V minulých častiach diela, ktoré prekladateľ P. Kuklica nazval Dejiny peloponézskej vojny, nám Tukydides, autor týchto zápiskov, opísal ďalšie akcie a konania Peloponézanov a Aténčanov v tomto konflikte. Lacedemončania, ako keby nemali chuť priamo zaútočiť na oslabené Atény a Aténčania sa tvárili, ako keby neutŕžili najväčšiu porážku vo svojich dejinách. Hoci na oplátku Lacedemončania pri Speireu po nepredvídanom útoku zvíťazili, takpovediac nastala patová situácia, ktorú sa snažili vyriešiť trochu netradičným spôsobom- intrigami. Tie mali za cieľ zbaviť Atény spojencov. Ku podivu, aj napriek predchádzajúcej námornej porážke a následne víťazstve pri Teu a prekvapivejšom víťazstve pri korintskom Speireu, sa im to darilo. V dnešnej časti vám okrem iného opíšem prvú spojeneckú zmluvu medzi Lacedemončanmi a perzským kráľom. Leonidas sa asi musel v hrobe obracať.
„V tom čase Strombichides priplával s 8 loďami na Samos, kde zobral jednu loď jeho obyvateľom a plavil sa na Teos a požiadal jeho obyvateľov, aby zachovali pokoj. Ale na Teos priplával aj Charikles z Chiu s 23 loďami, zatiaľ čo pechota z Klazomen a eretrijská pechota postupovali proti Teu po pobreží. Strombichides sa to dozvedel, opustil prístav a dostal sa na otvorené more. Len čo zistil, že z Chiu pláva proti nemu veľa lodí, začal utekať k Samu, prenasledovaný nepriateľským loďstvom. Obyvatelia Teu spočiatku zabránili pechote vstúpiť do mesta, no len čo zistili, že Aténčania utekajú, otvorili brány a pešiakov vpustili. Pešiaci čakali na Chalkidea až sa vráti z prenasledovania, dlho však neprichádzal a tak začali búrať a zrovnávať so zemou pevnosť, ktorú postavili Aténčania. Na jej úplnom zrútení sa podieľali aj barbari, ktorí prišli s veliteľom Stagetom, Tissafernovým zástupcom.
Chalkides a Alkibiades prenasledovali Strombichida až na Samos. Keď sa Aténčania schovali, tak sa Alkibiades s Chalkidom vrátili na Chios, potom však zobrali námorníkov z peloponézskych lodí, vystrojili ich ako hoplitov a nechali ako strážnu jednotku na Chiu. Potom vystrojili ešte 20 lodí a plavili sa k Milétu. Keďže Alkibiades, ktorý mal priateľov medzi predákmi v Miléte, chcel získať mesto na svoju stranu, skôr ako priplávajú lode z Peloponézu a iba s pomocou Chalkidea a vojska z Chiu chcel podnietiť väčšinu iónskych miest k vzbure. Chcel dokázať, aby sláva za tento úspech patrila jemu, vojakom z Chia a Endiovi, ktorý ich tam poslal. Alkibiadovi a Chalkideovi sa podarilo s pomocou vojska z Chiu získať si na svoju stranu väčšinu miest. Keď absolvovali väčšiu časť plavby, pričom nepriatelia ich nespozorovali, dostali sa tam o niečo skôr ako Strombichides a Trasykles, ktorý práve prišiel z Atén s 12 loďami. Aténčania prišli hneď za nimi na tých dvanástich lodiach a keďže ich Miléťania neprijali, zakotvili oproti mestu pri ostrovčeku Lade. Hneď po povstaní v Miléte Lacedemončania uzavreli svoju prvú dohodu s perzským kráľom prostredníctvom Tissaferna na jednej strane a Chalkidea na strane druhej. Zmluva mala takéto znenie:
„Lacedemončania a ich spojenci uzavreli spojenectvo s kráľom (Dareiom II - poznámka A.B.)a Tissafernom za takýchto podmienok. Všetky kraje a mestá, ktoré patria kráľovi, alebo patrili jeho predkom, nech si ponechá kráľ. Všetky peniaze a iné dôchodky, ktoré doposiaľ plynú Aténčanom z týchto miest, nech na zákrok kráľa, Lacedemončanov a ich spojencov už nepatria Aténčanom. Takisto nech kráľ, Sparťania a ich spojenci vedú spoločne vojnu proti Aténčanom. Mier s Aténčanmi možno uzavrieť iba so súhlasom kráľa na jednej strane a Lacedemončanov a ich spojencami na druhej strane. Ak sa niekto vzbúri proti Lacedemončanom a ich spojencom, ten nech je zároveň nepriateľom kráľa."
