Dve protichodné reči spustili polemiku. Pri hlasovaní sa ukázalo, že obidva návrhy získali rovnaký počet hlasov. Nakoniec zvíťazil Diodotov názor. Vtedy rýchlo spustili na more druhú trieru v nádeji, že dohoní prvú, ktorá bola vyslaná približné pred 24 hodinami a že zabráni krvi preliatiu a katastrofe.
Mytilénski poslovia pripravili zásoby vína a jačmennej múky pre osádky triery a sľúbili námorníkom štedrú odmenu ak sa dostanú na ostrov skôr ako prvá loď. Aj preto aténski námorníci prejavili počas plavby takú horlivosť, že si jačmenný chlieb máčali vo víne a v oleji a jedli ho pri veslovaní a zároveň sa striedali pri veslách tak, že jedni spali a druhí veslovali, len aby tam boli čo najskôr. Našťastie nedul proti ním vietor. Prvá triera sa neponáhľala odovzdať smrtonosný rozkaz, zatiaľ čo druhá sa hnala opreteky. Prvá sa dostala k Mytiléne len o niečo skôr, takže Paches stihol iba prečítať rozkaz a chystal sa ho vykonať, keď priplávala druhá loď a mesto zachránila. Tak sa Mytiléna zachránila len o vlások.
Ostatných Mytilénčanov, ktorých poslal do Atén Paches ako najväčších vinníkov povstania, Aténčania na Kleonov návrh uväznili (bolo ich niečo vyše tisíc). Aténčania rozkázali zbúrať mytilénske hradby a vydať loďstvo. Potom namiesto toho, aby podrobeným uvalili daň, Aténčania rozdelili ostrov (okrem oblasti Mytilény) na tritisíc častí ( tristo z nich zasvätili bohom). Ostatné diely boli rozdelené žrebom medzi aténskych kolonistov. Lesbania, ktorí sami obrábali zem, boli povinní každoročne platiť daň od každého dielu po dve miny. Majetky Mytilénčanov na maloázijskom pobreží dostali sa takto do moci Atén. Takto skončilo povstanie na Lesbe.
