„ Neboli by sme žiadali o slovo, keby Platajčania krátko odpovedali na otázku. Namiesto toho nás však vo svojej obhajobe obvinili a hovorili o veciach, ktoré sem nepatria. Nemali nás obviňovať z toho, z čoho ich nik neobviňuje a nemali sa vychvaľovať vecami, ktoré im nik neupiera. Teraz sa patrí, aby sme odpovedali na obvinenia proti nám a posúdili, čí sú ich činy hodné chvály, aby nemali úžitok ani z nášho zla, ani zo svojej slávy, ale aby ste z toho, čo ste počuli, usúdili, čo je pravda na jednej i na druhej strane.
Naše nepriateľstvo s Platajčanmi sa začalo takto:- keď sme sa zmocnili Platají neskoršie ako iných miest v Boiótii a v iných krajoch, Platajčania nechceli uznať naše panstvo, nehľadiac na predchádzajúci súhlas, naopak, na rozdiel od ostatných Boióťanov porušili otcovské tradície a zákony, pridali sa k Aténčanom a v spojenectve s nimi nám spôsobili veľa škôd a mnoho ich aj za to utrpeli.
Podľa ich rečí po vpáde Peržanov do Grécka, iba oni z Boióťanov neprešli na stranu Peržanov. Na to sú osobitne hrdí a nám vyčítajú zradu. My však tvrdíme, že neurobili tak preto, lebo to neurobili Aténčania. Napokon za to hovorí fakt, že keď potom Aténčania začali vystupovať proti iným, iba oni z Boióťanov stáli po ich boku. Veď si všimnite, aké zriadenie bolo vtedy u nás a aké bolo u nich, keď my sme stáli na strane Peržanov a oni na strane Aténčanov. Čo sa týka toho, že sme boli na strane Peržanov, povieme na obhajobu toto:- Veď vtedy u nás nevládla ani oligarchia a ani demokracia, ale plnú moc mala hŕstka ľudí- čo bolo v úplnom rozpore so zákonmi a najlepším usporiadaním štátu- predstavujúcich vládu najbližšiu k tyranide. Títo si zmysleli, že zväčšia svoju moc, ak zvíťazia Peržania, preto držali ľud na uzde násilím a privolali do našej krajiny barbarov. Stalo sa to vtedy, keď mesto nebolo pánom situácie, preto ho nemožno obviňovať z chýb vtedajšej nezákonnosti. -Naopak, po odchode Peržanov, keď naše mesto nadobudlo zákonnú moc, musíme pripomenúť, ako sme bojovali proti Aténčanom, ktorí napadali ostatných Grékov a pokúsili sa podrobiť si aj naše mesto. V čase vnútorných nepokojov sa Aténčania naozaj zmocnili väčšiny Grécka, ale práve vtedy po ich porážke pri Koronei, oslobodili sme Boiótiu a teraz odhodlane bojujeme za celé Grécko, poskytujúc jazdu a ostatné prostriedky ako nik zo spojencov.
Teraz sa pokúsime dokázať, že osobitne vy, Platajčania a nie my, ste spôsobili väčšie škody Grékom a zasluhujete si v každom prípade potrestanie. Stali ste sa, ako hovoríte, spojencami Aténčanov a dostali ste aténske občianstvo, aby ste mohli vystupovať proti nám a aby ste spolu s nimi mohli napádať ostatných Grékov. Ale veď ste mali možnosť nedať sa k tomu nútiť. Ak vás predsa len Aténčania k tomu prinútili proti vašej vôli, aj vtedy existovalo pre boj proti Peržanom spojenectvo Lacedemončanov, na ktoré sa teraz odvolávate. Toto spojenectvo by vám bolo ochranou pred našim napadnutím, ale - čo je najdôležitejšie- umožnilo by vám samostatne rozhodovať o vašom osude. No vy ste sa dobrovoľne, bez akéhokoľvek donútenia priklonili na stranu Aténčanov. Odvolávate sa na to, že ste pokladali za hanbu zradiť svojich dobrodincov. No o čo je väčšia hanba zradiť všetkých Grékov, s ktorými ste sa zaviazali prísahou vernosti v spojenectve, než Aténčanov, ktorí zotročujú celé Grécko. Vy ste preukázali Aténčanom úslužnosť, ktorá nezodpovedá ich pomoci vám, ale vás hanobí. Vy ste ich, ako hovoríte, zavolali, keď ste trpeli, ale potom ste im sami pomáhali spôsobovať krivdy iným. Je síce hanba neodplatiť láskavosť rovnakým dielom, ale väčšia hanba je odvďačiť sa nespravodlivým konaním za priateľské služby, ktoré boli poskytnuté spravodlivo.
