V to isté leto lacedemonský veliteľ sa nechcel zmocniť mesta silou zbraní, pre prípad, žeby v budúcnu vzniklo prímerie s Aténčanmi, že sa vzdajú území, ktoré dobyli vo vojne a preto poslal do Platají posla s tým, že sa musia podrobiť rozhodnutiu sudcov a že potrestajú iba skutočných vinníkov. Vtedy Platajčania, keďže sa im minuli zásoby potravín a nemohli ďalej znášať ďalej obliehanie, sa vzdali Peloponézanom a prijali ich podmienky. Lacedemončania živili Platajčanov niekoľko dní, pokiaľ neprišli ich sudcovia. Po príchode sudcov Lacedemončania nevzniesli žiadne obvinenie , iba sa spýtali, aké služby poskytli im a ich spojencom počas tejto vojny. Platajčania požiadali o dovolenie vysvetliť záležitosti pomocou obhajcov Astymacha a Lakona, ktorý bol lacedemonských proxenom. Títo povedali pred súdom na obhajobu toto:-
„ Lacedemončania, vydali sme vám mesto, lebo vám dôverujeme. Predpokladáme, že nás nečaká súd, pred akým sme sa ocitli, ale taký, ktorý by väčšmi zodpovedal zákonným obyčajam a chceli by sme, aby ste len vy boli našimi sudcami; dúfame, že len vy vynesiete najspravodlivejší rozsudok. Teraz sa bojíme, že sme sa dvojnásobne sklamali: dostaneme najprísnejší trest a že nebudete súdiť nestranne. Usúdili sme to z toho, že ste voči nám nevzniesli žiadne obvinenie, ktoré by si žiadalo ochranu a tak isto, že vaša otázka je veľmi všeobecná. My sami sme sa prihlásili o slovo. Ak na vašu otázku odpovieme pravdivo, bude to proti nám, ale takisto nemôžeme odpovedať klamlivo, lebo by ste nás z klamstva usvedčili. V tomto bezvýchodiskovom postavení musíme vystúpiť s rečou, lebo keby sme v tomto postavení neprehovorili, mohli by sme si vyčítať, že sme sa mohli zachrániť. Okrem veľkých ťažkostí, ktoré máme, nie je ľahké presvedčiť vás. Keby sme sa navzájom nepoznali, mohli by sme uviesť nejaké nové dôvody, ale vy viete všetko, čo môžeme povedať a práve z toho nás budete obviňovať, lebo ste nás postavili pred súd, ktorý má rozsudok už vopred pripravený, aby ste sa zavďačili iným. Predsa sa však pokúsime uviesť dôvody svojho nepriateľského postoja voči Tébanom i voči vám ostatným a pripomenieme vám naše zásluhy o celé Grécko, aby sme sa pokúsili vás presvedčiť.
Na vašu stručnú otázku, či sme preukázali v tejto vojne Lacedemončanom a ich spojencom nejakú pomoc, odpovieme takto:- ak sa nás pýtate ako nepriateľov, vtedy sa môžete sťažovať, že sme vám pomoc neposkytli. Ak nás však pokladáte za priateľov, sami ste sa, keď ste začali vojnu, dopustili nespravodlivosti a nie my. V čase pokoja, ale aj počas vojny proti Peržanom sme preukázali svoju statočnosť. V tej vojne sme ako jediní z Boióťanov bojovali po vašom boku za slobodu Grécka. Hoci nebývame pri mori, predsa sme spolu s vami bojovali pri Artemisiu a zúčastnili sme sa aj bitky na našej vlastnej pôde s vami pod vedením Pausania. A všade, kde kedy hrozilo Grékom nebezpečenstvo, sme vám pomáhali, hoci to bolo nad naše sily. A vám Lacedemončanom sme poslali tretinu obyvateľstva v čase, keď sa Sparty zmocnila hrôza z povstania heilótov, ktorí sa pred zemetrasením uchýlili do Itomy. Nepatrí sa na to zabúdať.
