„ Už v dávnych časoch bol ostrov osídlený a postupne sa na ňom vystriedali tieto osídlenia:- podľa tradície najstaršími obyvateľmi časti ostrova boli Kyklopovia a Laistrygoni o ktorých neviem takmer nič, ani odkiaľ prišli, ani ako sa dostali na ostrov, ani kam odišli. Preto nech sa každý uspokojí s tým, čo sa sám dočítal u básnika, alebo čo pozná z iného zdroja. Po nich obsadili ostrov Sikanovia, ktorí ale tvrdia, že sú pôvodní obyvatelia a boli na ostrove ešte pred Kyklopmi a Laistrygonmi. No v skutočnosti sú to Iberovia a boli vyhnaní od iberskej rieky Sikanos. Podľa nich bol premenovaný aj ten ostrov na Sikania, ktorý sa predtým volal Trinakria. Sikanovia bývajú ešte dnes na západe Sicílie. Po dobytí Tróje sa niektorí utečenci, ktorí ušli pred Achájcami, dostali na tento ostrov a usadili sa v susedstve Sikanov a začali sa všetci volať Elymovia. Vybudovali si aj mestá Eryx a Egesta. Spolu s nimi sa tam usadili aj niekoľkí Fókovia, ktorí sa vracali od Tróje, ktorých zastihla búrka a od Líbye ich zaniesla k Sicílii.
Sikelovia prišli na Sicíliu z Itálie, skadiaľ ich vyhnali Opikovia. Napokon aj dnes sú v Itálii Sikelovia a preto má aj meno podľa ich kráľa, ktorý sa volal Italos. Keď sa Sikelovia dostali na Sicíliu, mali dosť vojska a keď zvíťazili nad Sikanmi, ktorých zatlačili na juh a západ ostrova, ostrov namiesto mena Sikania dostal názov Sicília. Sikelovia sa usadili v najúrodnejších krajoch v čase asi 300 rokov pred príchodom Grékov, ktorí dodnes obývajú stred ostrova a jeho severné pobrežie. Približne v tom čase obývali pobrežie na celej Sicílii aj Feničania, ktorí sa usadili na vo faktóriach na mysoch, na priľahlých ostrovčekoch a venovali sa obchodovaniu so Sikelmi. Keď ta nakoniec začalo po mori prichádzať čoraz viac Grékov, Feničania začali opúšťať svoje sídla a usadili sa na 3 miestach skadiaľ sa mohli najkratším smerom dostať do Kartága.
Z Grékov sa na Sicíliu dostali prví Chalkiďania z Euboie s veliteľom Tukleom, založili Naxos a postavili oltár Apolónovi, ktorý dnes stojí za mestom. Nasledujúceho roku Korinťan Archias, z rodu Heraklovcov, založil Syrakúzy, keď najprv vyhnal Sikelov z miesta, kde dnes je stred mesta. Po piatich rokoch od založenia Syrakúz Chalkiďania z Naxu vedení Tukleom bojom vyhnali Sikelov a založili Leontiny a potom Katanu.
Približne vtedy sa dostal na Sicíliu s kolonistami z Megár aj veliteľ Lamis. Usadil sa pri rieke Pantakias na území ktoré sa volalo Trotilon. Potom ho odtiaľ vyhnali a tak sa usadil v Leontinach z ktorých ho tiež vyhnali a tak založil Tapsos v ktorom zomrel. Jeho spoločníci boli z Tapsu vyhnaní a založili Hyblajskú Megaru, kam ich priviedol kráľ Sikelov Hyblon a dal im toto územie. Tam bývali 245 rokov, kým ich nevyhnal z mesta i krajiny syrakúzsky vládca Gelon. 45 rokov po založení Syrakúz prišli Roďania a Kréťania a spoločne založili mesto Gela. Pre kolonistov vstúpili v platnosť dórske zákony. Mestá ktoré založili Chalkiďania, ako Zankle (ktoré neskôr premenoval vládca Regia na Messenu) mali iónske zákony. Tak na Sicílii boli ako Dórovia, tak aj Ióni."
Krásne opísaná história, že? Tukydides podrobne opísal vznik miest na Sicílii. Kladie tomu veľký význam, lebo Sicília zohrá v budúcnosti tragickú úlohu. Pokračovanie tohto výletu do histórie bude v 16. roku vojny medzi Aténami a Spartou. Zatiaľ sme v ôsmom roku a nič nenasvedčuje tomu, žeby Aténčania mali prehrať. V meste Atény sa aj napriek vojne rozvíjalo umenie. Feidias, Sofokles, Aischylos, Sokrates, Aristofanes, Herodotos, Tukydides, Demostenes, a aj Kleon dali základ iným, rovnako statočným občanom ako najstatočnejší vojaci, ktorí bojovali na inom poli ako na bojovom. To pole bolo určujúcejšie ako pole bojové a preto Aténčania nemohli nikdy prehrať a ani neprehrali.
Previedol som vás začiatkami konfliktu a aj prvými vojenskými konfrontáciami. Mali sme možnosť zamyslieť sa nad osudmi vojakov, veliteľov, politikov, úradníkov, a vládcov, ale aj situácie obyvateľstva, napríklad počas moru. Spomeňte si na 1. Periklovu reč a aj na jeho druhú. Ako chválil mesto, ktorého obyvateľstvo sa voči nemu nepekne zachovalo a ako viedol a povzbudzoval ľudí, ktorí ho pokutovali. Nezaoberal som sa aspektmi rozvoja spoločnosti- skôr som sa zameral na jej deštruktívne správanie. No aj v časoch deštrukcie vznikajú krásne veci. Pokúsil som sa vám prostredníctvom prednesených rečí poukázať na zmýšľanie vtedajších ľudí a ich konanie, ako aj na to, ako sa vysporiadavali so svojim rozhodnutím a aj osudom. Tukydides nám poukázal na osudy ľudí, miest, na zákerne jednania, ako aj na čestný prístup. Snažil sa nám ukázať ako tie osudy boli ovplyvňované náhodou, či zámerným úmyslom. No okrem iného len vďaka nemu máme zachovaný 1. kladný pokus o zvrátenie rozhodnutia o treste smrti, kde boli dané pádne dôvody na jeho odmietnutie, ukázal nám ako fungovali vo vtedajšom svete súdy a o čo sa opierali. Hoci sám sa vysmieval veštbám, akceptoval ich a ich výsledky zaznamenával. Mal aj snahu o vysvetlenie vzniku tsunami. Osem rokov vojny preletelo nad hlavami účastníkov, čaká ich ešte 1 rok prímeria, dohody o mieri na 10, 50, 100 rokov. Lenže úsilie o mier skončí protichodnými záujmami aj v samotných mestách, kde samotní obyvatelia neboli jednotní vo svojom snažení. Na scénu prídu mestá, ktoré sa dovtedy priamo vojnových udalostí nezúčastňovali , ako Argos, či Syrakúzy, dovtedy spoľahliví spojenci sa stanú spoľahlivými nepriateľmi, Aténčania budú bojovať bok po boku s Lacedemončanmi proti dovtedajším svojim spojencom a situácia sa tak zamotá, že rozmotanie je v nedohľadne. Ale mier ju nerozmotá.
