No predtým, ako vám sprostredkujem ďalšie dianie, tak by som sa vám chcel ospravedlniť, že sa nedržím kréda, ktoré som si vnútorne stanovil- byť nezaujatým historikom. Vnášam do článkov mnoho môjho subjektívneho pohľadu, ktorý je dokonca podmienený iným poznaním, vzdelaním a kultúrou. Nemal by som to robiť, lenže nedá sa to, keď sledujem, ako si tí, ktorí nám dali základ demokracie, vtedy počínali... . Aténčania sa asi držali hesla ktoré neskôr predniesol Flavius Vegetius:- Si vis pacem, para bellum. No myslím si, že ja sa viac riadim krédom Cornelia Nepa:- Sui cuique mores fingunt fortunam. A tu ja vidím rozdiel medzi tým, čo napísal Tukydides a tým, ako som ja pochopil jeho dielo v preklade od P. Kuklicu. Viem, že mnohé vety tejto knihy z ktorej čerpám, nemusia byť korektne opísané, či preložené a dokonca niektoré tam možnože vôbec ani neboli, alebo ako nadbytočné, boli vymazané, no nedá mi to a tú knihu beriem ako základ faktickej historiografie a ako takej jej aj verím. Na mnohých článkoch som vám poukázal, že prekladateľ narobil veľa faktických a logických chýb, ale môžeme byť radi, že tú knihu a v takom rozsahu v akom je máme. Prekladateľ asi neštudoval to, čo prekladal a tak sa možnože niekoľko chýb vnieslo do tohto diela z dôvodu, že nemusel mať také poznanie, aké máme my. No tie chyby, aj keby boli neviem aké, neznižujú kvalitu tohto diela. Chyby sa vychytajú a text sa opraví, či doplní (a pritom môže vzniknúť úplne niečo iné), ale moje podráždenie voči Aténčanom narastá a toto kazí moje dielo. Je asi paradoxom, že neskôr v Xenofónových Gréckych dejinách budem tvrdiť voči iným to isté... . Preto sa niektorým, ktorí nesúhlasia s mojim pohľadom na danú problematiku a s mojimi závermi, ospravedlňujem, ale budú ma musieť akceptovať, alebo si to so mnou v diskusii vysvetliť. Nebudem sa tomu brániť a dokonca v mojom prvom článku to priam požadujem.
No predtým, ako sa pustíme do ďalšej kapitoly Tukydidovho diela, tak by som vám chcel trochu ozrejmiť môj negatívny postoj k Aténčanom na základe nasledujúcich udalostí. Možnože si pamätáte na dianie v Elide, keď po prijatí mieru po archidamskej vojne, Lacedemončania si potrebovali na Peloponéze urobiť poriadok. Na jedných olympijských hrách utrpeli pohanu, keď Lichasa Eliďania zbičovali za to, že išiel si ovenčiť svojho koňa a jazdca. Počas hier a následne po nich Lacedemončania zachovali pokoj a až podstatne neskôr sa s Eliďanmi vysporiadali. Zatiaľ čo Aténčania nie. V tomto prípade využili toho, že bolo po skončení hier a začali okamžite bojové akcie. A aj v tomto ja vidím vierolomnosť.
„V tom čase sa konali istmické hry a Aténčania, ktorí boli na ne takisto pozvaní, poslali svojich oficiálnych zástupcov. Na hrách sa celkom jasne ukázali zámery Chiu. Preto, len čo sa vrátili z Korintu, rýchlo urobili všetko, aby im neunikli lacedemonské lode, ktoré sa práve pohli z Kerchnejí. Lacedemončania po slávnostiach odplávali na 21 lodiach pod velením Alkmena smerom k Chiu. Aténčania proti ním vyplávali spočiatku s rovnakým počtom lodí a postupovali pomaly na šíre more, aby tam mohli rozvinúť námornú bitku. Lacedemončania ich však nenasledovali, ale čoskoro sa vrátili späť. Aténčania sa nemohli spoľahnúť na 7 lodí z Chia, preto hneď na to vystrojili ďalších 37 lodí a začali prenasledovať Lacedemončanov, ktorí sa plavili pozdĺž pobrežia, až do korintského Speirea, ktorý je opusteným prístavom na výbežku korintského územia neďaleko hraníc s Epidaurom. Lacedemončania pri tomto prenasledovaní stratili jednu loď, no ostatné sa šťastlivo ukryli v zálive. Ale Aténčania sa vylodili a proti ním zaútočili z pevniny. Nastal veľký zmätok a mnoho osádok lacedemonských lodí utrpelo vážne škody a bol aj zabitý veliteľ Alkamenes. Pravdaže prišlo o život aj niekoľko Aténčanov.
