"Začiatkom zimy prišli do Atén Nikiovi poslovia, aby odovzdali písomné posolstvo, ústne tlmočili vojvodcove požiadavky a odpovedali na položené otázky. Pisár obce na rečníckej tribúne prečítal pred zhromaždenými Aténčanmi posolstvo, ktoré obsahovalo asi toto:- "Aténčania, predchádzajúce udalosti poznáte z iných mojich posolstiev. Teraz, vzhľadom na vaše ďalšie rozhodnutie, sa máte dozvedieť v akej nebezpečnej situácii sme sa ocitli. Po tom, ako sme dosiahli víťazstva vo viacerých bitkách so Syrakúzanmi, proti ktorým ste nás poslali a postavili sme obranné múry, v ktorých sa teraz zdržujeme, prišiel z Lacedemonu Gyllipos s vojskom z Peloponézu a z niektorých miest Sicílie. V prvej bitke sme ho porazili, v druhej sme boli porazení silnou jazdou a kopijníkmi a stiahli sme sa z opevnenia. A teraz, vzhľadom na početnú prevahu nepriateľa, sme prestali budovať hradby, ktoré ho mali uzavrieť a keďže je nepriateľov veľa, nepodnikáme nič. Nemôžeme ani použiť celé vojsko, lebo časť jeho hoplitov stráži hradby. Oni postavili jednoduchý múr vedľa nášho múru, takže ich nemôžeme ohradiť, iba ak by sme zaútočili na jeho opevnenie s množstvom vojakov a dobyli ho. Takto, hoci obliehame iných, sa zdá, že sme obliehaní my, aspoň na pevnine, lebo pre ich jazdu sa nemôžeme púšťať ďaleko do kraja.
Teraz poslali Syrakúzania poslov na Peloponéz, aby žiadali ďalšie posily vojska a Gyllipos sa vybral na cestu po sicílskych mestách, aby si získal tie, ktoré doteraz ostali neutrálne a aby od nich priviedol pešiakov a lode. Veď, ako sa mi podarilo zistiť, nepriatelia sa chystajú zaútočiť na naše hradby s peším vojskom i s loďstvom. Nech sa nik z vás nečuduje, že i s loďstvom. Naše loďstvo predsa a to vie i nepriateľ, bolo spočiatku silné aj vďaka tomu, že lode boli vyschnuté, posádky odpočinuté, ale aj vďaka celkovému vyzbrojeniu, no teraz, keďže je už tak dlho na mori, nasiaklo vodou a posádky sú takisto krajne vysilené. Nie je možné vytiahnuť lode na breh, aby sa vysušili, lebo nepriateľ má rovnako silné loďstvo, ak nie silnejšie a je vždy pripravený plávať proti nám. Okrem toho sa nepriatelia zjavne pripravujú na to, aby mohli zaútočiť kedykoľvek sa rozhodnú a majú väčšiu možnosť nechať lode vyschnúť, lebo ich nik neohrozuje a nemusia ustavične plávať, aby striehli na iných.
Toto isté by sme mohli robiť aj my, ak by sme mali viacej lodí a keby sme na lodiach nemuseli udržiavať všetko vojsko v pohotovosti ako teraz. Ak totiž čo len na chvíľu zanedbáme hliadkovanie, nebudeme mať potraviny, ktoré už aj teraz s ťažkosťami dopravujeme popri ich meste. Znížil sa aj počet členov posádok lodí tým, že nám ich zabíjajú jazdci, keď idú naši zbierať drevo, plieniť, alebo nosiť vodu z pevniny. Odvtedy, čo sme stratili prevahu nad nepriateľom, tí čo sú v našich službách, utekajú na ich stranu; časť žoldnierov, násilne naverbovaných na loďstvo, pri vhodnej príležitosti uteká do rozličných miest. A tí, čo sa dali zlákať vysokým žoldom a mysleli si, že budú skôr bohatnúť ako bojovať, teraz vidia, že sa napriek všetkým očakávaniam loďstvo a ostatné vojenské sily nepriateľa stavajú na odpor a tak sa alebo stávajú zbehmi, alebo pri prvej príležitosti prejdú k nepriateľovi, alebo odchádzajú, kam kto môže- Sicília je predsa veľká. Okrem toho v posádkach sú aj takí, čo sa zaoberajú obchodovaním. Tí prehovorili veliteľov trier, aby na lode zobrali hykkarských otrokov, ktorých nakúpili ako náhradníkov a tí im znížili disciplínu na lodiach.
Disciplína posádky, ako viete, dlho nepotrvá a nemyslíte si, že niekoľko námorníkov uvedie loď do pohybu a dokáže ju obsluhovať. Ale najhoršie na tom je, že ja ako stratég, tomu poklesu disciplíny nemôžem zabrániť a že nevieme, kde by sme si mohli doplniť stavy posádok, kým nepriateľ má túto možnosť z viacerých príčin, ktoré som už vyššie naznačil. No my si musíme s tým, s čím sme prišli, zabezpečovať terajšie potreby a nahradzovať straty, lebo naše terajšie spojenecké mestá Naxos a Katana, toho nie sú schopné urobiť. Napokon, keby naši nepriatelia získali ešte jednu výhodu, že by sa k ním pridali italské mestá, ktoré nás živia, len čo by zistili, že naša situácia je zlá a že vy nám neposielate pomoc, tiahli by spoločne s našim nepriateľom proti nám a my by sme sa museli vzdať, pričom by oni z vojny vyšli prakticky bez veľkých strát. ohol by som vám napísať o niečom inom, príjemnejšom, ako je toto, ale nie o užitočnejšom, ak je pravda to, že sa rozhodnete, až keď sa dobre oboznámite s našou situáciou. Okrem toho poznám vašu povahu, že sa chcete dozvedieť iba najpriaznivejšie správy, ale keďže sa prihodilo všeličo, čo ste nečakali, majte strpenie a práve preto som pokladal za najužitočnejšie oznámiť vám celú situáciu, ako ju vnímam ja.
