„ V tom istom letnom období sa dal Brasidas na pochod s 1700 hoplitmi na trácke pobrežie. Keď sa dostal do Herakleie v kraji Trachiňanov, poslal odtiaľ posla do Farsalu k svojim priateľom so žiadosťou o prechod s vojskom cez ich územie a povolal aj iných vojvodcov. Tak sa dostali do Melitie v Acháji a s ním išli aj Strofakos ( ktorý bol proxenom Chalkiďanov), Torylaos, Hippolochidas, Doros a Panairos. Brasidas potom vyrazil z Melitie a pokračoval vo svojej výprave. Jeho sprievodcom bol aj Tesálčan Nikonidas z Larissy, Perdikkov priateľ. V skutočnosti nebolo ľahké prejsť cez Tesáliu bez sprievodcu, tým menej s armádou ( a všeobecne v celom Grécku, ktože prešiel cez cudzie územie bez dovolenia?) Okrem toho Tesálčania boli oddávna priateľsky naklonení Aténčanom. Preto ak by Tesálčania nemali oligarchickú vládu, ale sa pridržiavali demokratického vývoja, nikdy by si Brasidas nebol dovolil prejsť cez ich územie. Aj tak sa stalo, že protivníci jeho priateľov a iní Tesálčania , čo mali iné názory, ako jeho sprievodcovia, sa snažili ho zastaviť a ako príčinu uvádzali, že jedná protizákonne a bez zvolenia 11najvyšších predstaviteľov a že nemôže ďalej pokračovať vo výprave. Jeho sprievodcovia však tvrdili, že nechce prejsť cez Tesáliu bez súhlasu ľudu, ale že prišiel náhle a že ho oni sprevádzajú. Brasidas sám vyhlásil, že tiahne cez ich územie ako priateľ a že je ozbrojený proti svojim nepriateľom Aténčanom a nie proti ním. Vraj ani nevie, že o tom, že by medzi Tesálčanmi a Lacedemončanmi bolo nejaké nepriateľstvo, ktoré by mohlo byť prekážkou v jeho prechode cez ich územie. A že on, Brasidas, nemá v v úmysle pokračovať v postupe proti ich vôli ( čo by ani nebolo možné), ale dúfa, že mu nebudú brániť v postupe. Po týchto slovách Tesálčania odišli. Brasidas, povzbudený sprievodcami, postupoval bez prestávky, aby sa medzitým nepozbieralo z Tesálčanov vojsko, ktoré by sa mu postavilo na odpor. A v ten deň, keď vyrazil z Melitie, stihol prejsť celú vzdialenosť až k Farsalu a utáboriť sa pri rieke Epidamnos, odkiaľ postupoval k Fakiu a z neho do Perraibie. Odtiaľ sa už jeho tesálski sprievodcovia vrátili domov a Perraibovia, podrobení Tesálčanmi, ho priviedli do Dia ( mestečka na úpätí Olympu, blízko macedónskych hraníc, v krajine kde vládol Perdikkas). Takto sa Brasidovi podarilo prejsť celou Tesáliou, pričom mu nik nerobil prekážky a dorazil k Perdikkovi a na Chalkidiku."
Spomínate na to, ako sa Sitalkes, trácky kráľ Odrysov vpadol do Macedónie? Bol o tom samostatný článok, kde Tukydides popísal aj kraj, ktorý obývali Odrysovia a iné kmene. Sitalkes bol ( je) veľmi dobrý spojenec Aténčanov a Peloponézania vďaka nemu prišli o vyslancov aj s darmi, ktorých dal popraviť. Ešte raz sa v budúcnosti pokúsi o výboj...No zatiaľ je nepriateľom Perdikka. Ale ani Perdikkas nie je spoľahlivý spojenec Lacedemončanov a ako som sa v jednom článku zmienil, zo spoľahlivých spojencov sa stanú spoľahliví nepriatelia.