Po skončení bitky Aténčania nechali na mieste niekoľko lodí, aby sledovali pohyb nepriateľa. Ostatné lode tam zakotvili v blízkosti ostrovčeka, ktorý nie je ďaleko od Speirea a utáborili sa na ňom. Zároveň požiadali o posily do Atén. Nasledujúci deň prišli na pomoc lacedemonskym lodiam Korinťania a iní ich spojenci, no uvedomili si, že nemajú dostatok lodí a že stráženie lodí je na tomto pustom ostrove ťažké. Lacedemončania nevedeli čo majú robiť, spočiatku sa dohodli, že podpália lode, potom sa rozhodli, že ich vytiahnu na breh a postavia k ním ako stráž pešiakov, kým sa im nenaskytne príhodná chvíľa na únik. Keď sa to však dozvedel Agis, poslal im Sparťana Termona. Medzitým prišla z Lacedemonu správa, že lode od Istmu odplávali (lebo efori dali, teraz už nebohému Alkamenovi príkaz; keď sa to stane, že ich Aténčania napadnú, aby im to oznámil po jednom jazdcovi) a hneď sa rozhodli vyslať 5 lodí, ktoré boli vystrojené na ich území, s veliteľom Chalkideom a s ním aj Alkibiada. Keď Chalkideas a Alkibiades boli na vyplávanie pripravení, Lacedemončania sa dozvedeli že, ich lode boli vytlačené k ostrovčeku Speireas. Bola to smutná správa a oni veľmi ľutovali, že ich postihol neúspech, sotva začali vojnu a Lacedemončania už nemali v úmysle posielať zo svojej krajiny nijaké lode, ba chceli povolať späť aj tie, ktoré už vyslali.
Keď sa o udalostiach dozvedel Alkibiades, opäť začal radiť Endiovi a iným eforom, aby nepodliehali strachu a aby poslali lode a hovoril, že sa dostanú na Chios skôr, ako sa jeho obyvatelia dozvedia o predchádzajúcej peloponézskeho loďstva a že sa sám vylodí v Iónii a ľahko prinúti mestá, aby sa vzbúrili, keď im vysvetlí, že Atény sú slabé a že ochota Lacedemončanov pomáhať vzbudzuje väčšiu dôveru, než podobná ponuka od iného mesta. Samému Endiovi Alkibiades povedal medzi štyrmi očami, že s ním bude slávny, ak s jeho pomocou vyvolá povstanie a pomôže perzskému kráľovi stáť sa spojencom Lacedemončanov a tento slávny čin nezverí Agidovi. Takto si Alkibiades získal Endia a ostatných eforov, vyplával s Chalkideom a plavili sa čo najrýchlejšie k Chiu.
Približne vtedy sa mali vrátiť od Sicílie 16 peloponézskych lodí, ktoré tam boli pod Gylippovým velením. Pri Leukade ich prepadli a poškodili aténske lode, ktorých bolo 27 a velil im Hippokles, syn Menippov a napádali lode vracajúce sa zo Sicílie. Peloponézskym lodiam sa okrem jednej podarilo uniknúť pred nepriateľom a šťastne sa vrátiť domov do Korintu.
