"Medzi tým sa Syrakúzania dozvedeli, že sa približuje aténska námorná posila a preto sa druhý raz pokúsili o šťastie s námornými silami a s pozemným vojskom, ktoré len nedávno postavili. Do boja sa chceli pustiť skôr, ako pripláva Demostenovo a Eurymedontovo loďstvo. Syrakúzania urobili na svojich lodiach isté úpravy, podľa skúseností z predchádzajúceho boja, aby mohli dosiahnúť taký úspech, aký by chceli. Odrezali totiž provy lodí, aby boli kratšie a pevnejšie. Okrem toho na provách prirobili silné zobce, pod ne zasadili asi 6 lakťov dlhé trámy ako podpery, ktoré siahali až k bokom lode. Najmä takúto úpravu na provách lodí urobili Korinťania pred bitkou s aténskym loďstvom pri Naupakte. Syrakúzania dúfali, že takto nadobudnú prevahu nad aténskymi loďami, ktoré mali inú konštrukciu, s tenšou prednou časťou, lebo neútočia na nepriateľa spredu, ale zboku. Tu vo Veľkom prístave bitka množstva lodí na malom priestore mala sa podľa názoru Syrakúzanov s prispôsobenými loďami pre nich skončiť úspešne. Útočiac na aténske lode spredu, rozbijú predky ich lodí a udrú silnými a pevnými zobcami do ich dutých a slabých častí. Okrem toho si mysleli, že na malom priestore sa k ním nebudú môcť Aténčania približovať z boku, ani nebudú môcť preraziť cez bojovú líniu protivníka (na tento bojový manéver sa Aténčania spoliehali väčšmi, ako na čokoľvek iné). Syrakúzania sa budú musieť usilovať zo všetkých síl zabrániť tomu, aby sa nepriatelia priblížili k ich lodiam. Napádanie zboku nedovoľuje Aténčanom už sám malý priestor, práve preto budú Syrakúzania využívať práve tú prednosť, ktorá sa kedysi pokladala za nedostatok pri kormidlovaní a to je úder do nepriateľskej lode spredu. Boli presvedčení, že práve toto im najskôr môže zaistiť prevahu nad nepriateľom. Keď totiž budú Syrakúzania útočiť na lode Aténčanov, tí môžu ustúpiť iba k brehu a to iba v neveľkom priestore oproti ich táboru (ostatnú časť ovládajú Syrakúzania). Ak budú Aténčania ustupovať, ich lode sa natisnú husto vedľa seba a to istotne spôsobí, že budú do seba narážať a nastane pre nich zlá situácia. Práve táto okolnosť Aténčanom prekážala vo všetkých vtedajších bojových stretnutiach na mori a nemali možnosť, ako Syrakúzania, ustúpiť k brehu po celej dĺžke prístavu. Aténčania nemohli vyplávať na šíre more ako Syrakúzania, ktorí mali možnosť útočiť z mora a ustupovať a nemohli to urobiť najmä preto, lebo Plemmyrion je v rukách nepriateľov a vchod do prístavu je úzky.
Nuž taký plán mali Syrakúzania z vlastných skúseností a podľa svojich síl. Okrem toho predchádzajúca námorná bitka zvýšila ich sebavedomie, preto sa chceli pokúsiť o námornú a pozemnú bitku súčasne. Prvý sa vybral na výpravu Gyllipos. Velil vojsku, ktoré bolo v meste a priviedol ho k aténskej hradbe, k tej časti, ktorá je oproti k Syrakúzanom. Vojsko z Olympeia, hopliti, jazda a ľahká pechota Syrakúzanov a ich spojencov útočili na hradby z druhej strany. Hneď potom sa pohli syrakúzske a spojenecké plavidlá. Aténčania si najprv mysleli, že Syrakúzania sa pokúsia len o útok s pechotou, no keď zistili, že sa proti ním nečakane ženú aj lode, nastal zmätok. Jedni sa zoradili proti Syrakúzanom na múroch, druhí sa čo najrýchlejšie postavili na odpor veľkému počtu jazdcov a kopijníkov, teda tým, čo postupovali od Olympeia a z iných bodov opevnenia vo vnútri mesta. Iní nastupovali do lodí a ďalší bežali na pobrežie. Keď boli lode pripravené, plávali proti Syrakúzanom a bolo ich 75, no Syrakúzania ich mali 80.
