„ Keď prišiel do Trácie a dozvedeli sa o tom Aténčania, ihneď prerušili spojenie s Perdikkom, lebo predpokladali, že macedónsky kráľ nesie vinu za Brasidov pochod do Trácie a zároveň sprísnili dohľad nad tamojšími svojimi spojencami. Perdikkas ihneď prijal Brasida s vojskom a vydali sa výpravu proti Arrabiovi, kráľovi lynkestských Macedóncov, ktorého chcel Perdikkas pokoriť. Keď sa dostali s vojskom do nížiny pri Lynku, Brasidas povedal Perdikkovi, že skôr než začnú boje s nepriateľom, pôjde za Arrabaiom, aby ho prehovoril na spojenectvo s Lacedemončanmi. Mal aj iné dôvody, aby to urobil. Veď Arrabios poslal posla k Brasidovi, aby sa stal rozhodcom na súde proti Perdikkovi a chalkidskí sprievodcovia, ktorí išli s ním, mu radili, aby nezbavoval Perdikka niečoho, čoho sa bojí. A že takto sa budú môcť oprieť o väčšiu ochotu podporovať ich záujmy. Perdikkovi poslovia v Sparte zase povedali, že Perdikkas bude môcť poskytnúť Lacedemončanom mnoho spojencov z krajov, ktoré susedia s jeho kráľovstvom. Preto si Brasidas pokladal za povinnosť riešiť záležitosť Arrabaia spolu s Perdikkom. Perdikkas vyhlásil asi toľko, že povolal Brasida ako rozhodcu sporu s Arrabaiom a s ním, ale aj preto aby mu Brasidas pomohol pokoriť tých nepriateľov, ktorých mu určí sám. Namietol ale potom, že si nepovolal Brasida, aby riešil spory s jeho protivníkmi, ale aby pokoril jeho nepriateľov, ktorých mu ukáže a že on, Perdikkas, živí polovicu jeho vojska. No nehľadiac na odpor Perdikka, Brasidas predsa začal rozhovory s Arrabaiom. Prijal jeho argumenty a odišiel so svojim vojskom od územia kráľa Arrabaia bez spôsobenia škody. Perdikka postup Brasida urazil a tak začal splácať iba 1/3 dohodnutej sumy jeho výdavkov na vydržiavanie lacedemonského vojska.
V to isté leto, krátko pred oberačkou, Brasidas s Chalkiďanmi sa vydal na pochod proti Akantu, ktorý bol osídlený obyvateľmi Andru. Akanťania váhali, či ich majú vpustiť do mesta, alebo nie. Ľud nesúhlasil s tými, čo ho pozvali po dohode s Chalkiďanmi. Mal predsa strach o úrodu, ktorá bola na poliach, preto nakoniec ľud súhlasil s tým, že treba prijať Brasida a vypočuť si jeho požiadavky a to skôr, ako sa s Brasidom niekto iný dohodne. Brasidas teda vystúpil v ľudovom zhromaždení (ako Sparťan nebol zlým rečníkom) a predniesol takúto reč:-„ Lacedemončania ma poslali s vojskom, aby som potvrdil pravdivosť rozhodnutia, ktoré sme prijali na začiatku vojny, že budeme bojovať proti Aténčanom za slobodu Grécka. Ak sme prišli iba po istom čase, lebo naše predpoklady o začatej vojne sa nesplnili, keď sme očakávali, že Aténčanov zničíme v krátkom čase v Atike, nechceli sme vás vystavovať nebezpečenstvu. Iba teraz sa nám naskytla príležitosť prísť sem, aby sme sa pokúsili premôcť Aténčanov s vašou pomocou. Prekvapilo ma však, že ste zavreli predo mnou mestské hradby, namiesto toho, aby ste mali z môjho príchodu radosť. My, Lacedemončania, sme sa nazdávali, že tu nájdeme ľudí, ktorí v nás vidia spojencov. Kvôli tomu sme podnikli dlhotrvajúci nebezpečný pochod cez cudziu krajinu a trpezlivo znášali všetky útrapy. Ak teraz máte na mysli niečo celkom iné ako svoju slobodu a nemyslíte na slobodu celého Grécka, je to strašné. A nejde o to, že ste sa postavili proti mne osobne, ale že aj mnohí iní, ku ktorým prídem neskoršie, tiež nebudú ochotní ma prijať. Budú to pokladať za nebezpečné, keď si uvedomia, že vy, ku ktorým som prišiel predtým, občania takého významného mesta, ktorí ste pokladaní za ľudí so zdravým rozumom, ste sa nedohodli prijať ma. Nebudem im môcť dať nijaké prijateľné vysvetlenie ako to, že sloboda, ktorú im prinášam, je klamná, alebo moje vojsko je prislabé, aby mohlo brániť kohokoľvek pred aténskym útokom. I keď som prišiel s týmto vojskom do Nisaie, Aténčania sa so mnou nepustili do boja, hoci mali silnejšie vojsko a je pravdepodobne, že by teraz poslali proti vám vojakov na lodiach, ktorých by bolo toľko, ako pri Nisai.