V starých časoch sme pokladali za správne pomáhať vám i vašim spojencom. Iba v poslednom čase sme sa stali nepriateľmi i to vašou vinou. Veď keď nás napadli Tébania, aby si nás silou podrobili a my sme vás prosili, aby ste nás prijali medzi svojich spojencov, nevypočuli ste nás, ale ste nás odkázali na Aténčanov, ako najbližších susedov, lebo vy vraj bývate ďaleko. A potom ste v tej vojne od nás nezakúsili nič zlého. Ak sme sa totiž na váš príkaz nechceli odtrhnúť od Aténčanov, nebola to z našej strany neprávosť. Veď aj oni pomáhali nám proti Tébanom, keď ste nás vy nechali napospas osudu- bolo by teda hanebné ich opustiť. Tým skôr sme ich nemohli zradiť, keď nám preukázali toľko dobra. Veď nás prijali, uvažovali o našej prosbe a vyhoveli nám, udelili nám občianske práva, preto bolo prirodzené isť tam, kde nám prikázali a preto zodpovednosť za správnosť tých príkazov nezodpovedá ten, čo ich plní, ale ten čo ich vydal.
Tébania nám spôsobili ešte veľa bezprávia, to posledné, ako viete sa týka nášho terajšieho nešťastia. Keď oni v čase pokoja a ešte v čase sviatku napadli naše mesto. My sme ich celkom oprávnene za to potrestali podľa všeobecne platného zákona na svete vôbec, že je dovolené brániť sa proti nepriateľskému útoku patričným protiútokom. A nebolo by dobré, keby sme za to teraz trpeli. Ak posudzujete právo podľa terajšieho osohu a ich nepriateľstva voči vám, nebudete spravodlivými sudcami podľa práva, ale pôjde vám iba o vlastný prospech. Pravdaže, ak sa vám vidí, že sú vám dnes prospešní dnešní spojenci, my ostatní sme boli prospešnejší vo vašom nebezpečenstve. Teraz nás Tébania napadajú a sú hrozbou pre ostatných, no vtedy ak nás napadol Peržan, tak oni boli na ich strane. A ak sme sa niečím previnili, tak ako káže spravodlivosť, by sme mali pripomenúť vtedajšiu našu statočnosť. A presvedčíte sa, že naše zásluhy viac prevyšujú našu predpokladanú vinu, najmä z dôvodu, že vtedy nebolo veľa Grékov, ktorí boli ochotní postaviť sa proti Xerxovi a ktorí nehľadeli na vlastnú bezpečnosť a obetovali svoj život za záchranu Grécka. Takýto sme boli my a za to ste nás odmenili veľkými poctami, no teraz sa musíme obávať o naše životy, za terajšie naše presvedčenie, že zostaneme verní Aténčanom, namiesto toho, aby sme prešli na vašu stranu, hoci ste nám ponúkali výhody. Patrí sa predsa posudzovať rovnaké správanie rovnako, aj vy musíte vidieť skutočný prospech štátu v spojení jeho bezprostredných záujmov s hlbokou vďačnosťou k čestným spojencov; a táto pocta vám prináleží.
Myslíte aj na to, že vás doteraz väčšina Grékov pokladala za vzor čestnosti a statočnosti. Ak sa o nás rozhodne nespravodlivo, tento váš rozsudok nezostane nepovšimnutý, keďže vy ste chválení a my si nezasluhujeme žiadnu hanu; majte na pamäti, že verejná mienka bude pobúrená tým, že protiprávne rozhodnete voči čestným ľuďom, hoci sami ste od nich ešte statočnejší a vo svätyniach, spoločných všetkým Grékom, uložíte ako dar veci odcudzené nám. Či nie je hrozné už len pomyslenie, že Plataje budú zničené Lacedemončanmi a že tí, ktorých otcovia kázali napísať meno nášho mesta na trojnožku v Delfách, ako uznanie za statočnosť, chcú teraz, na prospech Tébanov, zotrieť toto meno z mapy Grécka? Hľa do akej hroznej situácie sme sa dostali! V časoch perzského panstva sme išli do záhuby a teraz keď stojíme pred vami, kedysi našimi najlepšími priateľmi, prinášate nás ako obeť Tébanom. Museli sme vybudovať dva veľmi ťažké zápasy, vtedy sme sa museli vzdať, aby sme nepomreli od hladu a teraz tu pred súdom nám ide o život. A my Platajčania, čo sme vo svojej dôstojnosti priniesli za obeť viac, ako bolo v našich silách, za všetkých Grékov, stojíme tu pred vami opovrhovaní, všetkými opustení a bezmocní. Nik z terajších spojencov nám nepomáha a čo sa týka vás Lacedemončania, ktorí ste jedinou našou nádejou, máme obavy, či nás neopustíte.