Čo sa týka našej prvoradej úlohy, verte, že tak radoví vojaci, ako aj velitelia čestne plnia svoje úlohy a nebudú sa musieť pred vami hanbiť. Keďže celá Sicília je proti nám v bojovej pohotovosti a čaká na posily z Peloponézu, uvedomte si, že vojaci, ktorých máme, nestačia zvládnuť terajší stav; preto alebo musíte rozpustiť toto vojsko, alebo poslať na pomoc nové, nemenej početné posily pešieho vojska, loďstva a dosť peňazí. Takisto nejakého nástupcu za mňa, lebo ma trápi choroba obličiek, pre ktorú tu nemôžem ostať. Prosím vás o ospravedlnenie, veď keď som bol zdravý, často som preukázal ako stratég dobré služby. Predovšetkým sa však rozhodnite skôr, ako nastane jar. a neodkladajte to, lebo pomoc zo Sicílie si nepriateľ zabezpečí v krátkom čase a pomoc z Peloponézu príde síce pomalšie, ale príde isto a ak si nedáte pozor a nebudete informovaní o pomoci z Peloponéze, čo sa vám stalo, aj sicílska posila tu bude skorej ako vaša."
Približne toto bol obsah Nikiovho listu. Keď si Aténčania vypočuli Nikiov list a aj vyslancov, nezbavili Nikia funkcie veliteľa, ale kým budú zvolení a dostanú sa ta ďalší velitelia, určili mu dvoch z tamojších, Menandra a Eutydema, aby nemusel znášať celú ťarchu vojny sám, keďže je chorý. Takisto sa rozhodli, že mu pošlú ďalšie námorné a pešie posily a to jednak z Aténčanov, zapísaných do odvodných zoznamov, jednak zo spojencov. Zvolili mu teda dvoch jeho spoluveliteľov, Demostena, syna Alkistenovho a Eurymedonta, syna Tukleovho. Hneď okolo zimného slnovratu poslali Eurymedonta na Sicíliu s desiatimi loďami a 120 talentami striebra. Zároveň mal oznámiť, že posielajú pomoc a že sa o nich budú starať.
Demostenes ostal doma a pripravoval sa, že odpláva hneď začiatkom jari. Okrem toho rozkázal spojencom, aby poslali vojsko a on si v Aténach získaval peniaze, lode a hoplitov. Aténčania tiež poslali 20 lodí, aby plávali popri Peloponéze a nedovolili iný lodiam dostať sa z Korintu a vôbec z Peloponézu na Sicíliu. Len čo totiž tam prišli Gyllipovi poslovia, aby oznámili, že sa situácia na Sicílii zlepšila, Korinťania si vytvorili názor, že lode, ktoré poslali ako prvé, boli Sicílčanom veľmi prospešné a preto sa ešte väčšmi osmelili a pripravovali sa vyslať na Sicíliu hoplitov a obchodné lode. Vystrojili aj 25 trier, aby napadli aténske loďstvo hliadkujúce pri Naupakte, aby Aténčania zaskočení, že tam proti ním stoja bojové lode pripravené k bitke, nemohli zabrániť plávať na more ich a lacedemonskym lodiam a že by sa Aténčania museli mať na pozore pred ich trierami. Takisto aj Lacedemončania sa pripravovali poslať posily z celého Peloponézu."
Takže obsah listu nebrali Aténčania na ľahkú váhu a rozhodli sa napriek všetkým varovaniam pokračovať v agresii, alebo podľa nich, v pomoci Egeste, ktorá ale ich pomoc teraz nedostavala a len tŕpla, ako dopadne boj o Syrakúzy. Zabudli na pravidlo, že útočník má spočiatku vždy prevahu, ale ak sa boje preťahujú, tak je nakoniec každý útočník porazený, napríklad aj preto, lebo neskôr sa do bojov rôznymi spôsobmi zapájajú aj obyvatelia a tí si už plnia svoje vojenské povinnosti z iných pohnútok, ako regulárna (či žoldnierska) armáda obrancu. Ďalší článok bude trochu zvláštny v tom, že skĺbim koniec 18. roku vojny a začiatok 19. roku vojny z dôvodu náväznosti na činnosť Lacedemončanov a hlavne ich "najvernejšieho priateľa" - Alkibiada, na ktorého rady každý zle doplatil, či doplatí. Aténčania už tým, že zdúchol z boja a prezradil ich plány a navrhol Lacedemončanom postup, ktorým ich účinne eliminujú, Agis tým, že bude pri Dekeleie a on mu zvedie manželku a taký Tissafernes, vďaka tomu, že sa stototožní s jeho návrhom ohľadom dvojtvárnej politiky, neskôr príde o hlavu. A to ešte nepíšem o všetkých, ktorí mu uverili, či dokonca neverili.