Ja som sem neprišiel so zlým úmyslom, ale preto, lebo som sa lacedemonským úradom zaviazal slávnostnou prísahou, že budem rešpektovať nezávislosť každého mesta, ktoré sa môže stať našim spojencom. A neprišiel som sem preto, aby som vás násilím, alebo ľsťou, prinútil stať sa našim spojencom, alebo aby som vás ovládol, ale som tu preto, aby som vám pomohol, keby si vás chceli Aténčania podmaniť. Preto nemáte dôvod podozrievať ma z nečistých úmyslov, alebo ma pokladať za slabého obrancu, aby ste sa nemohli oprieť o mňa s plnou dôverou. Ak má niekto osobne strach, že odovzdám mesto jednej, alebo druhej strane, jeho strach je celkom zbytočný. Neprišiel som sem zasahovať do vašich vnútorných záležitostí a sporov, lebo zastávam názor, že by som vám priniesol pochybnú slobodu, ak by som sa - nerešpektujúc obyčaje otcov- pokúšal podriadiť väčšinu ľudu vláde niekoľkých, alebo keby som z tých, ktorí sú v menšine chcel urobiť otrokov ľudu. Pravdu povediac, takáto sloboda jednej strany by bola horšia ako vláda cudzincov a my, Lacedemončania, by sme ako odmenu za naše útrapy nedosiahli vďačnosť, ale namiesto slávy a pôct by sme si vyslúžili výčitky. To, čo sa vytýka Aténčanom ( kvôli čomu proti ním aj my bojujeme), pokladali by sme ešte za horšie, lebo im nezáleží na dobrom mene. Veď pre tých, čo sa tešia úcte je hanbou siahať na cudzie klamstvom, skôr to urobí otvoreným násilím. V druhom prípade sa protivník odvolá na právo silnejšieho, v prvom si pomáha úkladmi nespravodlivého zmýšľania.
Preto konáme veľmi opatrne, veď naše záležitosti sú našimi životnými záujmami a vy by ste okrem prísahy nemohli dostať väčšiu záruku od nikoho, iba od tých, ktorých činy v porovnaní s ich rečami sú presvedčivým dôkazom, že dodržia slovo skutočne. Ale ak mi poviete, že nemôžete prijať moje návrhy a neprerušíte priateľské vzťahy s nami, lebo uznáte, že naše návrhy vás nepoškodzujú, ale že sloboda nie je bez nebezpečenstva a teda že ju treba dávať iba tým, čo ju môžu prijať bez výhrad, v takom prípade volám za svedkov bohov a héroov vašej krajiny, že som k vám prišiel s dobrým úmyslom, ale som vás nedokázal presvedčiť. Vtedy budem musieť pustošiť vašu krajinu, aby som si ju získal. Pritom si nič nebudem vyčítať, naopak, budem sa nazdávať, že mám na to plné právo z dvoch príčin. Po prvé, voči Lacedemončanom si nemožno dovoliť, aby oni napriek vášmu priateľstvu trpeli preto, že platíte dane Aténčanom. Po druhé, vo vzťahu k ku Grékom- vaše správanie nesmie prekážať, aby sa iní zbavili aténskeho jarma. Iba v záujme nejakého všeobecného dobra by sme my, Lacedemončania, boli nútení prinášať slobodu iným proti ich vôli, lebo inak by sme nemali nijaké právo oslobodzovať Grékov. Netúžime vládnuť nad inými, skôr sa iných snažíme zbaviť nadvlády od utláčateľa. Preto by sme nekonali spravodlivo voči ostatným Grékom, keby sme im v tej chvíli, ako osloboditelia, robili prekážky. Práve preto sa spravodlivo rozhodnite a dajte príklad ostatným Grékom. Zbavte sa výčitiek pred sebou a zachováte si dôstojnosť a celému mestu vášmu mestu získate slávne meno."
Takúto reč predniesol Brasidas. Akanťania dlho uvažovali; sčasti presvedčení jeho rečou, sčasti zo strachu o úrodu, v tajnom hlasovaní sa rozhodli väčšinou hlasov rozísť sa s aténskymi spojencami a Brasida zaviazali prísahou, ktorú mu odobrili a potvrdili lacedemonskí úradníci skôr, ako ho poslali na výpravu, že tí, ktorých získa za spojencov, sami sa budú cítiť svojprávnymi spojencami, lebo prijali do svojho mesta Brasida s vojskom. Onedlho sa od Aténčanov odtrhla aj Stageira, kolónia Andru."
Už som opísal mnoho rečí, z knihy od Tukydida- Historiai, ktorú preložil peter Kuklica. Ešte ich niekoľko desiatok, či stovák bude. No táto podľa mňa plne vystihuje jednanie a charakter Sparťanov. V ďalších 2 častiach vám opíšem ako dopadne porušenie pravidiel a čo dokáže odhodlanie a spravodlivý hnev. Opíšem boj o Delion.
