Minulou časťou som ukončil piatu knihu Gréckych dejín od Xenofona, syna Gryllovho v preklade od Júliusa Špaňára, v ktorej bolo veľa situácii dôležitých pre ďalší vývoj osudov našich protagonistov. Dnešnou časťou začínam šiestu knihu daných Dejín, ktorá je tiež veľmi podstatná vzhľadom k nadchádzajúcim udalostiam. Tie udalosti, ktoré budem postupne opisovať, sa začínajú rokom 374 p.n.l. a skončia sa rokom 370 p.n.l.
„ Také udalosti sa odohrávali medzi Aténčanmi a Lacedemončanmi. Len čo si Tébania podrobili mestá v Boiótii, tiahli aj do Fókidy. A keď zasa Fókovia poslali posolstvo do Lacedemona, ktoré vyhlásilo, že sa budú musieť podrobiť Tébanom, ak im neposkytnú pomoc, Lacedemončania poslali cez more k Fókom Kleombrota a s ním štyri vojenské oddiely a príslušnú časť spojencov.
Takmer v tom istom čase prišiel na spoločné zhromaždenie Lacedemončanov Polydamas z Farsalu v Tesálii. Tento sa tešil veľkej vážnosti nielen v celej Tesálii, ale najmä v jeho rodnom meste bol pokladaný za takého šľachetného a čestného muža, že mu Farsalčania pri svojich vnútorných sporoch zverili akropolu a správu štátnych príjmov, mal ich vyberať, ako to zákon predpisoval a z nich hradiť výdaje na obete a na ostatnú verejnú správu. A skutočne Polydamas mohol z týchto peňazí hradiť výdavky na strážne mužstvo, ktoré im chránilo hrad, spravoval aj ostatné veci a každoročne predkladal vyúčtovanie. A kedykoľvek mál schodok, doložil chýbajúce peniaze z vlastného, keď však mal z príjmov prebytok, vyrovnal ním zase svoje výdavky. A aj inak to bol muž podľa tesálskeho spôsobu pohostinný a veľkorysý. Keď prišiel do Lacedemona, predniesol takúto reč:
„Lacedemončania, keďže som vaším priateľom a dobrodincom som zdedil v rodine po predkoch, pokiaľ moja pamäť siaha, pokladám za prirodzené, aby som vás požiadal o pomoc, ak sa dostanem do ťažkostí, ale aby som vám aj oznámil, ak vznikne v Tesálii stav, ktorý ohrozuje vaše záujmy. Dobre viem, že teraz často počujete meno Iasona, lebo má veľkú moc a dobrú povesť. Tento muž po uzavretí zmluvy o prímerí sa so mnou stretol a povedal mi: „ Polydamas, vaše mesto Farsalos by som mohol aj proti jeho vôli dostať do svojej moci a to môžeš vyvodiť z nasledovných skutočností: mojimi spojencami je väčšina tesálskych miest, z nich práve tie najväčšie. Podrobil som si ich, hoci vy ste v boji stáli na ich strane proti mne. Iste vieš, že mám asi šesťtisíc žoldnierov, s ktorými by, podľa mňa, nemohlo nijaké mesto len tak ľahko bojovať. Pokiaľ ide o počet, také isté množstvo by mohlo aj odinakiaľ vytiahnuť do poľa, ale občianske vojská z jednotlivých miest sa zvyčajne skladajú jednak z mužov, ktorí sú už v pokročilom veku, jednak z takých, ktorí ešte nedosiahli svoju plnú silu. Okrem toho je je v každom meste len veľmi málo mužov, ktorí sa venujú telesným cvičeniam. U mňa nemôže slúžiť ako žoldnier nikto, kto nie je schopný podstúpiť tú istú námahu, ako ja.“ Treba vám povedať pravdu, že on sám je človek neobyčajne silný a nevyhýba sa nijakej námahe. Každý deň podrobuje svojich ľudí skúške; vodí ich v plnej zbroji aj na cvičisku, aj keď niekam tiahne. Ak zistí, že medzi jeho žoldniermi je niekto telesne slabý, vyradí ho, ak však vidí, že voľakto s radosťou znáša námahy a podstupuje vojnové nebezpečenstvá, odmeňuje ho dvoj-, troj- i štvornásobným žoldom a inými darmi, postará sa o jeho opateru v chorobe a ak padne, dá ho slávnostne pochovať, takže všetci žoldnieri vedia, že udatnosť osvedčená v boji im zaručuje u neho život v poctách a blahobyte.
