Keď som si tú knihu od Tukydida - Dejiny peloponézskej vojny a následne od Xenofóna- Grécke dejiny kupoval, netušil som, aký poklad budem mať v rukách. Mnohokrát som si tie knihy čítal a študoval. Spočiatku som len tak rýchlo preletel text, ktorý ma, úprimne napísané, málokedy zaujal. Jedine opisy. Potom postupom času som začal študovať reči jednotlivých aktérov a následne celé dianie. Môžem zodpovedne prehlásiť, že Tukydidov opis podľa prekladu, je niekedy veľmi suchopárny (až na túto sicílsku výpravu), ale aj z iných poznatkov viem, že je faktografický a tak naozaj spadá do kategórie "ktema eis aei". Taký ako Tukydides už jeho nástupca Xenofón veľmi nie je. To, že Tukydides spadal do kategórie najvyšších sofistov, vidno nielen na celkovom diele (jeho koncepcii, výberu udalostí, ich opise a vsunutí "rozumných" rečí, poznatkov a analýz), ale aj na tom, že Xenofón, pokiaľ pokračoval v diele Tukydida, bol precízny a presný, ale potom, keď už tvoril sám, tak mu chýbalo mnohé, čo u Tukydida bola samozrejmosť. No nie o tom som chcel písať, lebo k tomu budem mať samostatnú stať. Písať som chcel o mojom jednoročnom pôsobení na tejto stránke a aj na stránkach histórie. Viem, sú to niekedy nezáživné témy a hlavne podľa niektorých nepodstatné, lenže ako mám možnosť sledovať, tak som zaujal mnohých. Nedosahujem vysokú čítanosť a ešte menšie mám ohodnotenie, ale som rád, že sa mnohí z vás vracajú, takmer dennodenne aj na môj prvý článok a niektoré dôležité pasáže v starších článkoch sú navštevované aj niekoľkokrát denne. Dôvody niekedy môžu byť prozaické - napríklad pre obsiahlosť článku sa čitateľ vráti k prečítanému ešte niekoľkokrát, ako ďalší dôvod môže byť napríklad aj ten, že študent má takto výňatok nejakého diania a aj s možným vysvetlením. A niekomu sa niektoré úryvky či udalosti páčia tak, že si ich chce pripomenúť. Dôvodov môže byť ešte veľa, ale zisťujem, že som pravdepodobne spôsobil vykúpenie Tukydida z nejakého vydavateľstva :-) .
Ako ste zistili, nesnažil som sa to dielo len tak "skopírovať", no niektoré články som musel aj upraviť a aj opraviť niektoré údaje a state, no snažil som sa aj o to, aby som vniesol do tohto diela analógiu s dnešnou dobou. Viem, že takých dôb, ako bola táto peloponézska vojna, bolo veľa a tak by sme mohli hľadať analógiu Rím - terajšia doba, Byzantská ríša - terajšia doba, Uhorsko - terajšia doba, cez Anglicko, Francúzsko etc., etc., až do dôb pôsobenia ZSSR. Ale tie doby sú pomerne známe a mohli byť ovplyvnené aj dianím z gréckeho konfliktu v r. 431 p.n.l.- 404 p.n.l. Lebo ako vieme, tak ten Tukydides bol prekladaný a študovaný neustále a tak jeho reči mohli poslúžiť mnohým neskorším známym aj menej známym hrdinom a aktérom neskoršieho diania, ako aj niekto iný mohol jednať tak, ako jednali Tukydidovi hrdinovia a mestá vo vtedajšej Hellade. Sám som nečakal, že to dôjde tak ďaleko a napíšem cez 80 článkov. No čím ďalej tým viac ma toto dielo pohlcovalo a z akejsi, mne nejasnej pohnútky, som sa nemohol nepodeliť s mojim stanoviskom a s mojimi poznatkami k tejto dávnej minulosti a hlavne k dnešnému dianiu. Druhý silný motív, prečo som začal písať túto históriu bol ten, že som videl jeden film, kde hlavnými aktérmi boli Lacedemončania v Termopylách. Film bol spracovaný tak, ako bol spracovaný a vnáša do poznania veľa negatívneho. V diskusiách som sa k tomu dosť obsiahlo vyjadril. Nejaký obraz spôsobí podstatné skreslenie histórie a potom sa nedivme naším potomkom, že im bude unikať realita.
Mám už dlho zobrané za svoje heslo, ktoré je uvedené aj v mojej charakteristike. Ešte skôr som ho poznal, ako bolo uvádzané na zadnej strane jedného humoristického časopisu a tak je mi proti srsti sedieť ticho, keď vidím, že je tu niečo prekrucované a toto prekrútené čudo nám podsúvané ako pravdivý príbeh. Nie som spisovateľ a tak neviem možno jasne vyjadriť písmom svoj protest aj proti takému przneniu histórie, iba ak takouto formou, kde sa budem snažiť dávať relevantné a pravdivé údaje. Že je tak, to dosvedčuje aj akt, že som ešte od vás nemal negatívnu pripomienku k môjmu pohľadu na tieto Dejiny. Takže, ešte raz, vám všetkým pekne ďakujem a želám vám pri čítaní Tukydidovho diela veľa pohody, dostatok fantázie a hlavne otvorenú myseľ. A sebe by som si chcel zaželať, aby som vás stále vedel upútať ďalšími staronovými poznatkami z dôb antiky a nech moje články v zdraví čítate aj naďalej počas ďalšieho (druhého) roka.
