"Keď Gyllipos budoval múr cez Epipoly a používal naň kamene, ktoré nahromadili Aténčania, vždy nechával pred opevnením svoje vojsko s príkazmi, aby sa zoraďovali do boja. To isté robili aj Aténčania. Keď sa Gyllipovi zdalo, že nadišla príhodná chvíľa, začal útočiť. Vojaci začali medzi opevneniami bojovať muž proti mužovi, ale Syrakúzania tam nemohli použiť svoju jazdu a tak boli porazení. Na základe prímeria si pozbierali mŕtvoly a Aténčania si postavili tropaion. Gyllipos si nechal zvolať svojich vojakov a priznal sa, že sa neprevinili oni, ale on, lebo začal boj bez zabezpečenia jazdou a kopijníkov. Dodal, že ich o krátky čas opäť povedie proti nepriateľovi, ale boj bude prebiehať ináč. Pripomenul im, že bojovou silou a výzbrojou nie sú o nič slabší ako nepriateľ a je nemysliteľné, aby oni, Peloponézania a Dórovia, nebojovali s pevným odhodlaním zvíťaziť nad Iónmi a ostrovanmi a inými pozbierancami a aby ich nevyhnali z vlastnej krajiny. Po čase, keď sa naskytla príležitosť, opäť ich viedol proti nepriateľom.
Nikias a Aténčania po svojom víťazstve boli presvedčení, že sa nepriatelia nepokúsia zaútočiť, ale na základe toho, že Syrakúzania stavali svoj múr vedľa ich múru a že syrakúzsky múr presahuje aténsky, preto sa rozhodli sami zaútočiť proti Syrakúzanom. Gyllipos na to pristúpil, ale s tým, že odviedol svojich hoplitov ďalej od múru a jazdu a kopijníkov umiestnil na bok Aténčanov na otvorenom mieste, kde sa končili opevnenia. Jeho jazda zaútočila na to krídlo (ľavé), ktoré mala oproti sebe a zahnalo ho na útek. Hopliti na základe toho porazili aj ostanú časť aténskeho vojska a vyhnali ich z opevnení. Nasledujúcu noc Syrakúzania začali opäť budovať svoje opevnenie a predĺžili svoj múr ďalej za koniec múru Aténčanov. Takto im už Aténčania neboli na prekážku a navyše sa nemuseli báť, že by ich ešte uzavreli hradbou i keby nad nimi zvíťazili."
Krátky zolaďovací výcvik a predchádzajúca porážka, ktorá nebola demoralizujúca, spôsobili zvýšenie sebavedomia Syrakúzanov. Keď takto zmarili nádej Aténčanov na uzavretie Syrakúz, tak Gyllipos po tom, čo priplávali avizované lode Korinťanov, mohol sa vydať na cestu, aby získal na svoju stranu ešte tých čo váhali. No po víťazstve Syrakúzanov v po zmarení snáh Aténčanov už pravdepodobne každý pochopil, že osud Aténčanov je spečatený. Oficiálne to pochopil aj Nikias, ktorý na základe aj tých skutočností napísal list do Atén, kde Aténčanov dopodrobna oboznámil so situáciou a požiadal o pomoc. On taký veľký vojvodca, ktorý niekoľkokrát porazil Peloponézanov a ich spojencov, sám bol teraz v tvŕdzi a bol donútený sa brániť. Je pravdepodobne možné, že na základe svojich poznatkov poznal svoj osu, ale ako čestný človek sa mu nechcel poddať bez boja, alebo zbabelo utiecť a tak využíval každú šancu k tomu, aby ho aspoň trochu odvrátil. No súkolie nenávisti proti Aténčanom sa dalo do pohybu a tak len čas ukáže, či bude nejaký Aténčan schopný (a na ako dlho) ho zastaviť.
"Na konci toho istého leta sa aténsky stratég Euetion vydal na výpravu proti mestu Amfipolis spolu s Perdikkom mnohými Trákmi. Mesto nedobyl, ale dal previesť zo Strymonu plavidlá a z rieky podnikal výpady; za oporný bod si zvolil Himeraion. Takto sa skončilo aj toto leto."
Tu sa mi správanie obyvateľov mesta Amfipolis javí viac než čestné a chvályhodné. Pamätáte sa ako sa zachovali k mŕtvemu Brasidovi a preto je veľmi korektné, že bránili svoje mesto pred svojimi bývalými pánmi. Perdikkas sa zase pre zmenu zachoval nečestne a svoje pôsobenie videl v lúpežiach a v pomoci utláčateľom. Zabudol on na to, že Brasidovi vojaci a aj sám Brasidas mali dôvod sa voči nemu správať tak, ako si zaslúžil. No ako je to typické u zbabelca a podvodníka, tak chybu hľadal v iných a nie v sebe.
V ďalšej časti vám opíšem Nikiov list Aténčanom a jeho dôsledky. Na základe neskorších udalostí nadobúdam dojem, že demokracia, ako priama vláda ľudu, bez centrálneho vedenia a nejakej centrálnej moci, je kontraproduktívna a niekedy aj nebezpečná pre samotný ľud. Dôvody môjho tvrdenia uvediem neskôr.