Ďalej ma upozornil na to, čo som už vedel, že mu podliehajú už Marakovia, Dolopovia i epirský vládca Alketas. „ Čoho by som sa teda mal báť?“ povedal, „ čo by mohlo otriasť mojim presvedčením, že aj vás si ľahko podrobím? Azda by mohol niekto niekto, kto ma nepozná, namietať a pýtať sa: Čo teda ešte váhaš a nepodnikneš už vojenskú výpravu proti Farsalčanom? Pri Diovi, preto lebo sa mi zdá oveľa lepšie získať si vás dobrovoľne, ako proti vašej vôli. Keby ste boli prinútení násilím, tak by ste mi želali len to najhoršie, kým ja by som zase zabezpečiť, aby ste ste boli čo najslabší. Keby ste sa však dali presvedčiť a prešli na moju stranu, je jasné, že takto si navzájom posilníme svoju moc. Viem, Polydamas, že všetky zraky v tvojej vlasti sú upreté na teba. Ak zabezpečíš, že sa všetci voči mne správať priateľsky, sľubujem ti, že ťa urobím po sebe najväčším mužom v Grécku. Teraz počuj, aké sú zámery, po ktorých splnení ti prenechávam druhé miesto a never ničomu z mojej reči, čo sa ti po zrelej úvahe nebude zdať pravdivé. Predovšetkým je nám celkom jasné, že sa ľahko môžem stať vládcom všetkých Tesálčanov, ak sa ku mne pripojí Farsalos s mestami, ktoré sú od vás závislé. Až sa celá Tesália zjednotí pod vedením jedného vládcu, bude možné postaviť šesťtisíc jazdcov a viac ako desaťtisíc hoplitov. Keď tak pozerám na ich urastené telá a smelosť, nazdávam sa, že keby ich niekto správne riadil, nebolo by národa, ktorému by sa Tesálčania museli podriadiť. Keďže tesálske územie je úplná rovina, budú jej podrobené všetky okolité národy, ak sa tu ustanoví vodca. Takmer všetci tamojší obyvatelia sú dobrí kopijníci, takže by naša sila získala prevahu aj v peltastoch. Mojimi spojencami sú aj Boióťania aj všetci ostatní, ktorí bojujú proti Lacedemončanom a odhodlajú sa ísť so mnou, len ak ich oslobodím od lacedemonskej nadvlády. Dobre viem, že aj Aténčania by urobili všetko, aby sa stáli našimi spojencami, ale nemám v úmysle uzavrieť s nimi priateľstvo. Podľa môjho názoru je ľahšie získať vládu na mori, ako na zemi.
Ak je môj názor správny, uváž aj toto. Ak budeme ovládať Macedóniu, odkiaľ si Aténčania dovážajú drevo, budeme schopní postaviť viac lodí ako oni. A kto bude môcť skôr obsadiť tieto lode mužstvom, Aténčania, alebo my, ktorí máme toľko a takých zdatných penestov? A ďalej, námorníkov budeme schopní živiť skôr my, ktorí vyvážame svoj prebytok obilia aj do iných krajín, alebo Aténčania, ktorí nemajú ani pre seba dosť obilia, ak si ho nekúpia? A čo sa týka peňazí, je predsa isté, že ich môžeme používať takmer v neobmedzenom množstve a nemusíme úzkostlivo striehnúť na príjmy z malých ostrovčekov, ale môžeme ich čerpať od národov na pevnine. Všetko dookola nám bude odvádzať dane, ak Tesália bude mať vládcu. Iste vieš, že aj perzský kráľ je najbohatším mužom na svete a to vďaka príjmom nie z z ostrovov, ale z pevniny. Myslím si, že zotročiť perzského kráľa ľahšie, ako podrobiť si celé Grécko. Viem totiž, že v Perzskej ríši sa všetci ľudia ľudia, okrem jedného, radšej ostanú otrokmi, než by sa postavili na odpor ako slobodní muži; takisto viem, aká bola malá vojenská sila Kýrovej, alebo Agesilaovej ( a aj Derkylidovej – poznámka A.B.) vojenskej výpravy a predsa obe ( tri- poznámka A.B.) priviedli perzského kráľa na pokraj záhuby.“
Na túto jeho reč som odpovedal, že jeho slová stoja za úvahu, ale že je podľa mňa ťažké, aby sme my, ako priatelia Lacedemončanov, prešli k ich protivníkom, keď sa nemáme na čo sťažovať. Pochválil ma a povedal, že tým väčšmi cíti ku mne náklonnosť, lebo tak čestne zmýšľam a dovolil mi, aby som išiel k vám a povedal vám pravdu, že má v úmysle podniknúť vojenskú výpravu proti Farsalčanom, ak neprejdeme k nemu dobrovoľne. Kázal mi žiadať si pomoc od vás. „ A ak ti poskytnú pomoc“ povedal, „ a presvedčíš ich, aby vám poslali dosť veľké mužstvo, ktoré by mohlo bojovať proti mne, nuž, zmierime sa teda s tým, ako sa skončí vojna. Ak sa ti však ich pomoc nebude zdať dostatočná, nebol by si už potom celkom spravodlivo zbavený každej výčitky, keby si pre svoje rodné mesto, ktoré si ťa ctí, aj ty neurobil to najlepšie?“
