Tento koniec som rozdelil do troch časti, kvôli lepšej prehľadnosti a v úplnom závere sa budeme venovať občianskej vojne v Aténach a jej ukončeniu odstránením vlády tridsiatky a všeobecným zmierením.
Ako po Nikiovom mieru, tak aj po kapitulácii Atén boje neskončia a Lacedemončania sa zapletú do vecí, ktoré ich nesúria a mali byť riešené postupne a s rozvahou. A ak už u nich nastal rozklad porušením Lykurgových zákonov, necitlivý prístup k doterajším spojencom, porušenie Lichasových zmlúv s Perziou a revanšizmus, potom iná cesta nie je len Lechai a Leuktry. Hoci budú mať aj slávne víťazstva. No Pyrrhos z Epeiru by ich o tých víťazstvách mohol poučiť.
Ako som uviedol v perexe článku, túto časť zameriam na obžalúvaciu reč Kritia a obhajobu Teramena, syna Hagnona, ktorého už tridsiatka mala dosť, lebo im nedovolil bezbreho vraždiť a kradnúť. Je priamo napojená na prvú časť, takže budem pokračovať v tom, ako Kritias si zabezpečil mladíkov s dýkami, aby jeho reč mala väčšiu váhu. Osudovou chybou Teramena bolo to, že neurobil tú istú prevenciu.
„Len čo sa Teramenes objavil, Kritias vstal a predniesol takúto reč: „ Členovia rady, ak sa niekto z vás nazdáva, že teraz zomiera ľudí, ako by to bolo primerané okolnostiam, nech uváži, že toto sa deje všade kde sa menia štátne formy. Nevyhnutne tu musí byť veľmi mnoho ľudí nepriateľsky naladených proti nám, predovšetkým pre to, lebo naše mesto je najľudnatejšie zo všetkých gréckych miest a potom pre to, že ľud vyrastal najdlhšie v slobode. Uvedomme si však, že pre ľudí, ako sme my a vy je demokracia neznesiteľnou ústavou, lebo ešte navyše je nám jasné, že ľud nikdy nebude môcť uzavrieť priateľstvo s Lacedemončanmi, ktorí sú predsa našimi záchrancami a aristokrati im navždy ostanú verní a práve pre tieto príčiny zavádzame terajšiu ústavu so súhlasom Lacedemončanov. A ak zbadáme, že niekto je odporcom oligarchie, odstránime ho, ako budeme môcť. Zdá sa nám celkom spravodlivé potrestať aj toho z nás, kto poškodzuje toto zriadenie.
Teraz teda pozorujeme, že Teramenes, ktorý tu sedí pred vami, sa pokúša všetkými svojimi prostriedkami podrývať naše i vaše postavenie. O tom, že je to pravda, sa presvedčíte, ak uvážite, že kedykoľvek chceme odstrániť niektorého z predstaviteľov ľudu, nikto väčšmi neodporuje ako tu prítomný Teramenes. Keby bol hneď od začiatku zastával ten názor, bol by našim nepriateľom, ale predsa by sme nemali právo pokladať ho za rozvratníka. Ale bol to Teramenes, ktorý začal s politikou spojenectva a priateľstva s Lacedemončanmi, práve tak aj s odstraňovaním demokracie a nikto na nás nenaliehal väčšmi ako on, aby boli potrestaní tí, ktorí ako prví stále pred súdom otvoreným z vašich radov. No teraz, keď sme sa stali otvorenými nepriateľmi ľudu,už sa mu nepáči, čo sa deje, lebo jeho cieľom je opäť nájsť pre seba isté východisko, kým my máme pykať za to, čo sa vykonalo. A preto musí byť potrestaný nielen ako nepriateľ, ale aj ako zradca. Zrada je totiž o toľko nebezpečnejšia ako vojna, o koľko je ťažšie sa chrániť pred neviditeľným nebezpečenstvom, než pred zjavným. Zrada je ďalej tým odpornejšia, že ľudia môžu uzavrieť mier so svojimi otvorenými nepriateľmi na základe zmluvy a znova obnoviť vzájomnú dôveru; koho však ľudia pristihnú ako zradcu, s tým už nikto nikdy neuzavrie mier a ani v budúcnosti mu nikto nebude dôverovať.