Dosť už bolo sentimenu, prejdime na prozaické veci. V minulej časti som vám priblížil určité udalosti, keď sa Syrakúzania takmer zmocnili opevnenia Aténčanov a následne podľahli skúsenejšiemu protivníkovi, potom ako sa ľud vysporiadal s neschopnými veliteľmi a cestu Gyllipa na Sicíliu. Taktiež som spomenul ako sa Aténčania rozhodli zasiahnuť do konfliktu Argos- Lacedemon a čo z toho vzišlo. Teraz vám sprístupním siedmu knihu Tukydida, ktorý na jej začiatku opíše cestu Gyllipa k Syrakúzam. Nikias, ktorý bol voči Gyllipovi dosť pohrdlivý, tak neskôr predsa poslal 4 triery k tomu, aby ho chytili. Lenže bolo už neskoro. A tak po tomto podcenení sa z loveného postupne stane lovec. Hoci dovtedy ešte ubehne dosť času a teraz naši hlavní aténski hrdinovia ani netušia čo spôsobí jeden taký príchod jedného takého lacedemonského veliteľa, ktorý slúžil pod Brasidom.
"Gyllipos a Pyten po opravení svojich lodí odplávali z Tarentu do Epizefyrskej Lokridy. Tam získali dosť presné správy o tom, že obliehateľom sa ešte nepodarilo oddeliť Syrakúzy hradbou, ale že možno preniknúť do mesta vojskom zo strany Epipol. Začali sa radiť, ako by mali pokračovať v plavbe, či tak, že budú mať Sicíliu po pravej strane a pokúsia sa vplávať do syrakúzskeho zálivu, alebo tak, že budú mať Sicíliu po ľavej strane a poplavia sa do Himéry, odkiaľ z posilami z Himéry a z iným vojskom, ktoré získajú n svoju stranu, by mohli pokračovať po súši proti Syrakúzam. Rozhodli sa plávať k Himere, najmä preto, lebo do Regia nepriplávali 4 aténske lode, ktoré im "sľúbil" Nikias, keď sa dozvedel, že sú v Lokride. Tak sa Gyllipove lode skutočne dostali cez úžinu skôr, ako sa tam zjavili tie aténske hliadkové lode, a dostali sa do Himery. V Himere prehovorili Himerčanov, aby bojovali po ich boku, teda, aby im poskytli vojsko a zbrane pre námorníkov z ich lodí. Poslali aj poslov do Selinunta s rozkazom, aby im ta prišli na pomoc s celým vojskom. Aj obyvatelia Gely prisľúbili, že im pošlú na pomoc neveľkú vojenskú jednotku a takisto niekoľkí Sikelovia. Sikelovia to urobili preto, lebo im nedávno zomrel Archonides, ktorý vládol Sikelom v tejto oblasti a bol verným spojencom Aténčanov. a zjavne ich k tej zmene povzbudil rýchly príchod Gyllipa z Lacedemonu. Gyllipos vzal so sebou ozbrojených námorníkov a vojakov z lodí (ktoré pri Himere vytiahli na breh), ktorých bolo asi 700, 1000 hoplitov z Himery, veľa vojakov ľahkej pechoty a 100 jazdcov zo Selinuntu, ďalej neveľký oddiel z Gely a asi 1000 Sikelov a išiel k Syrakúzam.
