Ako som vám v predchádzajúcej časti opisu diela Xenofona, ktoré prekladateľ Július Špaňár preložil ako Dejiny peloponézskej vojny, avizoval, k vojsku lacedemonské úrady pošlú opäť Teleutia, lebo Eteonikos akosi nezvládol situáciu vojska po prehre Gorgopa. To čo urobil je veľmi podobné tomu, čo takmer na začiatku vojny vyviedol Knemos a Brasidas na radu Megarčanov Aténčanom v treťom roku vojny.
„Potom Lacedemončania znovu poslali Teleutia ako veliteľa k týmto lodiam. Len čo ho námorníci uvideli, veľmi sa potešili. Dal ich zavolať a takto sa im prihovoril:
„Vojaci! Prišiel som bez peňazí. Ale ak boh bude chcieť a vy sa pričiníte pokúsim sa vám zadovážiť v hojnej miere všetko, čo potrebujete. Dobre viete, že kým som vaším veliteľom ja, váš život mi leží na srdci takisto ako môj vlastný a čo sa týka vecí potrebných pre život, možno sa budete čudovať, ak poviem, že mi je milšie, ak ich máte vy a nie ja; pri bohoch, ja sám by som si zvolil skôr dva dni hladovať, ako vás vidieť jeden deň hladovať. A ako už pred tým moje dvere boli otvorené pre každého, kto prichádzal ku mne s nejakou prosbou, práve tak budú otvorené aj teraz. Ak teda budete mať hojnosť všetkého, čo potrebujete, uvidíte, že aj já mám lepší život. Ak však uvidíte, že znášam zimu, teplo a prebdené noci, tak myslíte na to, že aj vy musíte všetko toto znášať. Nič z toho vám nekážem robiť iba pre samy útrapy, ale aby ste mali z toho nejaký úžitok. Vedzte vojaci, že aj náš štát sa pokladá za šťastný len preto, lebo dosiahol svoje vysoké a krásne ciele nie nečinnosťou, ale vôľou prekonávať útrapy a nebezpečenstvá, kedy to bolo potrebné. Ako viem, aj vy ste boli predtým udatnými mužmi. Teraz sa pokúste byť ešte udatnejšími, aby sme spolu radostne znášali útrapy a spolu aj radostne prežívali šťastné výsledky. Čo totiž môže byť príjemnejšie , ako keď kvôli peniazom nemusíme pochlebovať nijakému človeku, ani Grékovi, ani barbarovi, ale sami sme schopní zadovážiť si vlastné potreby a to odtiaľ, kde je to pre nás najčestnejšie. Dobre totiž viete, že bohatstvo získané vo vojne od nepriateľov zabezpečuje spolu so živobytím aj slávu u všetkých ľudí.“
Takto hovoril a všetci s jasotom vykríkli, aby rozkázal, čo chce, že ho budú počúvať. Práve skončil obeť a povedal:
„Mužovia, navečerajte sa, ako ste práve zamýšľali a pripravte si jedlo na jeden deň. Potom sa rýchlo odoberte k lodiam, aby sme doplávali a v pravý čas prišli na miesto, kam nás boh chce viesť.“
Keď prišli, nalodil ich a ešte v noci odplával k aténskemu prístavu; cestou ich nechal občas oddychovať a trocha si pospať, potom opäť veslovať. Ak niekto predpokladá, že to bolo od neho nerozumné, aby plával s dvanástimi triérami proti nepriateľom, ktorí mali veľké loďstvo, ten nech sa pokúsi pochopiť jeho myšlienkové pochody. Teleutias totiž predpokladal, že Aténčania sa po smrti Gorgopa budú menej starať o svoje loďstvo v prístave; keby tam aj triéry kotvili, nazdával sa, že bude bezpečnejšie plávať proti dvadsiatim lodiam, ktoré kotvili v Aténach, ako proti desiatim kotviacím inde. Vedel, že ak boli lode mimo domovského prístavu, námorníci museli nocovať na lodiach; ak však boli lode v Aténach, domyslel si, že ich velitelia spia doma, kým námorníci sa ubytujú každý inde. Na tom staval svoj plán.
Keď už bol vzdialený päť- šesť stadií od prístavu, dal zastaviť a povolil oddych. Len čo začalo svitať, plával vpredu a ostatní ho nasledovali. Svojim lodiam nedovolil potopiť, alebo poškodiť nijakú obchodnú loď. Ak však niekde uvideli kotviacu triéru, mali sa pokúsiť poškodiť ju tak, aby nebola schopná plavby. Plné nákladné lode prikázal vziať do vleku a vytiahnuť z prístavu, ale väčšie lode museli jeho námorníci preskakovať a kde mohli, posádky brali do zajatia. Niektorí z jeho námorníkov povyskakovali dokonca na pevninu a vbehli až do ulice Deigma, kde sa zmocnili niektorých obchodníkov a majiteľov lodí a privliekli ich na lode. Takto Teleutias uskutočnil svoj plán.
Niektorí z Aténčanov, čo niečo počuli, vybiehali z domov, aby sa dozvedeli čo znamená ten krik, iní zasa bežali domov po zbrane, ďalší sa ponáhľali do hlavného mesta, aby to tam oznámili. Vtedy vyrazili Aténčania na pomoc, hopliti a jazdci, ako keby bol Pireus dobytý. Teleutias však poslal ukoristené nákladné lode na Aiginu a rozkázal, aby ich sprevádzali tri, alebo štyri triéry, s ostatnými plával pozdĺž atického pobrežia a keďže vyplával z prístavu, mohol zajať veľa rybárskych plavidiel a lodí plne obsadených ľuďmi, ktoré sa plavili z ostrovov. Prišiel k mysu Sunion a tu zajal nákladné lode naplnené jednak obilím, jednak tovarom. Po skončení tohto podujatia odplával na Aiginu, predal korisť a vyplatil vojakom žold na jeden mesiac dopredu. Aj v nasledujúcom čase sa plavil v okolitých vodách a bral čo mohol. Tak sa staral o obživu svojich plne obsadených lodí a vojaci ho vždy radi a rýchle poslúchali.“
Takto Teleutias vybabral s Aténčanmi, ako pred cca 41 rokmi vybabrali s nimi Knemos a Brasidas. Podobný trik a podobný účinok. Len s tým rozdielom, že vtedy sa Lacedemončania ešte učili bojovať na mori ( a vtedy boli po prehratej námornej bitke) a teraz už boli skúsenými námorníkmi. Možnože viac boli skúsení námorníci, ako skúsení vojaci, ktorých si vtedajšie Grécko ešte pamätali. Aj to, že viac a viac chceli peniaze, svedčí o podstatnom zavrhnutí Lykurgových zákonov. Zatiaľ ešte hrajú ako taký prím, ale nie nadlho. Antalkidov mier im mier neprinesie.
