„V čase týchto príprav Demostenes a Eurymedon prišli s aténskymi posilami, 73 lodí a asi 5000 aténskych a spojeneckých hoplitov a veľké množstvo kopijníkov, prakovníkov a lukostrelcov z barbarov a Grékov a ešte veľké množstvo vojnových potrieb. Spočiatku boli Syrakúzania a ich spojenci prekvapení príchodom týchto posíl. Zdalo sa, že pre Syrakúzanov sa táto vojna nikdy neskončí. Teraz sa presvedčili, že, odhliadnuc od činnosti Peloponézanov pri Dekeleie, prišlo proti ním také isté vojsko ako predtým a že aténske vojsko je obrovské. Aj v pôvodnom aténskom vojsku vzrástla odvaha napriek toľkým útrapám. Demostenes zhodnotil situáciu a usúdil, že nesmie strácať čas, aby ho nepostihol Nikiov osud. Nikias sa totiž (podľa neho) po príchode zľakol nepriateľa, preto hneď nezaútočil proti Syrakúzanom, ale prezimoval s vojskom pri Katane. Po počiatočných menších úspechoch začal nepriateľom pohŕdať, kým ho neprekvapil Gyllipos, ktorý prišiel z Peloponézu s vojskom, o ktoré by Syrakúzania nepožiadali, keby Nikias ihneď napadol Syrakúzy. Syrakúzania boli spočiatku presvedčení, že majú dosť síl, no keby boli ihneď obkľúčení, vtedy by im posily, aj keby si ich stihli pozvať, sotva pomohli."
Aj keď si Tukydides pravdepodobne veľmi váži Nikia, tak ale toto hodnotenie je voči nemu veľmi kritické a pomerne neobjektívne. Podľa skorších opisov vieme, že Nikias po strate dvoch stratégov bol nútený koordinovať činnosť celého vojska a aj námorníctva sám a nemal dostatočný počet jazdcov, ktorí by boli adekvátnou protiváhou syrakúzskym jazdcom. A taktiež bol problém v tom, že Syrakúzy boli takmer rovnako veľké ako Atény a k tomu sa bránili. Obranca má vždy viac možností, ako prekaziť útok, či iné aktivity útočníka, ak sú ešte k tomu sily vyrovnané a útočník nemá veľa možností k dopĺňaniu zásob, či strát.
„Keď Demostenes takto rozmýšľal, zistil, že hneď prvý deň po príchode je veľkým postrachom pre nepriateľov a preto chcel ich momentálny strach využiť. Videl, že opevnenie Syrakúz, ktoré bolo prekážkou pre Aténčanov proti ich opevneniu je jednoduché a dalo by sa ľahko dobyť. Keby niekto obsadil svah od Epipol a zároveň syrakúzsky tábor pri nich (nik by ich totiž nečakal). Preto sa ponáhľal rýchlo začať rozhodný útok, lebo sa nazdával, že takto priebeh vojny urýchli a čo najskôr ju ukončí. V prípade úspechu ovládne Syrakúzy, v opačnom prípade stiahne svoje vojsko späť a Aténčania nebudú musieť nadarmo mrhať sily a takisto ich spojenci, alebo občania v ich rodnom meste. Aténčania najprv vyrazili z tábora a začali pustošiť kraj pri Syrakúzach a v okolí Anapu a mali prevahu na súši a aj na mori, lebo Syrakúzania nekládli odpor a ani syrakúzska jazda a kopijníci z Olympeia ich nenapádali.
Potom sa Demostenes rozhodol, že skôr ako zaútočí, použije proti bočnému múru obliehacie stroje. No Syrakúzania, ktorí bránili opevnenie, zapálili obliehacie stroje, len čo boli pritiahnuté k opevneniu a odrazili útoky aténskeho vojska. Vtedy si Demostenes uvedomil, že nesmie strácať čas, preto prehovoril Nikia a ostatných stratégov, aby prijali jeho plán útoku proti Epipolám. Predpokladal, že vo dne sa nemôžu nepozorovane dostať k Epipolám a vystúpiť na návršie a tak vojakom rozkázal, aby si zobrali potraviny na 5 dní. Ďalej zvolal murárov a tesárov a dal poznášať zásobu striel a rozličných zbraní a náradia, ktoré by mohli použiť pri opevňovaní, ak by v boji o Epipoly zvíťazili. Sám potom s Eurymedontom a Menandrom s väčšinou vojska približne v čase prvého spánku postupoval k Epipolám. Nikias ostal na hradbách. Keď sa celkom priblížil k Epipolám zo strany Euryelu, kadiaľ vojsko prešlo aj predtým, podarilo sa im vystúpiť na návršie, pričom ich syrakúzska posádka nespozorovala, zmocnili sa tamojšieho opevnenia a pobili niekoľkých strážcov. Väčšina strážnych utiekla do troch táborov vybudovaných v Epipolách pri hradbách, jeden bol pre Syrakúzanov, druhý pre ostatných sicílskych Grékov a tretí pre ostatných spojencov a podali správu o útoku Aténčanov. O situácii informovali aj oddiel 600 Syrakúzanov, ktorý strážil na prednej strane Epipol. Títo hneď bežali svojim na pomoc, ale Demostenes a Aténčania, len čo sa s nimi stretli, zahnali ich po urputnom boji na útek, aj napriek ich húževnatému odporu. Aténčania preriedený oddiel prenasledovali a nestrácali čas, chceli totiž využiť priaznivú situáciu a nepoľavovať v boji, usilujúc sa dokončiť to, kvôli čomu sem prišli. Zároveň iný oddiel aténskeho vojska obsadil staré opevnenie Syrakúzanov, ktorého strážcovia sa rozutekali a rúcal cimburie. Gyllipos sa na čele svojho vojska ponáhľal svojim na pomoc. Keďže tento nočný útok Aténčanov bol pre Syrakúzanov celkom nečakaný, nestihli sa ešte spamätať a správne zoradiť a tak hneď boli na začiatku boja porazení a ustúpili. Aténčania potom postupovali bez bojového poriadku, lebo sa pokladali za víťazov a mali v úmysle dostať sa cez stred nepriateľských oddielov, ktoré ešte do boja nezasiahli a zničiť ich. Nechceli poľaviť v útoku, aby rozbité nepriateľské vojsko nemalo príležitosť spojiť sa s ostatnými a previesť protiútok. Vtedy sa im však ako prví postavili na odpor Boióťania, zastavili ich postup a prinútili ich na útek."
Tu je bod zlomu celej aténskej výpravy. Už predtým mali zopár porážok, ale v tomto okamihu sa rozhodovalo o ich bytí či nebytí a splnení úlohy. Možnože si Boióťania povedali, že prečo utekať, keď nemusia a tak, ako správni súperi Lacedemončanov urobili to, čo urobili. Aténčania opäť podcenili sily nepriateľa a toto podcenenie ich bude stať ešte veľa životov a prostriedkov. V ďalšej časti vám opíšem priebeh tejto bitky po tom, čo Boióťania zastavili útok Aténčanov.