Takto ste jasne dokázali, že keď ste vtedy neprešli na stranu Peržanov, neurobili ste to kvôli Grékom, ale preto, lebo to neurobili Aténčania. Usilovali ste sa robiť to isté čo oni a proti všetkým ostatným. Teraz žiadate, aby vás ostatní uznali za statočných za to, čo urobili iní. To však nie je spravodlivé. Keď ste prešli k Aténčanom, bojujte na ich strane do konca a nevyhovárajte sa na staré spojenectvo, od ktorého očakávate teraz záchranu. Veď vy ste ho už opustili zradili, keď ste predtým pomáhali Aténčanom zotročiť Aiginu a niektorých iných našich spojencov, namiesto toho, aby ste ich bránili. A nerobili ste to z donútenia, ako my, ale dobrovoľne, žijúc v usporiadanom štáte, ktorý trvá dodnes. Okrem toho ste odmietli posledný návrh pred začatím obliehania, aby ste totiž zachránili stoj čo stoj mier a správali sa neutrálne, aby ste nepodporovali ani jedného z dvoch protivníkov. Kto iný si zasluhuje nenávisť, keď ste konali proti ostatným Grékom? Ak ste predtým urobili slávne činy, teraz svojim postojom preukazujete, že tieto statočné činy nie sú typické pre vašu povahu. Vaša skutočná povaha sa prejavila, keď ste spolu s Aténčanmi kráčali po ceste nespravodlivosti. To sme pokladali za potrebné povedať o našom vynútenom spojenectve s Peržanmi a vašej dobrovoľnej oddanosti Aténčanom.
Čo sa týka vášho posledného tvrdenia, že sme protiprávne zaútočili proti vášmu mestu v čase mieru a vo sviatok, myslím si, že aj v tejto veci je naša vina menšia ako vaša. Keby sme boli vtrhli do vášho mesta, bojovali a pustošili majetky ako nepriatelia, mohli by sme byť vinní. No nás zavolali predáci vášho mesta, tí najbohatší a urodzení, keď vás chceli odhovoriť od spojenectva s cudzincami, aby priviedli do spoločného dedičného spojenectva všetkých Boióťanov, vari v tom je naše previnenie? Podľa našej mienky ani oni, ani my sme sa neprevinili. Veď aj oni boli platajskými občanmi, ako vy a riskovali viac ako vy, keď nám otvorili brány. Vpustili nás do svojho mesta ako priateľov, nie ako nepriateľov. Želali si, aby tí čo sú zlí, sa nestali ešte horšími, ale aby sa polepšili a aby boli hodní toho, čo majú. Nakoniec žiadali, aby sa mohli duševne i telesne mohli zotaviť, nechceli stratiť svoje mesto vyháňaním občanov a žalárovaním, ale chceli vás vrátiť do spojenectva zdedeného po otcoch, aby ste sa s nikým nesporili, ale žili so všetkými v mieri.
Dôkazom toho, že sme nekonali ako nepriatelia, môže byť toto:- neukrivdili sme nikomu, ako je známe, ale navrhli sme všetkým občanom, aby šiel každý dobrovoľne do boiótskeho zväzu, ktorý založili predkovia. Vy ste to prijali s radosťou, uzavreli ste s nami dohodu a boli ste celkovo pokojní. Ale keď ste zistili, že je nás málo a že sme urobili niečo, čo nie je až také vhodné, keď sme vstúpili do mesta bez súhlasu všetkého ľudu, nezachovali ste sa ako my. Keby ste nasledovali náš prípad, neuchyľovali by ste sa k násiliu, ale pokúsili by ste sa nás presvedčiť, aby sme odišli a nenapádali by ste nás v rozpore s dohodou a neboli by ste niektorých z nás pobili. To, že ste usmrtili v bojovom stretnutí niekoľkých z nás, to oželieme, lebo oni umreli podľa zákonov vojny, ale keď ste nezákonne povraždili tých, ktorých ste zajali a ktorí sa vám do rúk dostali ako prosebníci, pričom ste im sľúbili, že ich nepobijete, vari ste sa nedopustili strašného zločinu? Vtedy ste za niekoľko hodín spáchali tri zločiny:- porušili ste dohodu, väznili zajatcov a oklamali ste nás, keď ste nedodržali, že ich neuväzníte, ak nezničíme vaše polia. Ale vy stále len trváte na tom, že my sme vinní a žiadate uznať svoju nevinu.
