Korinťania, ktorí v predvečer tejto vojny, vyhrali námornú bitku (po predchádzajúcej prehre), proti loďstvu Kerkyrčanov, pri Sybotach, ktorá sa počítala za 1. najväčšiu námornú bitku medzi Grékmi, si teraz chceli podľa dohovoru splniť svoju povinnosť a eliminovať činnosť aténskeho loďstva pri Naupakte. No predtým, ako vďaka Tukydidovi opíšem tento boj, pomerne rovnocenných námorných veľmocí, opíšem ešte činnosť Demostena a isté udalosti na Sicílii.
"Opevňovacie práce v Lakónii sa skončili a tak Demostenes odplával na Kerkyru a pri Fei našiel zakotvenú elejskú nákladnú loď, na ktorej sa priplavili na Sicíliu korintskí hopliti. Potopil ju, pričom sa posádka zachránila, prešla na inú loď a na nej odplávala. Potom sa dostal do Zakyntu a Keffalenie, kde pribral niekoľko hoplitov a z Naupaktu zobral messenských hoplitov. Potom sa s nimi preplavil na protiľahlý breh Akarnánie do Alyzeie a Anaktoria, ktoré mali v moci Aténčania. V tých oblastiach sa stretol s Eurymedontom, vracajúcim sa zo Sicílie, ktorý tam bol vyslaný minulej zimy s peniazmi pre vojsko. Eurymedon mu okrem iného podal správu o dobytí Plemmyria Syrakúzanmi, ktorú získal počas spiatočnej plavby. Na ich stretnutia prišiel aj Konon, ktorý bol veliteľom Naupaktu a oznámil mu, že 25 korintských lodí brázdi vody v okolí Naupaktu a sú pripravené na útok. Preto ich žiadal, aby mu dodali lode, lebo 18 aténskych lodí nestačilo proti 25. korintským. Demostenes a Eurymedon poslali Kononovi, ako posilu 10 lodí, najrýchlejšie, aké mali. Sami sa starali o verbovanie vojska. Eurymedon odplával na Kerkyru, kde nariadil obyvateľom, aby vypravili 15 lodí a začal verbovať hoplitov. Demostenes zhromažďoval z okolitých krajov prakovníkov a lukostrelcov.
Syrakúzski vyslanci, ktorí odišli do sicílskych miest po dobytí Plemmyria, získali si ich na svoju stranu a naverbovali v nich vojsko, ktoré chceli odviesť do Syrakúz. Keď sa to dozvedel Nikias, dal príkaz svojim spojencom Sikelom, cez ktoré kraje viedla cesta, ktorí nemali nepriateľom dovoliť prejsť, ale mali im v tom zabrániť spoločnými silami. Keď už boli Sicílčania na pochode, Sikelovia, súhlasiac s požiadavkou Aténčanov, nastražili im pascu na troch miestach, nečakane ich napadli a pobili vyše 800 vojakov a s nimi všetkých vyslancov, okrem jedného Korinťana. Ten potom doviedol do Syrakúz asi 1500 vojakov, ktorí sa zachránili z pascí útekom. V tých dňoch prišlo Syrakúzanom na pomoc aj 500 hoplitov, 300 kopijníkov a asi toľko lukostrelcov. Aj obyvatelia Gely poslali 5 lodí, 400 kopijníkov a 200 jazdcov. A tak sa takmer všetci Sicílčania, okrem Akraganťanov , ktorí boli neutrálni, spojili sa so Syrakúzanmi proti Aténčanom, kým predtým vyčkávali, ako sa bude vyvíjať situácia. Syrakúzania po tom, čo ich postihlo nešťastie v kraji Sikelov, neopovážili sa zaútočiť proti Aténčanom.
Keď si Demostenes a Eurymedon zhromaždili vojsko z Kerkyry a z pevniny, preplavili sa cez Iónske more s celým vojskom do Iapygie. V Iapygii zobrali na lode 150 kopijníkov a obnovili dávne priateľstvo s veliteľom Artom, ktorý im dal takisto kopijníkov. Potom odišli do Metapontu v Itálii a prehovorili Metaponťanov, aby im dali podľa zmluvy 300 kopijníkov a 2 triery. Od Metapontu odplávali do Túrii, kde sa dozvedeli, že nepriatelia Aténčanov boli nedávno vypovedaní pre vyvolanie občianskej vojny. Keďže tam chceli sústrediť celé vojsko, rozhodli sa vyčkať na lode ktoré sa oneskorili a tak sústrediť celé loďstvo. Zároveň sa usilovali získať si obyvateľstvo Túrii, aby pokladali za nepriateľov a priateľov tých čo oni, Aténčania. Zostali teda tam a venovali sa potrebným záležitostiam.
