V dnešnej časti opisu Tukydidovho diela, ktoré prekladateľ P. Kuklica nazval Dejiny peloponézskej vojny, vám opíšem ako sa predstavitelia rady 400 budú snažiť uzavrieť mier s Lacedemončanmi a z aké dôvody ich k tomu viedli. Myslím si, že aj v tomto článku sa prejavuje analytická veľkosť Tukydida, ktorý pomerne presne a jasne opísal príčiny týchto snáh. Je veľmi málo historikov, ktorí by niečo také dokázali.
„ Keď sa poslovia rady 400 vrátili zo Samu do Atén, oznámili Alkibiadov rozkaz, aby sa držali a v ničom neustupovali nepriateľom. Hovorili aj to, že Alkibiades má nádej na zmierenie obyvateľstva s vojskom a na konečné víťazstvo nad nepriateľom. Väčšinu spojencov oligarchov to povzbudilo a to tých, čo už predtým začali klesať na duchu a boli by sa radi z toho dostali, aby sa nemuseli vystavovať nebezpečenstvu, že budú z niečoho osočení a proskribovaní Preto sa začali schádzať na zhromaždenie a ostro kritizovali tých, čo boli pri moci, na čele s rozhodnými veliteľmi spomedzi oligarchie, ktorí mali verejné funkcie, takých ako Teramenes, syn Agnonov (Hagnonov- poznámka A.B.), Aristokrates, syn Skeliov a iných, ktorí mali účasť na oligarchickom prevrate, lebo teraz sa vraj báli vojska na Same a aj Alkibiada. Mali strach aj z posolstva vyslaného do Lacedemonu, aby nespáchalo niečo zlé proti záujmom mesta bez vedomia iných predstaviteľov; hovorili, že nie sú proti oligarchickej vláde, ale nástojili, aby naozaj bolo pri moci 5000 občanov, aby sa o tom nadarmo nehovorilo a aby vláda uplatňovala zákonnú rovnosť. Takéto slová, keď hovorili o právach občanov, neboli nič iné ako zaliečania sa ľudu, no v skutočnosti sa väčšina týchto ľudí riadila iba osobnými zištnými záujmami, čím padá oligarchický režim, ktorý je vychádza z demokratických zásad. Všetci takíto ľudia odo dňa ustanovenia oligarchie nielenže si neželali rovnosť s inými, ale každý osobne chcel byť predákom. Naopak, v demokracii človek ľahšie znáša neúspech vo voľbách, lebo sa vyrovná s myšlienkou, že nebol ponížený medzi rovnými. Rozhodujúcim motívom ich konania bolo mocnárske počínanie si Alkibiada na Same a presvedčenie, že oligarchia je slabá. Takto sa každý z odporcov rady 400 usiloval obnoviť demokraciu a stať sa prvým predstaviteľom ľudu.
Koľkí však z rady 400 sa postavili proti demokracii a boli vodcami oligarchie, ako napríklad Frynichos (ktorý bol predtým stratégom na Same a tam sa pohneval s Alkibiadom), ďalej Aristarchos, oddávna neúprosný nepriateľ demokracie, Peisandros, Anifon a iní najdôležitejší činitelia. Tí, len čo sa dostali k moci, vyslali poslov k nepriateľom a usilovali sa uzavrieť dohodu o mieri, no stavali v Eetionii pevnosť. Keď sa však poslovia zo Samu začali konať rozhodnejšie. Ihneď poslali do Sparty Antifona a Frynicha a desiatich ďalších, lebo sa báli hrozby v Aténach, aby uzavreli mier za akýchkoľvek prijateľných podmienok. Súčasne prikázali ešte usilovnejšie budovať opevnenie v Eetionii. Toto opevnenie sa stavalo na rozkaz Teramena a jeho spoločníkov nie preto, aby zabránili vojsku zo Samu v prístupe do Pirea, ak bude útočiť, no skôr preto, aby kedykoľvek mohli tí, čo sú pri moci, posielať svoje vojsko proti nepriateľovi. Eetionia je výbežok pevniny pri vstupe do Pirea, ktorý musia oboplávať lode, čo sa plavia do prístavu. Tam sa stavala pevnosť, ako pokračovanie starej hradby na pevnine, aby neveľký počet vojakov, ktorí zaujmú postavenie medzi dvoma múrmi, mohol ovládať vchod do prístavu. Veď starý múr, obrátený k pevnine a znovu postavený vnútorný múr, vybiehajúci k moru, sa stretávali pri jednej z dvoch bášt, ktoré chránili úzke ústie do prístavu. V tej časti sa budovala aj stoa, ktorá bola veľmi dlhá, začínala sa blízko pri múre a viedla priamo do Pirea. Toto stĺporadie mali vo svojej moci oligarchovia a nútili všetkých obchodníkov, aby tam vykladali a predávali obilie, ktoré privážali.
Takéto chýry o plánoch oligarchov už dávno rozšíril Teramenes. A po návrate poslov z Lacedemonu (keď ich misia bola neúspešná) Teramenes zdôraznil, že je nebezpečenstvo, že pevnosť privolá na mesto katastrofu. Keďže po tieto dni sa pripravovalo na Peloponéze 42 lodí, z ktorých niektoré prišli z Itálie z Tarentu a z Lokridy a zo Sicílie a velí im Sparťan Agesandridas, Teramenes nástojčivo presviedčal, že tieto lode boli určené nie na to, aby plávali proti Euboi, ale skôr na podporu oligarchie, ktorá opevňuje Eetioniu. Ak Aténčania neurobia včas účinné protiopatrenia, než sa nazdajú budú v nebezpečenstve záhuby. V tomto tvrdení bolo trochu pravdy, neboli to iba ohováračky. Rada 400 chcela predovšetkým vládnuť oligarchicky v meste i nad spojencami, avšak nebolo možné, aby v meste bola zachovaná samospráva, hradby i loďstvo. No ak sa toto ukáže ako nemožné, predsa nechcú byť prvými obeťami, čo padnú v boji o obnovenie demokracie, preto navrhovali vydať hradby i loďstvo nepriateľom a uzavrieť s nimi dohodu, aby si zachovali vládu nad mestom a zabezpečili svoj život."
Snaha o separátny mier je pekná, no bude neúčinná. Tak ako u Hitlera. Dohoda sa nekonala, lebo Aténčania neboli ochotní strhnúť hradby a zbaviť sa časti vojnového loďstva. Chuť po moci a neochota deliť sa o vládu s ľudom dostanú na frak a rada 400 po neúspešnej bitke skončí. V nasledujúcom článku vám opíšem, ako sa vystupňuje odpor proti tejto vláde a predzvesťou bude zabitie Frynicha.