Aby ste vedeli, že takáto činnosť nie je u neho nič nové, ale že je rodeným zradcom, chcem vám pripomenúť jeho doterajšie činy. On sa už od začiatku tešil úcte u demokratov, ako jeho otec Hagnon, no napriek tomu sa veľmi usiloval zmeniť demokraciu na vládu štyristo mužov, medzi ktorými takisto hral hlavnú úlohu. Len čo zbadal, že sa proti oligarchii vytvára istý druh opozície, odrazu sa obrátil a stal sa hlavným vodcom demokratov proti oligarchom. Odtiaľ aj pochádza jeho prezývka „Koturn“. Zdá sa, že herecký koturn sa dá obuť na obe nohy, tak ako on poškuľuje na obe strany.
Teramenes, muž ktorý je hodný svojho života nemá svoju silu využívať k tomu, aby privádzal svojich druhov do ťažkého postavenia a aby sa hneď menil, keď nastanú ťažkosti, ale musí vydržať ako námorník na lodi, kým sa loď nedostane do priaznivého vetra. Ako by ináč mohli námorníci dosiahnuť svoj cieľ, keby sa pri každom nepriaznivom vetre chceli hneď obrátiť? Všetky štátne prevraty prinášajú obete na životoch, ty však pre svoju menlivosť máš na svedomí smrť mnohých ľudí a to jednak tých, ktorých ako prívržencov oligarchie poslali na smrť demokrati a jednak tých, keď zasa demokratom to isté urobili aristokrati. Toto je muž, ktorý dostal rozkaz od veliteľov, aby vytiahol z mora stroskotancov a mŕtvych Aténčanov, čo sa utopili v námornej bitke pri ostrove Lesbos ( bitka pri Arginúsach- poznámka A.B.). Sám síce ten rozkaz nesplnil, ale bez ohľadu na to obžaloval veliteľov a takto zavinil ich smrť, aby sa sám zachránil.
Prečo máme šetriť človeka, ktorý sa celkom otvorene a neprestajne stará iba o svoj vlastný prospech a pritom neberie ohľad ani na česť a ani na svojich priateľov? A keďže poznáme jeho premeny, nemáme sa mať pred ním na pozore, aby nemohol to isté urobiť aj nám? Tohto muža pred vami žalujem preto, lebo chystá úklady a zradu na nás i na vás. Na dôkaz toho, že naša žaloba je oprávnená, uvážte aj toto: zdá sa, že lacedemonská ústava je bezpochyby najlepšie štátne zriadenie. Keby tam niektorý z eforov nebral do úvahy rozhodnutie väčšiny a odvážil by sa haniť vládu a staval by sa proti jej opatreniam, nemyslíte, že by tak efori, ako aj celé mesto nenavrhlo najťažší trest? Preto ak ste rozumní, nebudete šetriť tohto Teramena, ale seba samých. Ak Teramenes vyviazne so zdravou kožou, mohol by dodať odvahu vašim protivníkom, naproti tomu jeho smrť by pripravila o nádej všetkých nepriateľov, či sa už nachádzajú v meste, alebo vo vyhnanstve.“
Po tejto reči si Kritias sadol. Nato sa zdvihol Teramenes a povedal:
„ Na začiatku, mužovia, chcem sa zmieniť o tom, čo povedal Kritias proti mne na konci svojej reči. Tvrdí, že ja som svojou žalobou zavinil smrť veliteľov. Veď vy dobre viete, že som to nebol ja, kto ich začal napádať, ale naopak oni uvádzali, že ja som nesplnil ich rozkaz a nezachránil stroskotancov a nezobral utopených z námornej bitky vo vodách pri Lesbe. Na svoju obranu som vtedy uviedol, že pre búrku sa nedalo plaviť a nie to ešte vyťahovať stroskotancov a utopených z mora. Zdalo sa, že mesto je spokojné s tým vysvetlením, ale velitelia zrejme žalovali sami na seba. Tvrdili totiž, že sa stroskotanci dali zachrániť, ponechali ich však svojmu osudu a odplávali. Vonkoncom sa nečudujem, že sa Kritias v tomto bode mýli, veď v uvedenom čase nebol tu v Aténach, ale v Tesálii u Prometea, aby ho podporoval pri nastoľovaní demokracie a vyzbrojoval penestov proti svojim pánom. Kiež sa to nestane u nás, čo tam vtedy on vyčíňal!