Kvôli týmto záležitostiam prichádzam a oznamujem vám všetko, čo sám vidím v Tesálii a čo som od neho počul. Som tej mienky, Lacedemončania, že situácia je takáto: ak ta pošleme vojenskú silu, ktorá sa bude zdať nielen mne, ale aj ostatným Tesálčanom dostatočná, aby viedla vojnu proti Iasonovi, mestá sa od neho odtrhnú; všetky sa totiž boja, kam až postúpi moc tohto muža. Ak si ale myslíte, že tu stačí nie veľmi skúsený vojvodca s niekoľkými prepustenými heilotmi, radím vám, radšej ostaňte doma. Musíte si dobre uvedomiť, že to bude vojna proti silnej vojenskej moci a proti mužovi, ktorý ako vodca je taký šikovný, že zvyčajne máva úspech, keď sa rozhodne svojich protivníkov oklamať, prekvapiť, alebo premôcť otvoreným násilím. Vie využiť noc práve tak ako deň a kedykoľvek sa ponáhľa, nerušene pracuje i pri raňajkách i pri večeri. Je tohto názoru, že občas si treba odpočinúť, ale len vtedy, keď sa dosiahne cieľ a dokončí sa, čo je potrebné dokončiť. Tomu naučil aj svojich druhov. Vie splniť aj želanie svojich vojakov, keď po tvrdej námahe vykonali niečo dobré. Preto sa všetci jeho ľudia naučili aj to, že po námahách príde vždy niečo príjemné. Zo všetkých ľudí, ktorých poznám, vie najlepšie ovládať telesné rozkoše, takže ani tie mu neprekážajú konať vždy svoju povinnosť. Uvážte to teda a povedzte mi, ako vám prísluší, čo môžete a čo zamýšľate urobiť.“
Takto hovoril Polydamas. Lacedemončania vtedy odpoveď odložili. Na druhý a tretí deň uvažovali koľko oddielov majú za hranicami a koľko lodí vo vodách okolo Lacedemona proti šesťdesiatim triéram Aténčanov a koľko pre vojnu so susedmi a potom mu odpovedali, že by mu v danom čase nemohli poslať dostatočnú pomoc, ale pri odchode ho vyzvali, aby sa na základe zmluvy postaral o seba a aj o mesto, ako najlepšie môže.
Polydamas pochválil otvorenosť lacedemonského štátu a odišiel. A požiadal Iasona, nech ho nenúti odovzdať farsalskú akropolu, aby ju mohol zachovať pre tých, ktorí mu ju dali do ochrany. Dal mu však svoje deti ako rukojemníkov a sľúbil, že presvedčí mesto, aby sa dobrovoľne stalo jeho spojencom a dopomohlo mu sa stať tesálskym vládcom. Len čo sa zmluva uzavrela, Iason nechal Farsalčanov na pokoji a po krátkom čase bol zvolený za vodcu Tesálčanov. Keď sa stal vodcom, stanovil, koľko jazdcov a hoplitov má dať každé mesto podľa svojich možností. A tak získal spolu so spojencami viac ako osemtisíc jazdcov, hoplitov sa rátalo nie menej ako dvadsaťtisíc a peltastov toľko, že mohli bojovať proti všetkým ľuďom. Ťažké by bolo uviesť mená všetkých miest. Nariadil tiež všetkým perioikom platiť daň, ako bola stanovená za Skopovej vlády.“
Oboznámili sme sa s konaním Iasona, ktorý mal dosť taktu a diplomacie, aby si vydobyl úctu vtedajšieho sveta. Avšak ako Grék mohol vedieť, že Gréci ťažko znášajú porobu a urobia to, čo neskôr urobili voči G. I. Caesarovi aj jeho blízki senátori – zabijú ho. Avšak do doby jeho smrti ešte stihne urobiť veľa vecí.
Je ale zaujímavé sledovať postup Lacedemončanov, ktorí sú teraz akosi bojazlivejší, alebo opatrnejší. Polydamovi dovolili, aby sa zariadil podľa svojho. V minulosti im stačilo poslať harmostaia a vec bola vybavená, niekedy aj bez toho, aby padol čo i len jeden Sparťan. Pravdepodobne už aj sami prišli na to, že nemali vojvodcov typu Brasida, Gylippa, Lysandra, Kallikrata, Agesilaa a Derkylida. A neustálymi bojmi sa aj ľudský potenciál vyčerpal a nestačil sa obnovovať v takej kvalite, ako to ich zákony, predtým, ako boli luxusom a inými nešvármi narušené, požadovali.
V ďalšej časti vám opíšem opätovné boje medzi Aténčanmi a Lacedemončanmi a dalo by sa napísať, že aj vytvorení, po porážkach, podmienok k ďalšej mierovej zmluvy- koľkátej to už? Avšak v horizonte budúcich udalostí začínajú Tébania vystrkovať rožky a Lacedemončania v roku 371 p. n. l. opätovne zažijú Sfaktériu, Lechai a iné miesta porážok, avšak doteraz v nebývalom merítku- Leuktry.
