Pravdepodobne Demostenova arogancia spôsobila to, že jeho vojaci ho neboli schopní akceptovať a nepočúvali ho. Táto revolta mala dvojaký účinok. Po prvé- boli sami vystavení zničeniu a po druhé, ohrozili tým aj iných. Samozrejme, tým, že Demostenov oddiel bol pomalší kvôli neporiadku vo svojich radách, bol zlikvidovaný najskôr. Nikiov oddiel postupoval v poriadku a rýchlo a tak mal šancu na záchranu. Ak by Syrakúzania boli ochotní nechať ich ísť. No cca 20.000 vojakov v plnej zbroji bolo príliš veľkou silou na to, aby sa len tak ponechala odísť si do vnútrozemia Sicílie a aby odtiaľ viedli vojnu, posilnení o spojencov, ktorí boli odvekými nepriateľmi Syrakúzanov (vzťahy jednotlivých kmeňov som vám opísal v 8. roku vojny v Histórii Sicílie, ako samostatný článok). Ale Gyllipos mal iné plány a Gyllipove plány boli podporované väčšou silou a vôľou, ako Nikiove. Nikias mal len vôľu, ale nemal silu. A hlavne nemal jazdu a nemal už na svojej strane Gyllipa, ktorý nebol ochotný dávať návrhy na podmienečnú kapituláciu. Pokračujem v rozprávaní tam, kde sa Nikiov oddiel zastavil a utáboril na jednom návrší po tom, čo prebrodil rieku Erineos. Je to už 5. deň po ich úteku od Epipol.
„Syrakúzania ho na druhý deň dohonili a oznámili mu, že Demostenovi vojaci sa vzdali a žiadali ho, aby sa vzdal aj on. Nikias im to nechcel veriť a aby sa presvedčil vyslal jedného jazdca. Jazdec ihneď odcválal a po návrate potvrdil, že Demostenov oddiel naozaj kapituloval. Potom Nikias odkázal Gyllipovi a Syrakúzanom, že je ochotný uzavrieť mier v mene Aténčanov so zárukou, že zaplatia Syrakúzanom peňažnú náhradu za výdavky na vojnu, ak dovolia jeho vojsku odísť. Kým nebude náhrada zaplatená Aténčania vydajú rukojemníkov, za každý talent jedného muža. No Syrakúzania a Gyllipos návrh odmietli a začali ho obkľučovať. Zahájili na Aténčanov útok a útočili až do večera. Aténčania sa ocitli vo veľmi zlej situácii pre nedostatok potravín a iných vecí, preto čakali, kým sa zotmie a bude ticho, aby mohli pokračovať v pochode. Po zotmení a ukončení boja sa bojujúce strany rozišli a Aténčania chceli v čase večere Syrakúzanov odísť. No len čo sa chytili zbraní, Syrakúzania to zistili a zaspievali paian. Keď Aténčania zistili, že ich úmysel bol prezradený, opäť zbrane odložili , okrem oddielu 300 vojakov, ktorý sa prebil cez nepriateľské hliadky a v noci postupoval, kde sa dalo.
Na svitaní Nikias so svojim vojskom vyrazil. Syrakúzania a spojenci tak ako predtým útočili, zasypávali nepriateľa zo všetkých strán strelami a hádzali kopije. Aténčania sa chceli rýchlo k rieke Assinaros, lebo ich znepokojoval z jednej strany útok početnej jazdy, z druhej strany množstvo striel, ale dúfali, že sa ich situácia trocha zlepší, keď prebrodia rieku, lebo už boli unavení a moril ich smäd. Len čo sa dostali k rieke, vrhli sa do nej, aby sa cez ňu dostali čo najskôr, ale útočiaci nepriatelia im sťažovali priechod. Keďže v takej situácii, pre lepšiu ochranu, boli nútení postupovať pokope, vďaka šmykľavému a zradnému dnu padali jeden cez druhého a šliapali po sebe, vrážali do seba krátkymi kopijami a inými vecami, ktoré niesli. Niektorí hynuli okamžite, iní sa zamotávali a odnášal ich prúd. Časť Syrakúzanov sa rozostavilo na druhom brehu, ktorý bol strmý a vyšší a strieľali zhora na Aténčanov, ktorí hltavo pili, zhluknutí v hlbokom riečišti. Voda v tomto období nebola vhodná na pitie. No napriek tomu ju Aténčania pili. Pili vodu pomiešanú so špinou, bahnom a krvou a súčasne v nej bojovali.
Nakoniec, keď už rieka bola plná mŕtvol, ležiacich jedna na druhej a vojsko hynulo uprostred rieky a keď tí, čo sa im podarilo zutekať, boli zabíjaní jazdou, Nikias sa vydal na milosť a nemilosť Gyllipovi a Syrakúzanom, no sám prosil, aby prestali zabíjať jeho vojakov. Po tom Gyllipos prikázal svojim vojakom, aby Aténčanov zajímali a nechávali ich nažive. Zhromaždil ostatných nepriateľských vojakov, okrem tých čo sa ukryli u Syrakúzanov (a bolo ich veľa) a padli do zajatia. Potom poslali za tými 300 vojakmi, ktorí sa vyšmykli zo zovretia v noci, vojakov, aby ich pochytali. Počet vojakov, ktorí boli zajatí ako korisť štátu, nebol veľký, tých však, čo sa skrývali tajne u Sicílčanov bola plná Sicília. Títo vojaci totiž nepadli do zajatia po súhlase s kapituláciou ako Demostenovi vojaci. Bolo veľa tých, čo zahynuli, pretože bitka bola strašná a prevyšovala všetky, aké sa odohrali na Sicílii. Bolo veľa aj takých, ktorým sa neskôr podarilo ujsť zo zajatia a tí sa všetci stretli v Katane."
Takto sa skončila posledná bitka v sicílskej vojne, ktorá stála Aténčanov veľa ľudských síl, materiálu, lodí a peňazí. Zajatých bolo celkom 7.000 vojakov z toho 6.000 boli Demostenovi vojaci. Ostatní boli buď mŕtvi, či poschovávaní po celej Sicílii. Heroické úsilie Syrakúzanov bolo zavŕšené grandióznym víťazstvom a poskytlo iným Grékom veľa nádeje. V záverečnej časti tejto výpravy vám opíšem osud aténskych vojakov a ich vojvodcov Demostena a Nikia a krátke zhrnutie tejto výpravy.
