"Lecedemonský veliteľ na akropole počul nočnú výzvu a preto ihneď poslal poslov do Plataji a Tespiji žiadať o pomoc. Tébski jazdci, ktorí zavčasu spozorovali blížiacich sa Platajčanov, na nich zaútočili a zabili ich viac ako dvadsať. Len čo sa potom vrátili do mesta a aj Aténčania už prišli od hraníc, začali útok na akropolu. Keďže si Lacedemončania uvedomili svoj malý počet a okrem toho videli, akí sú všetci útočníci odhodlaní a počuli aj o veľkých odmenách vyhlasovaných pre tých, čo prví vystúpia na akropolu, týmto prestrašení vyhlásili, že chcú odtiahnúť, ak sa im zaručí bezpečný odchod so zbraňami. Víťazí súhlasili s tým, čo žiadali, uzavreli zmluvu, ktorú potvrdili prísahou a nechali ich za tých podmienok odísť. Zároveň však Tébania chytali medzi odchádzajúcími Lacedemončanmi všetkých tých vlastných spoluobčanov, v ktorých poznali ľudí, čo sa nepriateľsky voči ním správali a zabíjali ich. Niektorých však ukryli a zachránili Aténčania, ktorí prišli od hraníc na pomoc. Naproti tomu víťazní Tébania pochytali aj deti zabitých, ak ich mali, a povraždili ich."
Tu sa stala situácia, ktorá v dejinách Lacedemonu nemala obdoby a to vydanie obranného postavenia bez súhlasu lacedemonských úradov. Sfaktéria bola o úplne niečom inom a nedá sa (podľa mňa) porovnať s touto situáciou a aj preto veliteľ bude odmenený tak, ako bude odmenený. Razantná reakcia lacedemonských úradov nastolí ešte zaujímavé situácie, ako kladné, tak aj záporné. No aj na tomto prípade krásne vidieť, že aj lacedemonský veliteľ si viac cenil svoj život, ako česť ku ktorej bol vychovávaný, ak ovšem bol k nej vedený, lebo táto situácia sa stala v r. 378 p. n. l. , teda už 53 rokov po začatí peloponézskej vojny a aj po mnohých porušeniach Lykurgových zákonov. Môj názor je ten, že veliteľ sa nemal vzdávať, nielen kvôli cti, ale aj kvôli tomu, že jeho čin veľmi posmelil Téby a Atény do boja proti Sparte a ten čin neskôr spôsobil zbytočné obete Lacedemončanom, ktorí aj tak na tom už neboli dobre a pomaly v neustálych vojnách a konfliktoch vykrvácavali. "
"Keď sa to Lacedemončania dozvedeli, popravili veliteľa, ktorý opustil akropolu a nevyčkal pomoc z Lacedemona a vyhlásili vojnovú výpravu proti Tébanom. Agesilaos vyhlásil, že má za sebou štyridsať ročnú vojenskú službu a odvolal sa na to, že aj pre kráľov platí ten istý zákon, ako pre ostatných mužov, podľa ktorého v tomto veku nie sú už povinní zúčastniť sa na vojenskej výprave mimo svojho územia. Týmto mohol teda odôvodniť, prečo sa nezúčastnil na výprave proti Tébam. Nezostal však doma pre svoj vek, ale preto, lebo dobre vedel, že keby prevzal velenie tejto vojenskej výpravy, občania by povedali, že Agesilaos spôsobuje štátu ťažkosti, aby pomohol tyranom. Efori poučení tými, ktorí po masakre v Tébach ušli z mesta, poslali Kleombrota, ktorý vtedy prvý raz prevzal velenie vojska a to uprostred zimy.
Cestu cez Eleutry strážil Chabrias s aténskymi peltastmi a tak Kleombrotos postupoval cestou vedúcou hore do Platají. Pri postupe jeho peltasti narazili na vrchole na stráže zložené z Tébanov, čo boli prepustení z väzenia.; bolo ich asi stopäťdesiat. Peltasti pobili všetkých, okrem niekoľkých, ktorým sa podarilo újsť. Sám Kleombrotos však zostupoval do Platají, ktoré boli ešte priateľské. Potom prišiel do Tespijí a odtiaľ vyrazil do Kynoskefal, ktoré patrili Tébanom a tam sa utáboril. Zdržal sa tam asi šestnásť dní a potom sa stiahol späť do Tespijí, kde zanechal ako veliteľa Sfodria s tretinou vojska z každého spojeneckého oddielu. Odovzdal mu aj všetky peniaze, ktoré si vzal z domu a prikázal mu, aby si za ne najal žoldnierov, čo Sfodrias aj urobil. Potom Kleombrotos viedol po kreusijskej ceste svojich vojako; tí si však neboli istí, či je vojna proti Tébanom, alebo je mier. Odviedol síce vojsko na tébske územie, ale teraz sa opäť stiahol a pritom spôsobiliba nepatrné škody. Medzi tým sa na spiatočnej ceste prehnala nad vojskom silná búrka, ba niektorí v nej videli predzvesť budúcich udalostí. Na mnohých miestach spôsobila veľké škody a keď Kleombrotos prechádzal s vojskom z prístavu Kreusis cez horu klesajúcu priamo k moru, búrka zrazila veľa somárov aj s nákladom do priepasti a mnohým vojakom strhala zbrane, ktoré popadali do mora. Nakoniec mnohí už nemohli ďalej postupovať so svojimi zbraňami a nechávali ich tu i tam na vrcholku hory, pričom štíty obracali hore dnom a zaťažovali ich kameňmi. V Aigostenách na megarskom území si pripravili večeru, ako sa dalo. Na druhý deň sa vrátili na horu a priniesli si svoje zbrane. Potom každý odišiel do svojej vlasti. Kleombrotos ich totiž rozpustil."
Takto sa skončilo ťaženie ďalšieho lacedemonského veliteľa, ktorý konal, tak ako v poslednom čase už mnohí pred ním. Hoci bol veliteľom na výprave prvý krát, predsa sa mohol prezentovať razantnejším spôsobom. S popravou veliteľa, ktorý zanechal tébsku akropolu, plne súhlasím. Ako Sparťan sa nemal vzdávať, ak popri tom by mu pomáhali aj tébski obyvatelia. Pomoc z Lacedemonu by naisto došla včas a aj keby nie, straty, ktoré by tébskym vyhnancom spôsobil by výrazne nielen ľudsky, materiálne, ale aj morálne oslabili protispartskú ligu. Nie je nič horšie pre morálku, ako zarputilý protivník. A Lacedemnčania sa ( ešte ) vedeli biť.
Nasledujúca časť bude mať pokračovanie v tom, aké následky malo konanie vyhnancov v Tébach, čo vyvolála následna protiakcia Lacedemončanov v Aténach a Tébach a čo nakoniec z toho vzišlo.
