Medzi tým Eurymedon odplával s Aténčanmi domov. Potom sa vyhnaní oligarchovia ( zachránilo sa ich asi 500) zmocnili opevnenia na pevnine a odtiaľto podnikali výpravy na ostrov a spôsobovali jeho obyvateľom veľa škôd, ktorých následkom bol veľký hlad. Vyhnanci poslali poslov do Lacedemonu a do Korintu, aby im pomohli vrátiť na Kerkyru. Márne bolo ich úsilie a preto si zhotovili prepravné lode a naverbovali a prepravili si na ostrov asi 600 žoldnierov. Potom lode spálili, aby im nezostalo nič iné len zabrať zem a postupovali na vrch Itoma, kde si vybudovali opevnenie a odtiaľ robili útoky proti obyvateľom mesta a ovládli okolie.
Na konci tohto leta poslali Aténčania na Sicíliu 20 lodí a stratégov Lachesa s Charoiadom. Na Sicílii vznikla vojna medzi Syrakúzami a Leontinami. Spojencami Syrakúz boli okrem Kamarinčanov všetky dórske mestá, ktoré sa hneď pridali na stranu Lacedemončanov, ale do vojny nezasiahli. Z italských miest sa k Syrakúzanom pridali Lokrovia a obyvatelia Regia sa pridali k Leontinčanom ako k svojim príbuzným. Spojenci Leontinčanov, boli chalkidské mestá a Kamarina. Spojenci Leontinčanov blokovaní na pevnine i na mori Syrakúzanmi, poslali do Atén poslov, aby im poslali pomoc podľa starých dohôd o pomoci a priateľstve. Aténčania poslali pomoc pod zámienkou príbuzenstva, no v skutočnosti preto, aby zabránili zo Sicílie dovážať Lacedemončanom obilie a chceli sa aj pokúsiť ovládnuť Sicíliu. A tak sa Aténčania vylodili v Regiu a bojovali po boku spojencov. Tak sa skončilo leto.
Na začiatku zimy vypukla v Aténach morová epidémia, ktorá vlastne nikdy celkom neprestala, ale na istý čas veľmi ustúpila. Po druhý raz epidémia moru trvala celý rok (predtým 2 roky) a aténsku moc nikdy nič tak neoslabilo ako toto utrpenie. Podľa zápisov o výskyte choroby zomrelo na ňu 4400 hoplitov a 300 jazdcov a koľko obetí si vyžiadala od ostatného obyvateľstva, to sa nedá presne určiť.
Počas tej zimy podnikli Aténčania, čo boli na Sicílii a Regijčania na tridsiatich lodiach výpravu na tzv. Aiolove ostrovy. Obyvatelia veria, že na jednom z nich má svoju dielňu Hefaistos, lebo v noci vidieť, ako z neho šľahá oheň a cez deň vystupuje dym. Tieto ostrovy ležia oproti územiu Sikelčanov, spojencov Syrakúz. Aténčania pustošili ich územie, ale keď sa obyvatelia nevzdávali, odplávali do Regia. Týmito udalosťami sa skončil piaty rok vojny, ktorú opísal Tukydides.
Tento rok skrýval v sebe veľa zárodkov budúcich udalosti, ktoré mali pomerne neblahý vplyv ako na Aténčanov, tak aj Lacedemončanov. No ako som už v diskusii spomenul, v 3. časti je prvýkrát v dejinách spomenuté a zapísané pomerne pádne dôvody za a hlavne proti trestu smrti. Atény začal viesť Kleon a do popredia sa dostaval Nikias. Na druhej strane si zásluhy získaval Brasidas. Ďalšie udalosti budú ešte zaujímavé.