Toto všetko sme podrobne vysvetlili kvôli vám, Lacedemončania i kvôli nám, aby ste vedeli, že ak ich odsúdite, budete konať spravodlivo a my budeme mať istotu, že sme ich spravodlivo potrestali. Nedajte sa obmäkčiť rečami o ich bývalej statočnosti. Na slávne činy sa môžu odvolávať tí, čo pomáhali trpiacim, kým tí, čo prestupovali zákon, si privolávajú dvojaký trest, lebo začali páchať činy, ktoré nezodpovedajú ich povahe a predchádzajúcim hrdinstvám. Nech vás nedojmú ich žalosti a ľútosť, keď sa odvolávajú na hroby vašich otcov a na ich svornú jednotu. Veď aj my môžeme poukázať na väčšie utrpenie, než bolo ich, keď nám pobili mladých mužov. Ich otcovia alebo padli pri Koronei, usilujúc sa ich priviesť na vašu stranu, alebo teraz ako starci, ktorí prišli o svojich synov a zostali im len pusté domy, vás úpenlivo prosia, aby ste ich potrestali. Ľudia, ktorí nezákonne trpeli, sa právom môžu sťažovať, naproti tomu ak zlý osud stíha tých, čo si to zaslúžia, potom je len prirodzené, že ich utrpenie v nás nebude vzbudzovať ľútosť. To, že sú sami si zapríčinili sami, lebo lepších spojencov odstrčili od seba dobrovoľne. A navyše sa previnili proti zákonu, hoci my sme im predtým neublížili. Konali proti nám v hneve a nespravodlivo a doteraz neboli ešte potrestaní, lebo po vojne neprišli k vám ako prosebníci, ale dobrovoľne súhlasili, že sa podrobia vášmu súdnemu rozhodnutiu. Lacedemončania, chráňte teda zákony Grékov, ktoré boli pošliapané Platajčanmi a nám, ktorí sme znášali ich nezákonne konanie, odvďačte sa spravodlivým rozhodnutím za to, že sme sa usilovali o správnu reč. Neodvrhujte nás pod vplyvom ich reči, ale dajte Grékom pre budúcnosť príklad, že budete súdiť podľa skutkovej podstaty a nie podľa slov. Ak ich činy budú dobré, postačí stručné vysvetlenie, ale ak nie, tak ich reči budú iba pokrievkou ich zákonnosti."
Asi toto povedali Tébania. Lacedemonskí sudcovia usúdili, že bude správne sa spýtať, akú pomoc preukázali Platajčania v tejto vojne, lebo si o nich mysleli, že sa mali správať neutrálne podľa starej dohody uzavretej s Pausaniom po perzských vojnách. A pred obliehaním znova Lacedemončania navrhovali Platajčanom, aby zostali neutrálni, ale oni nesúhlasili. Takto lacedemonskí sudcovia nadobudli presvedčenie, že sa zbavujú zodpovednosti dodržiavať dohody. A tak sa každého Platajčanov pýtali jedného po druhom, či urobil niečo dobré a keď povedal, že nie, dali ho popraviť, pričom nespravili ani jednu výnimku. Tak prišlo o život najmenej 200 Platajčanov a dvadsaťpäť Aténčanov. Ženy z Platají predali do otroctva. Mesto dali Tébania osídliť na 1 rok Megarčanom, ktorí boli ich spojencami a svojim spoločníkom Platajčanom, ktorí zostali nažive. Potom predsa len mesto zbúrali do základov a vystavali neďaleko Hérinej svätyne hostinec, ktorý mal 200 stôp a bol štvorcový. Mal obytné miestnosti na prízemí aj na poschodí. Materiál použili zo zbúraného mesta. Zhotovili aj ležadlá z bronzu a železa a venovali ich Hére. Na mieste hostinca Pausanias prosil otrokov o pomoc do boja proti Peržanom, takže sa toto bralo ako prejav úcty. Postavili aj kamenný chrám dlhý 100 stôp. Pôdu vyhlásili za majetok obce a dali ju do prenájmu Tébanom. Taký osud stihol Plataje v 93. roku odvtedy, čo sa stali spojencami Atén.
