„ V tú zimu sa Brasidas s tráckymi spojencami vydal na pochod k mestu Amfipolis, aténskej kolónii pri rieke Strymon. Na mieste terajšieho mesta sa už dávno pokúsil založiť mesto Aristagoras Milétsky, v čase, keď utiekol od kráľa Dareia, no zabránili mu v tom Edoni. Neskoršie, po tridsiatich dvoch rokoch, tam Aténčania poslali kolonistov ( 10.000 vlastných občanov a mnoho iných), no tí boli porazení Trákmi pri Drabesku. Neskôr, po dvadsiatich deviatich rokoch Aténčania znova poslali kolonistov, ktorých viedol Agnon, Nikiov syn a tí vyhnali Edonov a založili terajšie mesto na mieste, ktoré sa predtým volalo Deväť ciest. Miesto z ktorého prišli sa volá Eion, obchodný záliv, v ústi rieky vo vzdialenosti 25 stadií od terajšieho mesta, ktoré Agnon nazval Amfipolis, lebo rieka Strymon ho obteká z oboch strán (doslova ho obkľučuje). Mesto je chránené dlhým múrom od rieky po rieku a je dobre viditeľné ako z pevniny, tak aj z mora.
Proti tomu mestu tiahol Brasidas. Vydal sa tam z Arn na Chalkidike. Navečer sa dostal do Aulonu a Bromisku. Kde sa jazero Bolbe vlieva do mora, tam sa vojaci navečerali a pokračovali v pochode v noci. Bol zlý čas, trochu snežilo, ale práve preto sa Brasidas ponáhľal, aby ho obyvatelia Amfipolidy nespozorovali, okrem tých, čo mu chceli vydať mesto. Medzi sprisahancami boli takí, ktorí boli v spojení s Brasidom a tých mu získal jednak Perdikkas a iných Chalkiďania. Sprisahancom najviac pomáhali Argilčania. Tí bývali blízko Amfipolidy a oddávna vzbudzovali v Aténčanoch podozrenie, že sa chcú zmocniť tohto mesta. Argilčania začali aj vyjednávať so svojimi krajanmi v Amfipolise o vydaní mesta. Teraz s príchodom Brasida si mysleli, že nastala príhodná chvíľa, povstali proti Aténčanom a chceli pustiť Brasida do mesta. V tú noc, ešte pred svitaním Brasidas priviedol vojsko k mostu rieky. Mesto Amfipolis je dosť vzdialené od mosta a hradby ešte neboli celkom dobudované a bola tu umiestnená menšia strážna jednotka. Brasidas ju ľahko premohol (pomohol mu v tom aj nečas) a nečakaným útokom prešiel cez most a ihneď sa stal pánom všetkého čo patrilo Amfipoliďanom mimo mesta v tejto oblasti.
Brasidov príchod bol pre obyvateľov mesta nečakaný a tak veľa ich padlo do zajatia mimo mesta, iní utiekli na hradby. Obyvatelia podľahli zmätku, lebo nedôverovali jeden druhému a každý podozrieval každého zo zrady. Hovorí sa, že by sa Brasidas bol zmocnil mesta, keby bol hneď zaútočil a nedovolil vojakom plieniť krajinu. Namiesto toho prikázal vojakom vybudovať tábor a podnikať výpady do okolia mesta a keď obyvatelia mu v tom nebránili, prestal v činnosti. Protivníci sprisahancov, ktorých bolo viac, zabránili otvoriť brány a potom, dohodnúc sa so stratégom Eukleom, ktorý tam bol ako dozorca z Atén, poslali posla k stratégovi, ktorý čakal na pobreží Trácie, k Tukydidovi, synovi Olorovmu, autorovi týchto dejín, ktorý bol pri Tase ( je od Amfipolisu asi 1 deň plavby) a požiadali ho, aby im pomáhal. Len čo Tukydides dostal správu, vyplával so siedmimi loďami, aby priplával do Amfipolidy skôr, ako ju vydajú a ak by sa mu to nepodarilo, chcel obsadiť Eionu.
Medzitým sa Brasidas dozvedel, že sa blíži na pomoc loďstvo z ostrova Tasos; dozvedel sa totiž, že Tukydides má právo ťažiť zlato v tejto časti Trácie a preto patrí k najvplyvnejším ľuďom v tejto oblasti a tak sa ponáhľal čím skôr ovládnuť mesto. Mal obavy, že obyvatelia Amfipolidy neprijmú kapituláciu, lebo Tukydidov príchod mohol v obyvateľoch vzbudiť nádej, že ich zachráni s loďstvom a vojskom, ktoré naverboval v Trácii. Preto Brasidas predložil obyvateľom mierne podmienky na vydanie mesta a vydal vyhlásenie, že kto chce z Amfipoliďanom a Aténčanov zostať, nech zostane, neutrpí žiadnu škodu ani na majetku a budú mať rovnaké práva. Tí čo tam nebudú chcieť zostať, nech do 5 dní odídu a odnesú si to, čo im patrí.
Keď si obyvatelia vypočuli tieto návrhy, takmer všetci zmenili názor, lebo v porovnaní s tým čoho sa báli, že budú musieť vytrpieť, návrhy sa im zdali spravodlivé. Aténčania boli radi, že môžu odísť z mesta, kde im hrozilo veľké nebezpečenstvo s pomocou z vonku hneď nemohli rátať. Aj ostatní boli spokojní, lebo zostávali v meste, pričom si zachovávali svoje občianske práva, napriek všetkému sa cítili celkom bezpeční. Preto Brasidovi stúpenci sa teraz otvorene hlásili a stavali sa za jeho návrh. Videli, že sa nálada zmenila a ľud si želá počuť si lacedemonského veliteľa v meste. Zmluva o kapitulácii bola uzavretá a obyvatelia prijali Brasida do mesta na základe navrhnutých podmienok. Takto oni vydali mesto. Tukydides ešte v ten istý deň, neskoro večer prišiel do Eionu. Brasidovi by stačila ešte noc, aby dobyl aj Eionu a ak by Tukydides neprišiel, tak na svitaní by bolo mesto Eion v Brasidovej moci.