Také boli podmienky prvej dohody.
Obyvatelia Chiu vzápätí vystrojili ešte 20 lodí a odplávali do Anaie, aby sa dozvedeli o udalostiach v Miléte a prehovorili iné mestá, aby sa vzbúrili proti Aténam. Tam ich dostihol rozkaz od Chalkidea, aby sa vrátili, lebo sa približuje Amorgovo vojsko po súši. Preto odplávali k Diovmu chrámu, odkiaľ spozorovali aténske loďstvo, 16 trier, s ktorými priplával z Atén Diomedon za Trasyklom. Keď vojaci z Chiu zbadali spojené loďstvo Aténčanov v sile 28 lodí, dali sa na útek. Jedna loď plávala do Efezu a ostatné k ostrovu Teos. Aténčania zajali pri prenasledovaní 4 lode, ktorých osádky ušli na breh. Po tomto úspechu Aténčania odplávali späť na Samos, vojaci z Chiu na zvyšných lodiach vyplávali na more a spolu s peším vojskom prinútili Lebedos a Ery, aby sa odtrhli od Atén. Po týchto udalostiach sa vojsko a loďstvo Chijčanov vrátili domov.
Približne v tom čase 20 peloponézskych lodí (ktoré Aténčania v čase prenasledovania zatlačili do Speirea a tam ich strážili rovnakým počtom svojich lodí) vyrazilo do nepredvídaného útoku a zvíťazilo na mori. Zajali 4 aténske triery, vrátili sa do Kenchrejí a začali tam pripravovať nový útok na iónsku oblasť. Do Kenchrejí prišiel z Lacedemonu aj nauarchos Astyochos, ktorý bol teraz veliteľom celého peloponézskeho loďstva. V tom čase pešie vojsko, pozostávajúce z obyvateľov Klazomen a Eretrie sa vrátilo z mesta Teos. Do Tea sa vrátil Tissafernes s vojskom a zničil zvyšky aténskeho opevnenia, ktoré nechali obyvatelia stáť. Onedlho, po odchode Tissaferna, do Teu prišiel Diomedon s 10 aténskymi loďami a uzavrel s obyvateľmi dohodu, podľa ktorej sa zaviazali príjmať Aténčanov, takisto ako Peloponézanov. Potom Diomedon odplával popri pobreží smerom k Erám, ale po neúspešnom útoku na mesto ustúpil.
Vtedy došlo k povstaniu demokratov proti oligarchii na Same. Demokrati, podporovaní Aténčanmi, ktorí tam boli s 3 loďami, povraždili približne 200 oligarchov a do vyhnanstva ich poslali asi 400. Potom si víťazi rozdelili pozemky a dary. Aténčania im po týchto udalostiach udelili samostatnosť, lebo ich pokladali za spoľahlivých a tak mohli v meste vládnuť demokraticky. Svojich nepriateľov, bývalých majiteľov pozemkov, demokrati zbavili občianských práv a odvtedy nik nesmel ani vydať svoju dcéru za nikoho z nich, ani si spomedzi oligarchov nesmel hľadať manželku."
Kruto jednali demokratickí Samosania so svojimi oligarchickými spoluobčanmi, ktorí mali len tú smolu (či nešťastie), že boli o trochu viac bohatší. Aténam sa podaril dobrý ťah, keď si takto zaviazali Samosanov, lebo v náväznosti na budúce deje Samos zohrá dôležitú úlohu pri záchrane aténskej demokracie. V ďalšej časti budem pokračovať v postupe Aténčanov proti snahám Lacedemončanov rozvrátiť ich ríšu. A taktiež sa rozlúčime s ďalším lacedemonským veliteľom, ktorý mal dostatok rozumu a odvahy, aby dokázal eliminovať činnosť Aténčanov na mori.
