa konania na ktoré táto veta poukazuje. No mám dojem, že väčšine by to asi vadilo, lebo seba vidia v pozícii Alkibiada a teda si nepripustia nijaké, hoci morálne, pochybenie.
"Egesťania použili takýto úskok, keď ich prvý raz navštívili aténski poslovia, ktorí prišli do mesta, aby zistili, koľko má peňazí. Najprv ich priviedli do chrámu Afrodity na vrchu Eryx a ukázali im obetné chrámové dary, misky, džbány, kadidlá a iné nádoby ktorých bolo veľa. Boli zo striebra a pôsobili dojmom vyššej hodnoty, než akú v skutočnosti mali. Obyvatelia zvyčajne pozývali na hostiny do domov osádky lodí a poslov a pri tej príležitosti predtým poznášali všetky zlaté a strieborné poháre a riad, ktoré mali v Egeste i požičané z okolitých miest, tak fenických, ako aj gréckych a pri hostinách ich používali, akoby im patrili. Keďže všetci používali tie isté nádoby a všade ich bolo veľmi veľa, aténski námorníci nesmierne obdivovali túto nádheru a keď sa vrátili domov, rozprávali, že videli obrovské poklady. Takto ľudia, čo sa dali oklamať, oklamali iných, ale keď sa rozšírilo, že peniaze nepatrili Egesťanom, vojaci im to vyčítali. Stratégovia sa potom zišli, aby sa poradili, čo robiť."
V terajšej dobe rezonuje, ako sa Gréci podvodom dostali do eurozóny. Oni ani tak veľmi nepochybili, len skúšali, čo si môžu dovoliť. Pochybili tí, čo ich preverovali. Takže, ale aspoň viem, odkiaľ to všetko Gréci vedia. Majú to v krvi a takmer od nepamäti (teda, aspoň od dôb Tukydida).
"Nikias navrhoval, aby odplávali s celým vojskom do Selinuntu, Veď hlavne proti nemu vyslali výpravu a ak Egesťania poskytnú peniaze pre celé vojsko, budú sa môcť rozhodovať na základe toho. Ak peniaze neposkytnú, požiadali by ich o potraviny pre 60 lodí, ktoré si zaplatili a že by ostali pri Selinunte, kým by neprinútili Selinunťanov, či už násilne, alebo dobrovoľne, vzdať sa. Potom sa budú plaviť do iných miest, kde ukážu silu aténskeho loďstva a ochotu pomáhať priateľom a spojencom, potom nech odplávajú domov, iba ak by sa im v krátkom čase podarilo pomôcť Leontinčanom, alebo získať na svoju stranu niektoré z ostatných miest, aby nevystavovali nebezpečenstvu Aténčanov tým, že by míňali ich peniaze.
Alkibiades však povedal, že keď sa už vydali na takú veľkú výpravu, nepatrilo by sa vrátiť bez úspechu, ale nech vyšlú hlásateľov do ostatných miest, okrem Selinunta a Syrakúz a pokúsia sa s jednými Sikulmi nadviazať priateľstvo a druhým pomôcť odtrhnúť sa od Syrakúz a nezávisle kmene nech získajú na svoju stranu ako priateľov, aby si zabezpečili potraviny a posily. Predovšetkým si takto treba získať za spojenca Messenčanov, lebo ich mesto leží v úžine, ktorá je vstupnou bránou na Sicíliu a je vhodným prístavom a základňou pre ich výpravu. Nakoniec si treba získať za spojencov jednotlivé mestá, ktoré len čo budú vedieť komu majú patriť, obrátia sa proti Syrakúzam a Selinuntu, ak sa Selinunťania nedohodnú s Egesťanmi a Syrakúzania nevpustia leontínskych vyhnancov naspäť do mesta.
Lamachos napokon vyslovil názor, že by sa mali plaviť proti Syrakúzam a začať náhly útok blízko mesta, kým ešte nebude na obranu pripravené a jeho obyvatelia nesmierne vydesení, lebo každý vojenský útok spočiatku naháňa najväčší strach. Ak však náhle zaútočia, nepriateľ nadobudne odvahu a ak sa stretnú v boji, nepriateľské vojsko k nim pocíti skôr opovrhnutie. Avšak pri nečakanom útoku, keď majú nepriatelia ešte strach, možno ich ľahšie premôcť a spôsobiť, aby podľahli panike; možno to u nich vyvolať tým, že sa budú nazdávať, že útočiacich je veľa, ako aj očakávaním toho, čo im hrozí (keď proti ním útočia samotní Aténčania) i samým nebezpečenstvom hrozby vojny a vojnových útrap.
Je pravdepodobné, že mnohí, čo sú preč z mesta, neveria, že ta prídu Aténčania a môžu nastať pre nich problémy, keď sa budú chcieť dostať do mesta, pri ktorom budú oni, ako víťazi, utáborení blízko hradieb. Takisto silní sicílski Gréci nebudú neskôr čakať a v prípade, že budú pri mestských hradbách, pridajú sa na ich stranu a nie na stranu Syrakúz. Navrhol im, aby v prípade, že budú musieť ustúpiť, utiekli do megarského prístavu, ktorý je voľný, neobývaný a nie je ďaleko od Syrakúz a to ani po mori a ani po pevnine."
Ako som už skôr naznačil, tak tými rozbrojmi sa začne obrovské utrpenie Aténčanov. Ešte to tak nevyzerá a dokonca vyhrajú zopár bitiek, jednu dokonca aj proti Gylippovi, no prvé lastovičky už prileteli- odmietnutie spojenectva Regijčanov a podraz zo strany Egejčanov. Teraz prvotné názorové nezhody hlavných stratégov. Nikias- ako som už spomenul- bude prehlasovaný, lebo Lamachos - jeho nepriateľ- aj keď prv mal celkom dobrý názor, pridal sa potom na stranu Alkibiada. A Nikias, syn Nikeratov, sa musel podrobiť. V ďalšej časti si rozoberieme ďalšie kroky Aténčanov v snahe získať si spojencov, aj ako sa im na tomto poli darilo a čo priviezla štátna loď Salamínia.