Chalkideas a Alkibiades, plaviac sa k Chiu, zajímali všetky lode, aby ich posádky nepodávali o nich správy Aténčanom a prepúšťali ich na slobodu, len čo sa dostali do prístavu Korykos v Malej Ázii. Tam sa stretli z niektorými zo sprisahancov z Chiu, ktorí im naliehavo radili, aby nikomu nepovedali ani slovo a ihneď plávali na ostrov a tak nečakane môžu prísť do mesta. Urobili to a tak prekvapili občanov. Ľud bol ochromený a bezbranný, ale oligarchia pripravila všetko tak, aby sa to všetko prerokovalo v rade, v ktorej boli prítomní aj Chalkideas a Alkibiades a tí povedali, že priplávajú aj ďalšie lacedemonské lode, ale nespomenuli ich obliehanie v Speireu. Ľud im uveril a tak sa od Atén odtrhli najprv obyvatelia ostrova Chios a po nich Eretrijčania. Potom Chalkideas a Alkibiades odplávali na troch lodiach do Klazomen a pobúrili mesto k povstaniu. Obyvatelia Klazomen sa prepravili na protiľahlú pevninu a začali budovať opevnenie pri Polichne, aby v prípade potreby keby museli opustiť mesto, kde žijú, mali kam utiecť. Tak boli všetci, čo sa odtrhli od Atén, zamestnaní opevňovacími prácami a prípravami na vojnu.
Správa o činnosti Chalkidea a Alkibiada sa rýchlo dostala do Atén a Aténčania pochopili, aké veľké nebezpečenstvo im hrozí a že ostatní spojenci nebudú chcieť po odtrhnutí sa najväčšieho spojenca zachovať pokoj. Preto hneď pod vplyvom strachu sa rozhodli, že odpustia určité zákonom vymerané tresty každému občanovi, ktorý navrhne, aby sa použilo tých 1000 talentov, na ktoré nechceli siahať počas celej vojny, alebo dal o takom zákone hlasovať a potom odhlasovali, že sa majú použiť na doplnenie posádok lodí. Potom okamžite vyslali na Chios 8 lodí z loďstva, ktoré blokovalo Speireus. Veliteľ lodí Strombichides, syn Diotimova, prenasledovali Chalkideovych 5 lodí, no keďže ho nedohonili, vrátili sa späť. Hneď na to k Chiu poslali 12 lodí s veliteľom Trasykleom (aj tie patrili k oddielu pri Speireu). Na siedmych lodiach z Chiu, ktoré im pomáhali obliehať Speireus, oslobodili otrokov, ktorí boli na nich a slobodných spútali okovami. Iných 9 lodí bolo v Aténach doplnené posádkami a boli poslané namiesto tých, ktoré boli odvolané z loďstva, ktoré obliehalo Lacedemončanov. Okrem toho mali v úmysle vystrojiť ešte ďalších 30 lodí. Odhodlanie bojovať bolo veľké a prijaté opatrenia proti Chiu boli rovnako vážne, ako bola vážna situácia."
V jednom diskusnom príspevku k jednému môjmu článku bolo spomenuté, že Kleon premrhal všetok majetok Atén a spôsobil obrovskú infláciu etc., etc. Ak by to tak bolo, tak by sa Aténčania nepustili do vojny na Sicílii, nepodnikli by útok s Argejčanmi proti Lacedemončanom a nakoniec by nemali takú obrovskú zálohu. Veď za jeden talent sa dala postaviť jedna triera. Ani Tukydides nikde nespomína, že by Atény boli po finančnej stránke nejako biedne a po nejakých sociálnych nepokojoch. Navzdory všetkému, ako o nich negatívne píšem, tak mám dojem, že sa dokázali rýchlo skonsolidovať a že mali veľmi silné zázemie a asi aj dobré zriadenie. V tých rečiach Perikla, Archidama a Hermokrata, ktorí rozoberali Atény a Aténčanov asi niečo bude. V ďalšej časti vám opíšem ďalšiu činnosť Chalkidea a Alkibiada a ako došlo k spojenectvu medzi dávnymi nepriateľmi, medzi Lacedemončanmi a perzským kráľom.