Potom sa Tukydides snažil usporiadať záležitosti v Eione, aby ju zabezpečil proti Brasidovým útokom v prítomnosti i pre budúcnosť a prijal tých, čo prišli z Amfipolidy na základe dohody o prímerí. Brasidas nečakane priplával s mnohými loďami po rieke Eione, aby sa mohol zmocniť výbežku pevniny, ktorý siahal od hradieb k moru a tak ovládnuť prístup do ústia rieky. Súčasne sa pokúsil útočiť na mesto z pevniny, ale obidva útoky boli odrazené, preto sa obmedzil na bojové prípravy a na udržanie mesta Amfipolis. Na jeho stranu sa pridalo aj edonské mesto Myrkinos. Pomôcť Brasidovi pri usporiadavaní záležitosti ohľadom Amfipolidy prišiel aj Perdikkas.
Správa o dobytí Amfipolidy veľmi zarmútila Aténčanov, okrem iného aj preto, lebo toto mesto bolo veľmi cenné aj pre dodávanie dreva na stavbu lodí a platilo aj peňažné dane, ako aj preto, lebo teraz Lacedemončania mali voľný prístup k Strymonu, ak im v tom pomáhali Tesálčania a umožňovali im prísť k spojencom. No keby neboli mali most vo svojej moci, neboli by sa dostali ďalej, lebo rieka ďalej sa rozširovala na jazero a tam pri Eione boli aténske lode. Teraz však, keď Brasidas dobyl Amfipolidu a obsadil most, ťažkosti, ktoré mali Lacedemončania, boli odstránené. A preto sa Aténčania oprávnenie obávali, že sa od nich odtrhne väčšina spojencov. No Brasidas si vo všetkom počínal rozvážne a všade sa vyjadroval, že bol sem vyslaný, aby oslobodil celé Grécko. Keď sa mestá, obsadené Aténčanmi dozvedeli o obsadení Amfipolidy, o Brasidových návrhoch a o jeho zmierlivosti, začali sa väčšmi pripravovať na vzburu a posielali k nemu poslov so želaním, aby k ním prišiel a pretekali sa v tom, ktoré sa vzbúri prvé. Zdalo sa im, že sa na to môžu podujať bez strachu, lebo podceňovali aténsku moc a nepokladali ju za takú veľkú, akou sa ukázala neskôr a navyše sa riadili väčšmi slepotou, ako bezpečnou opatrnosťou. Ľudia zvyčajne dôverujú väčšmi neodôvodnenej nádeji, ako zdravej predvídavosti, ak po niečom túžia a odmietajú presvedčivé dôkazy, ak sa im niečo nepáči. Okrem toho Aténčania nedávno utrpeli porážku v Boiótii a Brasidas navrával spojencom klamstvá, že sa mu vraj Aténčania nepostavili pri Nisai, kde mal iba svoje vojsko. Takže to všetko im dodávalo odvahu, že proti ním nebude vyslané aténske loďstvo. Ale to hlavne, čo povzbudzovalo odpadlíkov, aby riskovali a čo bolo v tej chvíli príjemné, bolo to, že po prvý raz podstúpia nebezpečenstvo s takým odhodlaným spojencom, ako sú Lacedemončania. Keď sa Aténčania dozvedeli o ich zámeroch, začali ihneď posielať do tých miest oddiely vojska, zatiaľ čo Brasidas posielal do Lacedemonu naliehavé výzvy, aby mu urýchlene poslali posily a sám sa snažil stavať na Strymone plavidlá. Lacedemončania ho v tom nepodporovali, lebo ho predáci v Sparte nenávideli pre jeho samostatnosť a tiež preto, že skôr chceli dostať späť svojich zajatcov z ostrova a ukončiť vojnu.
V tú istú zimu Megarčania obsadili Dlhé hradby, ktoré mali v moci Aténčania, zbúrali ich a zrovnali so zemou. Brasidas so spojencami tiahol po dobytí Amfipolidy k polostrovu zvanému Akte. Tento polostrov sa tiahne od kráľovského kanálu a vnútorným ohybom siaha až po siaha až po vrch Atos, ktorý zasahuje k Egejskému moru. Väčšina obyvateľov tohto ostrova sa pridala k Brasidovi, len obyvatelia miest Sane a Dion sa mu postavili na odpor. No Brasidas ich prinútil sa uzatvoriť za hradby a ostal plieniť ich územie."
Čo k tomu dodať? Mám dojem, že Kleon vo svojej reči pekne vystihol povahu ľudí a varoval svojich pred ľudskosťou. Aténčania vtedy počúvli Diodota. Mýlili sa? Tí čo sledujú toto rozprávanie od začiatku sú v obraze a mnohé pojmy a reči sú im známe. Pre iných, ktorým je niečo nejasné a aj tých „ skalných" čo by mali nejaké doplňujúce otázky, aj na články skoršieho dáta, skúsim odpovedať čo najlepšie, no nesľubujem, že najobsiahlejšie. V ďalšom článku budem rozoberať ďalšie ťaženie Brasida voči mestu Torone.