V jednom bode s ním však súhlasím a to, že je spravodlivé, aby dostal najvyšší trest ten, kto vás chce zbaviť vlády a podporuje stranu tých, ktorí vám stroja úklady. O koho ide a kto má takéto plány, na to, myslím, môžete sami najlepšie prísť, ak budete skúmať minulé i terajšie činy každého z nás. Všetci sme boli rovnakého názoru, pokiaľ išlo o to dosadiť vás do rady, vymenovať úradníkov a všeobecne známych udavačov predviesť pred súd. Keď sme však začali zatýkať čestných a statočných ľudí, vtedy som sa začal rozchádzať v názoroch. Vedel som, že smrťou Leonta zo Salamíny, muža, ktorý bol spoľahlivý a platil za za spoľahlivého a čestného a ktorý sa nikdy nedopustil bezprávia, ľudia podobných vlastností dostanú strach a z obáv o svoje životy sa stanú odporcami nášho zriadenia. Ďalej som zistil, že uväznením bohatého muža Nikerata, syna Nikiovho, ktorý nikdy nebol priateľom ľudu, ako jeho otec, ľudia podobného stavu sa stanú našimi nepriateľmi. Ale keď sme popravili dokonca Antifonta, ktorý za vojny postavil na vlastné trovy dve rýchle triéry, vtedy som si jasne uvedomil, že nám nebudú dôverovať ani tí, ktorí boli ochotní urobiť čosi pre štát.
Takisto som mal námietky, keď vyhlásili, že každý z nás musí zatknúť jedného motoika; bolo predsa celkom jasné, že ak budú títo ľudia popravení, všetci motoikovia sa stanú nepriateľmi nášho zriadenia. Práve tak som mal námietky aj vtedy, keď sa väčšine občanom odobrali zbrane, lebo som neveril, že je potrebné oslabiť tento štát. Nemohol som totiž pochopiť, prečo by nás chceli Lacedemončania zachrániť, veď je nás málo a nemohli by sme im byť v ničom užitoční. Keby si to želali, bolo by pre nich ľahké nenechať nikoho z nás nažive; veď by stačilo, keby nás boli len trocha dlhšie nechali o hlade.
Takisto sa mi nepáčila najatá posádka, hoci bolo možné pribrať príslušný počet zo samotných občanov, pokiaľ sme my vládnuca trieda chceli ľahko ovládať podriadených. A keďže som videl, že mnohí občania sa stali nepriateľmi tejto našej vlády v štáte a že mnohí odišli do vyhnanstva, nezdalo sa správne posielať do vyhnanstva ešte Trasybula, Anyta, či Alkibiada. Uvedomoval som si totiž, že ak sa k množstvu takto vyhnaných ľudí pripoja správni vodcovia, takto sa posilní len opozícia voči nám a tí, čo chcú zohrať rolu vodcu, tak si rýchlo nájdu veľké množstvo spojencov.
Teda tohto, kto verejne upozorňuje na tieto okolnosti, mohli by sme právom pokladať za nepriateľa, alebo zradcu? Nie tí sú to, Kritias, čo chcú zabrániť, aby sa vytváral veľký počet nepriateľov, ani tí, čo poúčajú, ako si možno získať čo najviac spojencov, ani tí, čo oslabujú odporcov, ale skôr tí, ktorí si nespravodlivo prisvojujú peniaze a popravujú nevinných ľudí, tí ktorí takou nespravodlivosťou rozmnožujú počet svojich odporcov a špinavou ziskuchtivosťou hanobia nielen nás, ale aj seba samých.
Ak vás už inak nemôžem presvedčiť, že hovorím pravdu, uvažujte takto; myslíte si, že by Trasybulos, Anytas a ostatní vyhnanci radšej videli, aby sa tu dialo to, čo radím ja, alebo to čo robia títo? Podľa môjho názoru vyhnanci teraz veria, že majú všade spojencov. Keby však naproti tomu najdôležitejšia časť v štáte držala s nami, iste by pokladali za veľmi odvážne objaviť sa na hociktorom mieste našej krajiny.
