Túžba je jedna vec a realita druhá. Aj my sme túžili a aj túžime a mnohokrát nás okolnosti tvrdo zrazia k zemi. Niektorí to nevydržia, no iní, ako vtedajší Aténčania, zatnú zuby a aj napriek možnej úplnej porážke bojujú do posledného dychu. Každý má svoje skryté rezervy, len tu ide o to, či je schopný a ochotný na ne siahnuť. A aj toto má svoje ďalšie aspekty - ako sa s inicializovanými rezervami naloží. Väčšina z nás v kríze úplne zle reaguje a svoje rezervy premrháme na zbytočnosti. Tak ako Aténčania v sicílskej vojne. Keď sa už podujali na krok na aký sa podujali, tak mali nechať Alkibiada a nie vyštvať ho preč. Potom poslali Trákov preč a pritom Tráci boli veľmi bojovní a ako peltasti takmer nepremožiteľní - o čom nám dá dôkaz sám Tukydides v tomto článku. Potom poslali ďalšie vojsko na Sicíliu, ale otvorili si druhý front so silnejším mestom ako boli Syrakúzy - so Spartou, nepremysleným krokom pomoci Argu, ktorý si zmyslel lúpežiť na lakónskom území a myslel si, že sa mu to prepečie. A neprepieklo sa to ani Aténčanom. Lapsusy striedali lapsusy a môj názor je ten, že okrem podcenenia Dekeleie urobili ďalšiu chybu v tom, že na pomoc vyslali Demostena, ktorý neveľmi oplýval disciplínou a samozrejme aj v tomto prípade si zmyslel, že vytvorí druhý Pylos. Neponáhľal sa na pomoc, ako mu bolo nariadené, ale mal čas stavať pevnôstky v Lakónii. Jasné, niekto kto má tú knihu od Tukydida, mi môže oponovať, že cestou zbieral posily, lenže v náväznosti na iné udalosti viem posúdiť, že jeho posily boli nedostatočné ( Syrakúzania, aj keď v kraji Sikelov prišli asi o 800 vojakov, ale aj tak do Syrakúz sa ich dostalo okolo 1500, zatiaľ čo Demostenes doviedol len niekoľko stovák) a mohol (ak by prišiel skôr) s Nikiom využiť porážku posíl Syrakúzanov v kraji Sikelov a zaútočiť na Syrakúzy, ktoré boli celkovo zdeprimované. Narobil tu toľko nerozhodných krokov, že podľa môjho názoru, nemal byť spoluveliteľom Nikia. A to ešte neskôr opíšem jeho iniciatívu po jeho príchode do Syrakúz, kde sa plne potvrdí pravidlo, že iniciatívny hlupák je horší ako triedny nepriateľ. A terajšia nečinnosť Aténčanov napomáhala len a len Syrakúzanom.
Pokračujem v opise časti diela Historiai od Tukydida, ktoré prekladateľ P. Kuklica nazval Dejiny peloponézskej vojny tam, kde Aténčania poslali Trákov domov. Tukydides vo svojom diele už niekoľkokrát opísal masaker, ale ešte nikdy nie v takej hrôze a bezmocnosti proti tomu besneniu, ktoré Tráci rozpútali. Aténsky vodca nijako nezakročil. A to sa Aténčania nazývali demokrati a chceli byť ochrancovia Grékov. Vyvraždiť civilné obyvateľstvo, ktoré sa vôbec nebránilo - to svedčí len o „obrovskom hrdinstve" Trákov a charaktere Aténčanov. Ale spravodlivosť príde, hoci neskôr. A akosi mi v tom opise chýba počet obetí civilného obyvateľstva. Možnože je to spôsobené tým, že on ako vojak nepočítal civilov za plnohodnotných a tak o nich nezbieral žiadne údaje, alebo je chyba v neskoršom opise, alebo je aj možné, že sa tie čísla stratili. No stratu údajov by som vylúčil, lebo v celom diele nie ani jedna zmienka o tom, aký bol podiel obetí civilného obyvateľstva na stratách v bojoch či následkoch bojov.
"Nedostatok peňazí prinútil Aténčanov obmedziť výdavky a vyhnať Trákov, ktorí prišli až po Demostenovom odchode. Nariadili Ditrefovi, aby ich viedol a nariadili mu, aby počas plavby (smer ich postupu bol cez Euripos) spôsoboval škody nepriateľovi, ako len bude môcť. On ich nechal vystúpiť na breh pri Tanagre, aby si rýchlo niečo nakradli a navečer sa preplavil z eubojskej Chalkidy cez Euripos, potom sa vylodili v Boiótii a viedol ich na Mykalessos. Noc strávili pod holým nebom pri Hermovej svätyni (ktorá sa nachádza asi 16 stadií od Mykalessu) a ráno zaútočili na mesto a dobyli ho. Mesto nebolo veľké a keďže obyvatelia vonkoncom nečakali, že nepriatelia postúpia tak ďaleko od mora do vnútrozemia a napadnú ich, nepomysleli na ochranu, ich opevnenie bolo teda chabé, na niektorých miestach takmer na rozpadnutie, inde nízke a keďže nemali strach, nechávali brány otvorené. Preto sa ho Ditrefos zmocnil. Trákovia sa vrútili do Mykalessu, drancovali v súkromných domoch i vo svätyniach, vraždili ľudí, nešetriac ani starcov, ani mladých. Zabíjali bez rozdielu každého, koho chytili, ženy, deti, dokonca aj dobytok, teda všetko živé. Tento trácky kmeň, ako všetky barbarské kmene, nepoznal strach a tak spôsoboval obrovskú skazu. Tak sa aj teraz v meste začala strašná masakra. Navyše nepriatelia vpadli do mestskej školy a pobili všetky deti, ktoré sa tam nedávno zišli. Bolo to strašné, nečakané nešťastie, ktoré doľahlo na mesto, od ktorého strašnejšie nemohlo byť.
Keď sa o tom dozvedeli Tébania, bežali na pomoc. Podarilo sa im Trákov dostihnúť, ktorí už mesto opustili a odňať im korisť. Zahnali ich na útek k Euripu, kde ich čakali lode, na ktorých Tráci priplávali. Mnoho Trákov tam pobili pri nastupovaní do lodí, lebo len čo námorníci videli, čo sa deje na pevnine, odtiahli lode mimo dostrel zbraní a keďže barbari nevedeli plávať, mnohí sa tam utopili. Potom sa Trákovia začali dobre brániť pred tébskou jazdou, ktorá ich napadla ako prvá. Vyrážali vpred a hneď sa stiahli, takže dosť sa ich zachránilo. Celkovo prišlo o život cez 250 Trákov. Oni sami pobili z Tébanov a ostatných, čo prišli na pomoc, asi 20 jazdcov a hoplitov, medzi nimi aj jedného z tébskych boiotarchov. Tieto udalosti sa odohrali v Mykalesse a bolo to také nešťastie, že sa pokladá za jedno z najväčších nešťastí tejto vojny."