Korinťania, ktorí boli sústredení na Leukade, začali sa čo možno najrýchlejšie ponáhľať s loďami k Syrakúzam. Gongylos, jeden z ich stratégov, ktorý odplával ako posledný zo svojou loďou, dostal sa do Syrakúz ako prvý o niečo skôr než Gyllipos. Zastihol Syrakúzanov pre tým, ako chceli zvolať zhromaždenie ľudu ohľadom vzdania sa Aténčanom, no zabránil im v tom a dodal im odvahy, keď povedal, že čoskoro tam budú korintské a iné lode a aj Gyllipos, ktorého vyslali Lacedemončania ako stratéga. A na základe toho sa Syrakúzania rozhodli vyjsť z mesta s celým vojskom, aby sa stretli s Gyllipom, ktorý sa práve približoval k Syrakúzam. Gyllipos sa počas pochodu zmocnil Iety, jednej z aténskej pevností, zoradil svoje šíky do boja a dostal sa do Epipol. Vystúpil na návršie pri Euryele na tom mieste, kde sa tam pred ním dostali Aténčania po prvý raz, spojil sa so Syrakúzanmi, ktorí vyšli z mesta a postupoval proti Aténskemu opevneniu. V čase jeho príchodu mali Aténčania postavených 7, či 8 stadií dvojitého múru k Veľkému prístavu a bolo potrebné postaviť iba neveľký úsek ktorý práve stavali. A na druhej strane smerom k Trogilu mali nahromadené kamene pre väčšiu časť múru, ktorý mali postaviť. Kamene už boli spolovice opracované. Nuž neveľa chýbalo, aby boli Syrakúzy odrezané od prístavu a postupne obkľúčené obliehacím múrom. Nečakaný útok Gyllipa a Syrakúzanov vyvolal spočiatku u Aténčanov zmätok, no stihli sa zoradiť do šíku. Gyllipos zastal blízko opevnenia Aténčanov a vyslal k ním posla, aby im oznámil, že je ochotný sa s nimi dohodnúť, ak súhlasia s tým návrhom, že do piatich dní opustia Sicíliu, pričom si môžu vziať, čo im patrí. Aténčania neboli ochotní vypočuť si jeho návrhy a vyhnali posla bez odpovede. Potom sa obe strany začali pripravovať na boj. No Gyllipos zistil, že v radách Syrakúzanoch je zmätok a nebude ľahké obnoviť disciplínu a tak previedol vojsko na väčšie priestranstvo. Nikias však nezačal prenasledovať nepriateľa a zdržiaval sa pri svojom múre, aby nebol prepadnutý zo zálohy. Gyllipos vyslal neveľký oddiel proti pevnosti Labdalon, ktorej sa aj zmocnil a kázal všetkých zajatcov pobiť. Aténčania zo svojich pozícii nemohli toto miesto vidieť a tak nezasiahli. V ten istý deň sa Syrakúzanom dokonca podarilo zajať aténsku trieru, ktorá kotvila vo Veľkom prístave.
Potom Syrakúzania so svojimi spojencami začali budovať jednoduché opevnenie z hornej časti mesta smerom cez Epipoly v nádeji, že Aténčania, ak by sa im nevydarila obrana, nebudú môcť dokončiť hradbu. Medzi tým Aténčania dokončili úsek múru pri mori a dostali sa k vyššie položenému miestu. Gyllipos zistil, že táto časť hradieb Aténčanov je slabšia a tak sa v noci s časťou vojska presunul k tomu miestu. Ale len čo to Aténčania zbadali (lebo trávili noc vonku pred hradbami), bežali im oproti a tak Gyllipos stiahol svoj oddiel čo najrýchlejšie späť. Aténčania ešte tej noci tento úsek zvýšili a sami si ho strážili. Spojencom zverili iný úsek. Nikias sa rozhodol, že opevní hradbou Plemmyrion. Je to výšina oproti mestu, ktorá siaha až k moru pri Veľkom prístave a zužuje ústie Veľkého prístavu. Myslel si, že ak ho ohradí, mohol by uľahčiť prísun zásob cez prístav, lebo jeho lode kotvili v neveľkej vzdialenosti od Syrakúzskeho zálivu a nemuseli by teda vyrážať neustále do útoku z jeho vzdialenejšej časti, kedykoľvek by sa syrakúzske loďstvo dalo do pohybu. Nikias začal venovať pozornosť vojne na mori, lebo zistil, že po Gyllipovom príchode mu akcie na brehu neposkytujú veľkú nádej. Prepravil do Plemmyria vojsko i lode a dal tam postaviť tri pevnosti v ktorých bola uskladnená väčšina potrieb pre vojsko. Blízko nich kotvili jeho veľké dopravné vojnové lode. Vtedy sa po prvý raz ukázali ťažkosti so zásobovaním vodou, lebo nemali dosť vody a bola veľmi ďaleko a kedykoľvek námorníci vystúpili na pevninu, aby si zadovážili zásoby, viacerí prišli o život pri útoku syrakúzskych jazdcov. Aby Aténčania, usadení v Plemmyriu nemohli vychádzať a spôsobovať škody, premiestnili 1/3 svojej jazdy do pevnosti Olympeion. Nikias vyslal 20 trier oproti Korinťanom a prikázal im, aby ich čakali a hliadkovali pri Lokride a Regiu a pri sicílskom pobreží."
Takže Nikias už zistil, že mu v prítomnosti Gyllipa ruže nepokvitnú, ale aj tak sa divím jeho postoju. Spomeňte si na jeho reč v Aténach, kde bol zásadne proti tejto vojne, po nezdare s Egesťanmi, Regijčanmi a Kamarinčanmi mohol spolu s Lamachom so cťou odísť zo Sicílie s tým, že by sa išlo podľa jeho návrhu, potom mohol využiť návrh Gyllipa, ale on nie- zostal a sám. Bez Alkibiada a Lamacha. A k tomu mu osud nadelil veľmi zdatného súpera, ktorý mal toľko slušnosti, že mu poslal posla, aby mu dal šancu uniknúť. No Nikias, ako keby stratil súdnosť. Alebo sa spoliehal na to, že proti nemu je neskúsené a nedisciplinované vojsko, ktoré ak ešte niekoľkokrát porazí, tak Syrakúzy mu samé padnú do lona? Alebo tu si s ním niekto rozohral nepeknú spravodajskú hru? Bude mať ešte jednu šancu. No tá šanca, ktorú Nikias dostane nebude na škodu Gyllipovi.