Väčšiu časť dňa strávili nepriatelia vo vzájomných útokoch a ústupoch, pričom ani jeden nedosiahol niečo významnejšie, iba to, že Syrakúzania potopili jednu, alebo dve nepriateľské lode. Nakoniec sa aj syrakúzske pešie vojsko vzdialilo od hradieb. Na druhý deň Syrakúzania nič nepodnikali, nedali najavo čo zmýšľajú urobiť, avšak Nikias, vidiac, že bitka bola nerozhodná a teda mohli očakávať ďalšie útoky, naliehal na trierarchov, aby dali opraviť lode, ak boli poškodené a nákladné lode mali, podľa jeho rozkazu, kotviť pred kolovou hradbou, ktorú vybudovali v noci pred svojimi loďami, ako náhradu za uzavretý prístav. Nákladné lode rozmiestnil tak, že medzi nimi bola medzera dvoch pletier, aby sa loď, ktorá sa dostane do úzkych, mohla bezpečne stiahnuť a potom mohla zasa nerušene vyplávať. Preto Aténčanom všetky práce trvali celý zvyšok dňa až do noci.
Na ďalší deň Syrakúzania takisto ako predtým zaútočili pechotou a námornými silami, ale trochu včaššie. Nepriateľské lode sa postavili proti sebe a striedavo útočili. No predtým ako nastal boj Korinťan Ariston, najlepší kormidelník z tých, čo bojovali na strane Syrakúz, prehovoril ostatných kormidelníkov, aby oznámili príslušným úradom, nech čo najrýchlejšie presťahujú trhovisko na pobrežie a donútili všetkých obchodníkov s potravinami, aby ta dopravili potraviny a predávali ich tam. V tomto priestore by nechali vystúpiť námorníkov na breh, aby sa najedli hneď pri lodiach a po krátkej prestávke by ešte v ten istý deň podnikli útok na nič netušiacich Aténčanov.
Velitelia radu prijali a trh bol otvorený. Syrakúzania sa hneď začali plaviť naspäť smerom k mestu, vystúpili z lodí a najedli sa na pobreží. Aténčania v domnienke, že nepriateľ odišiel do mesta ako porazený, tiež vystúpili pokojne z lodí a venovali sa rozličným záležitostiam. Predovšetkým si začali pripravovať pokrmy, lebo si mysleli, že v ten deň už nebudú musieť bojovať. Syrakúzania nečakane nastúpili do lodí a vypravili sa proti ním. Vtedy aj Aténčania v zmätku začali nastupovať do lodí, väčšinou hladní a len z ťažkosťami sa im podarilo pohnúť sa z miesta. Potom však Aténčania usúdili, že nesmú otáľať a dať sa premôcť únavou, lebo si sami zapríčinia porážku, nuž na znamenie zaútočili a začali bojovať. Syrakúzania nepodľahli a začali útočiť prednými časťami lodí proti provám nepriateľských lodí, ako sa boli dohodli a zosilnenými zobcami spôsobili na provách aténskych lodí veľké trhliny. Veľké škody Aténčanom narobili aj syrakúzski kopijníci, ktorí vrhali kopije z paluby lodí a ďalšie škody im narobili Syrakúzania, ktorí sa plavili okolo aténskych lodí na ľahkých malých člnoch, niekedy sa dostali až pod veslá aténskych lodí a hádzali kopije na námorníkov.
V tomto boji Syrakúzania napokon zvíťazili. Aténčania sa dali na útek, hľadajúc záchranu únikom pomedzi nákladné lode do svojich kotvíšť. Syrakúzske lode ich prenasledovali až po nákladné lode, ale ďalej sa nedostali, lebo im v tom zabránili brvná, ktoré viseli zo sťažňov nákladných lodí nad priechodmi pre lode. Dve syrakúzske lode, bažiace po víťazstve, sa k ním priblížili, ale boli zničené. Jednu z nich zajali Aténčania aj s posádkou. Syrakúzania však potopili 7 aténskych lodí a nárazmi mnohým spôsobili vážne trhliny na ich provách, pričom aj pobili veľa aténskych vojakov a takisto mnohých zajali. Po úteku aténskeho loďstva Syrakúzania tiež ustúpili a postavili tropaia na oslavu víťazstiev v obidvoch bitkách. Syrakúzania už teda nadobudli presvedčenie, že v bitkách na mori majú prevahu a verili, že zvíťazia aj v bojoch na pevnine. Preto sa pripravovali, aby využili námorné i pešie vojsko na nový útok."
Takže tu nastal zlom celej vojny a vďaka praktickým skúsenostiam Korinťanov z bitky pri Naupakte sa Syrakúzania mohli tešiť z víťazstva. Ľstivý a bystrý Sizyfos mal teda rozumných nasledovníkov, lebo Korinťania boli celkom dobrí vo vymýšľaní, keď tento ich trik s presunom trhu bližšie k lodiam bude ešte využitý aj vo veľmi dôležitej bitke. V ďalšej časti vám opíšem príchod Demostena a kedy je namyslenosť aj na škodu, hlavne ak niekto nemá ani potuchy o situácii, ale ide tú situáciu riešiť.