Teraz vás prosíme v mene bohov, ktorí kedysi chránili naše spojenectvo a v mene našich zásluh o Grécko vás veľmi prosíme, aby ste sa dali obmäkčiť a zmenili prísne rozhodnutie o nás, ak vás Tébania nejako ovplyvnili v náš neprospech. Prosíme o spravodlivú milosť za naše zásluhy, aby ste nepoškodili tých, ktorí si to nezaslúžia. Veď namiesto hanebnej vďačnosti Tébanov odmietnete našu úprimnú oddanosť a môžete si získať zlú povesť tým, že Tébanom preukážete láskavosť. Ľahko sa vám to podarí, ak umŕtvite naše telá, ale zbaviť sa zlej povesti je ťažké. Veď my nie sme nepriatelia, ktorých by ste spravodlivo potrestali, ale priatelia, hoci donútení bojovať proti vám. Pripomeňte si, že sme grécku prinášali len dobrodenie. Pohliadnite na hroby svojich otcov, ktorí padli v boji proti Peržanom a sú pochovaní v našej zemi, ktorých každoročne uctievame verejne, prinášame im obety a iné dary. Prinášali sme im prvotiny z našej úrody a starostlivo uchovávali ich pamiatku, ako synov spriatelenej krajiny a spriatelených susedov. A za toto chcete voči nám vyniesť nespravodlivý rozsudok? Majte na mysli toto, že Pausanias ich dal pochovať v našej krajine v nádeji, že ich potom pochováte vo svojej krajine medzi priateľmi. Ak nás necháte pobiť a všetku zem dáte Tébanom, dopustíte sa toho, že v nepriateľskej zemi necháte svojich otcov a príbuzných uprostred ich vrahov a pripravíte ich o pocty, ktoré sme im doteraz preukazovali. Okrem toho zotročíte krajinu v ktorej si Gréci vybojovali slobodu a zničíte svätyne bohov ku ktorým sa modlievali, aby porazili Peržanov.
Nebude vás to ctiť Lacedemončania, ak nebudete mať úctu k spoločným obyčajam Grékov a svojich svedkov, ani to, ak nás necháte pobiť, nás, dobrodincov, pre cudzie nepriateľstvo. Obmäkčite chápavým súcitom svoju krutosť a uvažujte nielen o tom, aký hrozný údel nás čaká, ale aj aký je v rozpore s našimi zásluhami, no aj o tom, koľko utrpenia môže priniesť osud komukoľvek, aj tomu kto je celkom nevinný.
V našej ťažkej situácii vás prosíme, ako sa patrí a obraciame sa s prosbou k bohom, ktorých uctieva celé Grécko, nech nám pomôžu, aby si naša úprimná prosba získala dôveru. Vy nezabúdajte na prísahu, že nás budete chrániť, ktorú nám dali vaši otcovia. Ako prosebníci na hroboch vašich otcov zaprisaháme mŕtvych, nech nedopustia, aby sme sa dostali do moci Tébanov a so svojimi najmilšími sme neboli vydaní do rúk svojich najväčších nepriateľov. Dostávame sa k tomu, čo je nevyhnutné a zároveň najťažšie pre tých čo sú práve v nebezpečenstve, teda ku koncu svojej reči, lebo týmto sa približuje aj koniec nášho života a akoby pred smrťou vám hovoríme, že nevydáme naše mesto Tébanom, radšej podstúpime najhroznejšiu smrť hladom, ale prišli sme k vám s dôverou a prosíme o pomoc, aby ste nás nechali kde sme boli a dovolili nám, aby sme sa rozhodli pre prvé nebezpečenstvo, ktoré sa nám naskytne. Zároveň vás Lacedemončania veľmi prosíme, aby sme my Platajčania, ktorí toľko preukázali pri obrane Grécka, neboli vydaní do rúk najhroznejším nepriateľom- Tébanom. Buďte našimi ochrancami a nenechajte nás zahynúť, keď bojujete za záchranu Grékov."
Toto povedali Platajčania. Tébania na ich reč mali tiež pádne protiargumenty a ak si pamätáte môj desiaty článok- Udalosti v Platajách- tak ich reč bude diametrálne asi iná. Podstatne iná. No rozhodnutie Lacedemončanov bude mať krutú dohru po skončení tejto vojny. No je to ešte z ich pohľadu budúcnosť a tak tú obžalobu Tébanov, ktorú vám prednesiem nabudúce, si budú musieť vypočuť Platajčania s rastúcim znepokojením, lebo ich srdcervúca reč začne postupne dostávať veľké trhliny...