Pokiaľ ide o ďalší bod v Kritiovej reči, že som akosi schopný jednostaj meniť svoje názory, uvážte aj toto; sám ľud odhlasoval ústavu štyristo mužov, lebo bol poučený o tom, že Lacedemončania by mali väčšiu dôveru k akejkoľvek inej forme vlády, ako k demokracii. Keďže však vláda štyristo nepoľavila vo vojenskom úsilí a tu zasa velitelia Aristoteles, Melantios a Aristarchos so svojou družinou otvorene budovali na pobreží opevnenie, do ktorého chceli vpustiť nepriateľov, aby tak spoločne so svojimi stúpencami dostali štát do svojej moci, prišiel som na ich zámer a prekazil som im ho. A toto znamená zrádzať svojich priateľov?
Kritias ma nazýva „Koturnom“, lebo som sa vraj usiloval prispôsobiť obidvom stranám. Ako však, pri bohoch, treba nazvať muža, ktorý sa nepáči ani jednej strane? Ty si bol, Kritias, za demokratickej vlády známy ako najväčší odporca ľudu, ale za aristokratickej vlády si sa stal najväčším odporcom statočných občanov ! Ja však, Kritias, neprestajne bojujem proti tým, ktorí sa nazdávajú, že demokracia bude dokonalá, kým sa na vláde nebudú môcť zúčastniť aj otroci a aj tí najchudobnejší, ktorí by za drachmu predali štát; na druhej strane som však práve tak jednostaj odporcom tých, ktorí zastavajú názor, že dokonalá oligarchia sa dá uskutočniť až vtedy, keď sa štát dostane do moci niektorých tyranov. Ale spravovať štát spoločne s tými občanmi, ktorí sú v takom stave, že môžu slúžiť štátu ako jazdci, alebo hopliti, takúto štátnu správu som pokladal za najlepšiu a ani teraz nezmením svoje presvedčenie. Môžeš uviesť príklad, Kritias, kedy som sa ja pokúsil pomocou stúpencov demokracie, alebo tyranidy zbaviť občianskeho práva statočných a vážených občanov? Tak hovor! Ak budem usvedčený, že takto konám teraz, alebo že som takto konal niekedy predtým, súhlasím, že si zaslúžim najťažší trest a že právom budem súdený a odsúdený na smrť.“
Keď Teramenes skončil svoju reč a z rady sa celkom hlasno ozývali pochvalné výkriky, Kritias videl, že Teramenes bude oslobodený, ak dá rade hlasovať. Keďže to pokladal za neúnosné, pristúpil k členom tridsiatky a prehodil s nimi zopár slov. Potom vyšiel von a prikázal mladíkom s dýkami, aby sa otvorene postavili tesne k drevenej ohrade. Potom vošiel dnu a povedal:
„Členovia rady! Som tej mienky, že vodca nesmie zostať bokom, keď vidí, že jeho priatelia sú obeťou klamu. Podľa tejto zásady budem teraz konať. Títo muži, ktorí stoja pri ohrade, takisto dávajú najavo, že nedovolia, aby sme prepustili tohto muža, ktorý tak otvorene hanobí oligarchiu. Nové zákony, však vravia, že bez vášho rozhodnutia nikto z občanov, ktorí patria do zboru tritisíc mužov, nesmie byť odsúdený na smrť, kým o treste smrti tých, ktorí nepatria do tohto zoznamu rozhodujú členovia tridsiatky. Preto vyčiarkujem tu prítomného Teramena zo zoznamu tritisíc mužov a to so súhlasom všetkých nás dvadsiatich deviatich. A my ho odsudzujeme na smrť.“
Keď to počul Teramenes, vrhol sa k obetnému oltáru a povedal:
