Vyrástla na troskách Mezopotámie. Termín „Perzská ríša“ starí Peržania pre svoj štát nikdy nepoužívali. Za Achajmenovcov oficiálne pomenovanie ríše neexistovalo vôbec a perzskí vyslanci sa uchyľovali k opisom typu „zem patriaca kráľovi“, ako o tom svedčí sparťansko-perzská zmluva z rokov 412-411 pred Kr., dochovaná Tukydidom a niekoľkokrát pozmenená. Oficiálne označenie ríše nebolo vtedy nutné, pretože moc perzských vládcov nemala na Prednom východe ani v Stredomorí konkurenta. Obyvatelia veľkej ríše, oveľa väčšej ako dnešný Irán, svoju krajinu vždy volali Arjánám, čo znamená krajina Árijcov - svet však o nej hovoril ako o Perzii. Pred 74 rokmi šach Réza Páhlaví požiadal medzinárodné spoločenstvo, aby jeho krajinu volalo Irán.
Podstatné pre nich a ich vývoj bolo začlenenie Médskej ríše a dobytie Lýdie, Babylónskej ríše. Bol to mnohonárodný štát, ktorý akokeby sa nevedel zmestiť do kože a tak vždy priberal iné a iné územia. A s tým bolo spojené aj obtiažné spravovanie štátu. Napríklad nie vždy satrapovia počúvali svojho kráľa, no vždy sa na neho vyhovárali. Po dobytí staroperzskej ríše A. Macedónskym sa dlho Perzia nevedela spamätať a na pomerne dlhé obdobie ponechala vládu iným národom. Až do doby Sasánovcov. Tí obnovili lesk a slávu Perzie porazením Partov a udržali si ju pomerne dlho. Mám dojem, že až do r. 672 n.l. Až pokiaľ si na nich nezačali brúsiť zuby iní a na chvíľu tam nenechali svoju vládu. Prehnali sa cez nich Mongoli a opanovali Turci. No ani to ich nezlomilo a prakticky Perzia pokračuje v Iránskej republike doteraz. Vplyv všetkých, hlavne Grékov a konkrétne Sparťanov bol veľký. Dali im správcov a radcov až do čias Partov a možno aj neskôr.
Robili svojskú politiku a nie vždy úspešne, no ani vždy neúspešne. Králi si vyvražďovali príbuzných ako keby to neboli ich príbuzní...Korumpovali, viedli vojny, podvádzali... Od malých štátov dostavali nafrak a veľké ríše rozvracali. Stará perzská ríša vytvorená výbojmi Kyra Veľkého a jeho syna Kambysa je tradične považovaná za završujúci akt včasného obdobia vývoja politickej organizácie na Prednom východe. Na mieste médskej, lýdskej, babylonskej a egyptskej ríše sa objavil jeden mocný celok, zlučujúci v sebe celý rad odlišných tradícií, etnických jednotiek, náboženských obyčajov. V roku 486, keď umieral tretí achajmenovský panovník Dareios, patrila k ríši časť Balkánu a Strednej Ázie, celá Malá Ázia, Sýria, Palestína, Egypt a Mezopotámia a aj iránske kraje až k hraniciam Indie. Tento rozľahlý štát bol od konca novoperzskej ríše rozdelený na územné jednotky spravované satrapami, ktorí si vydržiavali vlastný dvor a zodpovedali sa iba kráľovi. Na niektorých miestach ponechali perzskí králi moc v rukách lokálnych dynastií, takže o jednote správy nemôže byť ani reči. A ani Alexander Macedonsky s tým veľa nenarobil- jedine pomenil pojmy.
No vďaka Médom prebiehal u nich rozvoj po duševnej stránke so zameraním na okultné vedy, vďaka Grékom sa poučili čo to o lietratúre a stavebnom, či divadelnom umení. Egypťania a Mezopotámci im dali základy spravovania štátu. Z každého si zobrali to najlepšie a pretransformovali to na svoje podmienky. Aj styk so štátmi, ktoré nerozvrátili im tiež bol viac než prospešný. Taký Rím a jeho nasledovník- Byzantská ríša, ich vždy preveril v bojaschopnosti. Achajmenovská ríša bola životaschopným celkom, štátom, ktorý profitoval zo svojej rozľahlosti (diaľkový obchod) a ktorý ponechával svojim obyvateľom dovtedajšiu vieru aj lokálne zvyklosti. Ak ide o formálne neobmedzenú moc kráľa kráľov, často odsudzovanú ako tyrania či despotizmus, tá rozhodne nebránila rozkvetu perzského štátu. Neskorší macedónski a iní vládcovia ju nakoniec v plnom rozsahu prevzali a ďalej rozvinuli
Za dôb antiky to bol veľmi silný štát, ktorý mal u susedov rešpekt a nie vždy bol porazený v bitkách. Maratón, Plataje, Artemisia či Salamína boli skôr výnimočné, ale o to viac zapamätateľné. Délsky spolok slúžiaci ako ochrana gréckych štátov proti Perzii. po Kaliovom mieri sa pretransformoval na Aténsky spolok a začal robiť šarapatu Sparte. No jednoznačne tento citát: - " Postoj pútniku. Odkáž k nám do Lacedemonu, že my tu mŕtvy ležíme tak, ako zákony kázali nám." - by asi Peržania z dejín chceli vymazať a neviem, či teraz sa Iránci angažujú v Maratonskom behu, ale za dôb Temistokla, Leonida a Kalia jedine dlhé trate boli trate domov... a po prehratej bitke. Ale to nie je dôvod, aby sme ich vôbec podceňovali, ako sa o to niekto snaží.