Približne v tom čase Korinťania s 25 loďami s ktorými kotvili pri Naupakte oproti aténskemu loďstvu, sa pripravovali na námornú bitku a dostali ešte niekoľko lodí, takže ich mali len o niečo menej, ako zosilnené aténske loďstvo. Zakotvili pri Erineu na rypskom území v Achái. Keďže miesto, kde kotvili malo tvar polmesiaca, korintská pechota sa zoradila po obidvoch stranách výbežkov pevniny do mora a lode kotvili uprostred medzi výbežkami a tvorili hrádzu. Aténčania na 33 lodiach s veliteľom Difilom sa plavili oproti ním od Naupaktu. Korinťania sa spočiatku nepohli z miesta, ale keď podľa ich mienky nastala vhodná chvíľa, na znamenie vyrazili proti Aténčanom a začala sa bitka. Zrážka trvala dlho a nik neustupoval. Tri korintské lode zničené a potopené, z aténskych nebola potopená ani jedna loď, ale poškodených mali sedem od nárazov do predných častí lodí, ktoré im spôsobili korintské lode; tie mali na to prispôsobené zosilnené zobce. Námorná bitka bola nerozhodná, obidvaja protivníci sa mohli pokladať za víťazov, ale Aténčania sa zmocnili trosiek, lebo vietor ich poroznášal po šírom mori a Korinťania už proti ním nevyplávali. Po boji sa obe loďstvá rozišli. Ani jedna strana sa nepokúsila prenasledovať protivníka, ba neboli v nej ani zajatci, lebo Korinťania sa zachránili bez námahy, bojovalo sa totiž blízko brehov, kde bola ich pechota. Keď aténske lode odplávali naspäť do Naupaktu, Korinťania ihneď postavili tropaion ako víťazi, lebo poškodili viac nepriateľských lodí a boli tej mienky, že nepriateľ sa nespráva ako víťaz a pokladali sa za víťazov aj preto, lebo neboli porazení vojenskou silou. Aténčania zas videli svoju porážku v tom, že nedosiahli rozhodné víťazstvo. Po odplávaní Korinťanov sa rozišlo aj pešie vojsko. Vtedy sa Aténčania vrátili a postavili tropaion ako víťazi v Achái, kde kotvili Korinťania. Tak sa skončila námorná bitka."
Táto námorná bitka bola dôležitým momentom, preto, lebo zdvihla sebavedomie Korinťanov, ktorí, ako starí a ostrieľaní námorníci, pomerne často utrpeli od Aténčanov porážku a teraz, dokonca v oslabení, donútili Aténčanov bez veľkého výsledku odplávať preč. Tukydides, ako správny historik tuto bitku zaznamenal, ale ako správny patriot opomenul vyzdvihnúť kladný prínos boja pre Korinťanov. V iných prípadoch mu nerobí problém zhodnotiť priebeh udalosti a vyvodiť patričné závery. Samozrejme, toto je len moja domnienka a mám za to, že prekladateľ čerpal z úplných materiálov kópii diela, ktoré sa v origináli nezachovalo.
"Keď bolo v Túrii pripravených 700 hoplitov a 300 kopijníkov, Demostenes a Eurymedon dali rozkaz, aby loďstvo plávalo pozdĺž krotonského pobrežia a sami urobili prehliadku pešieho vojska pri rieke Sybaris. Potom viedli vojsko cez turijské územie. Keď sa vojsko dostalo k rieke Hylias, Krotončania im oznámili, že im neumožnia prechod s vojskom. Preto pešie vojsko sa otočilo k pobrežiu, kde sa nalodilo na lode a plavili sa popri pobreží, pristavovali sa v jednotlivých mestách, okrem Lokridy, až sa dostali do Petry na území Regijčanov."
Dej začína mať spád a aj Tukydides sa rozpíše trochu viac podrobnejšie, ako doteraz. No dochádza pomaly k zlomu a teda aj ku koncu ťaženia Aténčanov. Ak by bol Demostenes rýchlejší a teda disciplinovanejší, možnože by Aténčania mohli využiť pomerne ťažké straty Syrakúzanov v kraji Sikelov a nemuseli utrpieť porážku loďstva vo Veľkom prístave (ktorú opíšem v ďalšom článku), ale to by sa nesmel hrať na všemohúceho a neomylného. Demostenes, úplne neznalý veci, ale veľmi sebavedomý vojvodca, ešte raz zažiari, ale bude to žiarenie supernovy