„Mužovia, len o to vás prosím, čo je celkom isto zákonité, že Kritias nemá právo svojvoľne vyčiarknuť ani mňa, ani kohokoľvek z vás, ale práve podľa zákona, ktorý členovia tridsiatky ustanovili, prislúcha vám i mne rozhodnutie o mužoch uvedených v zozname. Aj to, pri bohoch, viem veľmi dobre, že tento oltár mi nemôže poskytnúť najmenšiu ochranu, ale predsa chcem ešte dokázať, že sa títo členovia tridsiatky dopúšťajú najväčšieho bezprávia nielen voči ľuďom, ale tej najväčšej bezbožnosti aj voči bohom. Vám sa len čudujem, statoční a vážení muži, že sa nesnažíte brániť sami seba, najmä keď viete, že moje meno sa dá tak ľahko vyčiarknuť ako meno každého z vás.“
Potom zástupca tridsiatky vyzval jedenásť úradníkov, aby Teramena zatkli. Keď úradníci prišli so svojimi pomocníkmi na čele so Satyrom, najbezočivejším a najbezohľadnejším mužom, Kritias vyhlásil:
„Odovzdávame vám tu prítomného Teramena odsúdeného podľa zákona. Zatknite ho, odveďte na patričné miesto a zariaďte ostatné.“
Po týchto Kritiových slovách Satyros začal Teramena vliecť od oltára; vliekli ho i jeho pomocníci. A Teramenes, čo bolo v jeho situácii prirodzené, volal k bohom a k ľuďom, aby sa pozreli na to, čo sa deje. Rada však mlčala, lebo videla, že muži pri ohrade sú takí istí ako Satyros a že majú dýky a okrem toho vedeli, že pred radnicou je plno vojakov.
Jedenásť úradníkov odvádzalo námestím Teramena, ktorý volal silným hlasom, čo všetko musí znášať. Rozpráva sa, že povedal aj toto: Keď mu Satyros povedal, že bude nariekať, ak nestíchne, spýtal sa ho: „ Ak budem mlčať, vari už nebudem mať dôvod nariekať?“ A keď ho potom donútili vypiť pohár jedu, vylial posledné kvapky so slovami: „Toto na zdravie krásnemu Kritiovi!“ Viem síce, že tieto výroky nestoja za to, aby sme ich spomínali, myslím si však, že je na tomto mužovi obdivuhodné, že hoci stál zoči-voči smrti, nestratil ani duševnú silu ani zmysel pre ironizujúci humor.“
Takto skončil Teramenes, človek, ktorý nechal umrieť množstvo svojich spoluobčanov, len aby vydal Atény Lacedemončanom. A že si ho ani Lacedemončania nevážili svedči fakt, že ho vliekli popri nich a nezastali sa ho, a mu nijako nepomohli. Avšak s istými vetami v jeho obhajobe súhlasím a je len jeho chybou, že sa nepripravil na proces a na Kritia tak, ako sa na neho pripravil Kritias.
Kritia som spomenul v článku o Sparte, ale jeho nadutosť a arogancia je typickým znakom oligarchu, ktorý má za sebou moc a silu. Teramenes je výsledok svojich vlastných istých (aj nečestných) predchádzajúcich činov, takže v tomto článku sa v plnej nahote objavuje schizofrenická povaha aténskych obyvateľov a samotných Atén. Príčiny vzniku vojny som podrobne uviedol v rovnomennom článku, kde Aténčania rozpútali vojnu a porušili mier, ktorý bol dohodnutý na päťdesiat rokov za účelom hegemónie nad celým Gréckom a okolitými štátmi, čo potvrdil aj Alkibiades po tom , ako od Sicílie utiekol k Lacedemončanom. Hoci je ťažko veriť klamárovi, no isté reči, ktoré boli Aténčanmi pri rôznych príležitostiach prednesené ( aj Periklové reči) to nasvedčovali. A nielen reči, ale aj skutky. Porušili Nikiov mier, porušili takmer všetko čo sa dalo za účelom zisku a moci. Stálo ich to slobodu, veľa životov, ako aj materiálnych strát, a aj zmeny systému, hoci nie dlhé. A nielen ich. Trpeli všetci a len málokto z tohto konfliktu vyviazol bez jazvy. V neskorších článkoch vám opíšem ich postoj v ďalšom dodržiavaní, či nedodržiavaní zmlúv, podľa toho, ako sa im to hodilo.
V ďalšom článku vám opíšem začiatok, priebeh a aj koniec občianskej vojny v Aténach.