„ Výpravu z Peloponézu si vyžiadali povstalecké mestá v Trácii, ktoré sa vzbúrili proti Aténčanom. Obyvatelia Chalkidiky si mysleli, že Aténčania zaútočia najprv proti ním. Za tejto situácie neúspech Aténčanov prišiel Chalkiďanom vhod, lebo si ľahšie mohli zavolať vojsko z Peloponézu. Ďalej Lacedemončania išli pomôcť Perdikkovi, ktorý sa bál Aténčanov, s ktorými mal staré nezhody, no predovšetkým si chcel podrobiť kráľa Lynkestov Arrabaia. A nakoniec Lacedemončania predovšetkým dúfali, že touto výpravou sa zbavia vpádov Aténčanov na svoje územie a takisto boli vďační, že majú príležitosť vyslať za hranice niekoľkých heilótov, aby sa v čase, keď bol obsadený Pylos, nepokúsili o vzburu. Veď väčšina lacedemonských rozhodnutí bola zameraná proti heilótom, aby sa pred nimi chránili. Zo strachu pred ich nepriateľstvom a počtom nakoniec siahli nakoniec k opatreniam, že navrhli, aby tí heilóti, ktorí sa preukázali vo vojne ako najstatočnejší, boli prepustení na slobodu. V skutočnosti ich chceli Sparťania vyskúšať, lebo podľa nich tí, čo sa budú uchádzať o slobodu, uvedomujúc si svoju odvahu, by mohli zaútočiť aj na svojich pánov. Takto vybrali asi 2000 heilótov, ktorí s vencami na hlave ( ako keby dostali slobodu) obchádzali chrámy s vedomím, že budú slobodní. Po nejakom čase ich Sparťania nechali uniesť a nevie sa ako zahynuli. Preto ich ochotne asi 700 poslali Brasidovi ako hoplitov."
Tu by som si dovolil prerušiť rozprávanie a pokúsil sa nadhodiť jeden problém s ktorým si neviem rady. Lámem si hlavu nad číslom 2000 heilótov, ktorí boli unesení. Je to príliš veľa mužov na to, aby boli len tak eliminovaní. Keď si spočítame koľko vojakov proti ním potrebovali, tak mi to akosi nevychádza. Hoci na druhej strane Tukydides nepíše, že sa to stalo v jeden a ten istý čas. Lebo ak by to bola nárazová akcia, tak na únos a na zavraždenie 2000 mužov by bolo potrebných asi 4000 a viac vojakov. A tých už veľa nemali. Aj keď Sparťania boli vyberaní chlapi, ale odniesť 80-90 kilového chlapa na veľkú vzdialenosť bez toho, aby si to ostatní nevšimli a nezačali sa brániť, je pre jedného vojaka priveľké sústo. Aspoň podľa mňa. Skôr by som sa prikláňal k číslu 200. Tento rozdiel by mohol byť spôsobený zlým prekladom. Už som v mnohých článkoch našiel zlý preklad a napríklad zapísané stovky namiesto desiatok. Ale zase budem náchylný rozumným argumentom a som schopný akceptovať to.
„ Pravdaže, Lacedemončania poslali Brasida na jeho vlastnú žiadosť, hoci aj Chalkiďania ich o neho prosili, lebo sa v Sparte tešil povesti energického a vždy čestného človeka. Brasidas preukázal Lacedemončanom neoceniteľné služby, lebo v tých časoch sa jeho politika vo vzťahu k aténskym spojencom zdala byť spravodlivá a čestná. Väčšinu miest prinútil odtrhnúť sa od Atén a iné ovládol inými spôsobmi. Tak Lacedemončania vďaka nemu získali mestá, ktoré mali na výmenu za iné oporné body. Takisto v nasledujúcom období vojny, aj v časoch udalostiach na Sicílii, Brasidova ušľachtilosť, vynaliezavosť a energickosť(čo aténski spojenci na Sicílii spoznali z počutia) priviedli mnohých na stranu Lacedemonu. Brasidas bol prvým Lacedemončanom, ktorý si za hranicami získal povesť najčestnejšieho človeka. V aténskych spojencoch a aj v samých Aténčanoch vzbudil presvedčenie, že všetci Lacedemončania sú takí ako on."
Tu ukončím túto prvú časť tohto článku. Ďalšie osudy Brasida a hlavne jeho reč si rozoberieme v nasledujúcej časti v ktorej okrem iného Tukydides vo svojej knihe Historiai naznačil ako sa naštrbia vzťahy medzi Lacedemončanmi a Perdikkom a ktoré spôsobia, že Perdikkas sa nakoniec stane spojencom Atén.
