Po dohode, Alkibiades odplával na svojej súkromnej lodi do Messeny, aby im ponúkol spojenectvo s Aténčanmi. No tí ho odmietli a dokonca nedovolili Aténčanom vstúpiť do mesta, ale len obchodovať pred bránami. Vrátil sa preto do Regia. Vzhľadom k neustálemu odmietaniu zo strany vedenia miest, v ďalšom prípade kde si boli istí, že by ich niektorí prijali, ale predstavitelia mesta boli proti, vymysleli stratégovia takúto lesť. Obsadili posádkami 60 lodí a plavili sa k Naxu a zvyšok vojska ostal pod velením jedného zo stratégov (pravdepodobne Nikia, lebo Alkibiades išiel vyjednávať a zobral si so sebou toho, komu mohol dôverovať a nie kto bolo proti nemu a popritom, ak Lamachos bol osobným nepriateľom Nikia). Ostatné nechám na Tukydidovi:-
"Z Naxu, kde loďstvo mohlo vstúpiť do mesta, a ktoré sa pridalo na ich stranu, sa oddiel lodí plavil pozdĺž pobrežia do Katany. Keďže ich tamojší obyvatelia neprijali ( v meste boli totiž stúpenci Syrakúzanov), postupovali po rieku Terias, kde prenocovali. Na druhý deň sa plavili v rade za sebou do Syrakúz, predtým tam však vyslali 10 lodí, aby plávali do veľkého prístavu, kde mali vyzvedieť, či tam nie je veľké loďstvo nepriateľa. Tiež im dali za úlohu, že keď sa dostanú k pobrežiu, hlásateľ mal oznámiť, že Aténčania sem prišli, aby pomohli oslobodiť svojich spojencov a príbuzných Leontinčanov a pomohli im vrátiť sa do mesta. Preto Leontinčania, ktorí sú v Syrakúzach, môžu bez strachu prejsť k Aténčanom, ako ku svojim spojencom a dobrodincom. Keď to hlásatelia vyhlásili, poprezerali si mesto, prístavy a miesta, ktoré by mohli použiť ako východiská pre útok a potom sa vrátili do Katany.
Medzi tým sa v Katane zišlo zhromaždenie ľudu a rozhodlo sa neprijať aténske vojsko, ale pozvať do mesta len stratégov, aby v zhromaždení predložili svoje požiadavky. Počas Alkibiadovej reči, keď pozornosť všetkých bola obrátená naňho, aténski vojaci vylomili akúsi bránku, čo nebola dobre zamurovaná, nepozorovane vnikli do mesta a obsadili námestie. Keď obyvatelia Katany, ktorí boli na strane Syrakúz (a nebolo ich veľa), zistili, že aténske vojsko je v meste, dostali strach a ušli z mesta. Ostatní obyvatelia hlasovali o spojenectve s Aténčanmi a žiadali, aby aj ostatné vojsko z Regia bolo presunuté do Katany. Aténčania to prijali, išli po zvyšok vojska a potom pri Katane si vybudovali tábor.
Po priplávaní s celým vojskom ku Katane ich už tam čakalo tých 10 lodí, ktoré boli vyslané na prieskum a podali im hneď správu, že Syrakúzania dopĺňajú osádkami lode a ešte, že Kamarinčania sa pridávajú k ním, ale s určitými výhradami. Tak sa celé aténske loďstvo začalo plaviť pozdĺž pobrežia do Syrakúz. Keďže tam nenašli žiadnu loď, pokračovali v postupe do Kamariny, kde zakotvili pri pobreží a poslali do mesta hlásateľov. No Kamarinčania ich neprijali, lebo vraj podľa zmluvy ich môžu prijať, iba ak prichádzajú na jednej lodi, alebo vtedy, ak ich sami vyzvú, aby prišli na viacerých lodiach. A tak sa teda Aténčania po úplnom neúspechu vydali na spiatočnú plavbu do Katany.Na spiatočnej plavbe sa Aténčania vylodili na pobreží pri Syrakúzach a začali plieniť. Keď syrakúzskym vojakom, ktorí sa im postavili na odpor, prišla na pomoc ich jazda, ktorá pobila niekoľkých vojakov, čo drancovali krajinu, Aténčania sa vrátili do Katany.
Tam zastihli loď zvanú Salamínia, ktorá priplávala z Atén s príkazom odvolať Alkibiada, aby sa zodpovedal pred aténskym súdom proti obžalobe. Spolu s ním boli predvolaní pred súd aj niektorí vojaci. Jedných obviňovali z účasti na mystériách a druhých z poškodzovania hermoviek. Totiž po odplávaní výpravy na Sicíliu, Aténčania opäť začali prešetrovať prečiny týkajúce sa mystérií a poškodzovania hermoviek a keďže neskúmali dôveryhodnosť udaní, ale prijímali všetko čo sa javilo podozrivé, dali na základe výpovedi ľudí s nie dobrou povesťou zaistiť a uväzniť celkom nevinných občanov v presvedčení, že bude osožnejšie záležitosť dôkladne preskúmať a zistiť pravdu, ako dať príležitosť ujsť niekomu, kto sa pokladá za čestného a usvedčiť ho zo zlej povesti, ktorú mu pripisoval udavač. Ľud vedel z počutia o tom, akou neznesiteľnou sa stala Peisistratova tyranída a vláda jeho synov a že ju neodstránili ani Aténčania a ani Harmodios, ale Lacedemončania a ľud žil ustavične v strachu, keď vo všetkom tušil to najhoršie..."
V ďalšej časti si rozoberieme jeden zvláštny príbeh o láske a aké činy vyvolal Harmodios, keď odmietol milostné návrhy Hipparcha, brata vládcu Atén. Tento príbeh nám Tukydides vyrozpráva preto, aby sme skôr mohli pochopiť, že prečo sa tak Aténčania báli "tyranídy" a kto ich od nej oslobodil.
