Zatiaľ čo sa Peloponézania na čele s Archidamom zabávali pri Platajách, tak Aténčania vyslali 2000 hoplitov a 200 jazdcov proti polostrovu Chalkidika a proti Bottiajčanom. Stratégom bol Xenofón, syn Euripidov. Dostali sa k Spartolu v Bottiai a začali zbierať úrodu, ktorú nezasiali... a nazdávali sa, že v spolupráci s niektorými občanmi mesta sa im podarí dobyť Spartol. No aby im plány nevyšli, tak museli obyvatelia Spartolu požiadať mesto Olyntos o pomoc, z ktorého im poslali hoplitov a iných vojakov na ochranu mesta. Medzitým Aténčania vybojovali s nimi bitku, kde chalkidskí hopliti a ich spojenci utrpeli porážku a ustúpili do Spartolu, ale jazdci z Chalkidy a ľahkoodenci porazili aténsku jazdu a ich ľahkoodencov. Hneď po skončení boja prišla pomoc od Olyntu a tak vojsko ktoré bolo v Spartole povzbudené víťazstvom jazdy a novými posilami napadli znovu Aténčanov. Aténčania utiekli k svojim dvom strážnym oddielom, ktoré zanechali pri zásobách, ale ani to im nepomohlo. Od svojho tábora utiekli k Poteidai a odtiaľ vyjednali prímerie na pozbieranie mŕtvych. Stratili 430 vojakov a veliteľov a Xenofón prišiel o miesto ( aspoň mohol cestovať po Grécku, zúčastňovať sa bojov aj na iných stranách a skúmať rôzne taktiky a ako nestranný pozorovateľ pokračovať v diele Tukydida) .
O niečo neskôr Ambrakijčania usilujúc si podmaniť celú Akarnániu a odtrhnúť sa od Aténčanov, presvedčili Lacedemončanov, aby pripravili námornú výpravu zo spojeneckých miest a vyslali 1000 hoplitov do Akarnánie. Mali taký zámysel, že ak by získali Akarnániu, Zakynthos a Kefalleniu, tak aténske lode budú mať problém plávať popri Peloponéze. A mali by aj nádej na dobytie Naupaktu. Lacedemončania súhlasili a hneď vyslali Knemona a hoplitov k Leukade. Tam sa pozbieralo loďstvo takmer zo všetkých spojeneckých miest- z Korintu, Sikyonu, Leukady, Anaktória a Ambrakie. Knemos, zanechajúc loďstvo, mal okrem svojich 1000 hoplitov ešte 1000 Chaonov ( barbarov) a 1000 Macedóncov, ktorých poslal Perdikkas, sa pešo vybral na výpravu s tým, že loďstvo bude brániť prísunu posíl od Atén, alebo z Akarnie. Tak sa dostali k Stratu, najväčšiemu mestu v Akarnánii presvedčení, že ak dobyjú toto mesto, ľahko sa stanú pánmi celej oblasti. Len čo sa Akarňania dozvedeli o celej sile nepriateľa, rozhodli sa, že nebudú bojovať celým vojskom naraz, ale že budú brániť každé mesto zvlášť. Požiadali Formiona ( aténskeho veliteľa loďstva pri Naupakte) o pomoc, ale ten im odkázal, že nemôže nechať Naupaktos bez ochrany, lebo že z Korintu má priplávať čochvíľa loďstvo. Medzitým Gréci s posilami postupovali opatrne k mestu Stratos v troch skupinách. Stredom postupovali Chaoni, vpravo Leukaďania a ich spojenci a vľavo Knemos s Ambrakijčanmi. Oddiely boli od seba tak vzdialené, že sa niekedy nevideli. Chaoni boli trúfali, nevybudovali tábor a chceli dobyť mesto prvým útokom. Obyvatelia mesta Stratos zistili, že sú osamotení a tak si na nich počkali pri meste, kde im pripravili pascu. Mnoho Chaonov padlo a ostatní sa dali na útek medzi dva grécke tábory. Gréci si mysleli, že Chaoni ustupujú, aby si vybudovali tábor, ale až neskoro zistili, že Chaoni začali bitku v ktorej boli porazení. Po tejto situácii, ktorá nebola výhodná ani Knemovi a ešte keď prišli posily ostatných Akarňanov, tak Knemos ustúpil a vojsko sa rozišlo domov. Po bitke a odchode Knema obyvatelia mesta postavili tropaion.
Medzitým korintské loďstvo muselo v čase bitky pri Strate bojovať s dvadsiatimi aténskymi loďami pod vedením Formiona pri Naupakte. Mali 47 lodí a tak nepredpokladali, že si na ne Aténčania trúfnu. No mýlili sa. Peloponézania urobili mnoho taktických chýb, ktoré Formion plne využil. Jednou z najväčších chýb bolo, že Peloponézania si zvolili vzhľadom k svojmu počtu obrannú taktiku a nie útočnú. Čakali na Formiona v kruhu a ešte k tomu s ľahkými loďami v strede. Zámysel Peloponézanov bol dobrý, lebo necítili sa tak isto na mori ako na súši a potom ľahké lode v prípade potreby mali pomáhať podľa potrieb a tam kde by nepriateľ prenikol. Lenže zabudli na to, že Aténčania sú v boji na mori skúsenejší ako ktokoľvek iný a ešte keď takmer každej pelonoskej skupine velil iný veliteľ, ktorý nepodliehal nikomu... A tak Aténčania využili prírodné podmienky a neschopnosť protivníka a na jednotný povel začali postupne likvidovať peloponézske lode, ktorým nik nemohol prísť na pomoc, lebo boli v kruhu a mali aj problémy udržiavať lode pri vetre a vlnobití. Ničili peloponézske lode kde sa dalo a nik im neodporoval. Zvíťazili a na počesť Poseidona obetovali loď a na Riu postavili tropaion.
Lacedemončania Knemovi poslali poradcov, lebo z prvej námornej bitky boli pomerne dosť rozčarovaní, lebo boli porazení s pomerne malým počtom lodí. Všetci velitelia zaviedli prísnu disciplínu a pripravovali sa na námornú bitku svedomitejšie ako predtým. Spojenci im mali dodať nové lode. Keď Formion zistil, že sa Lacedemončania pripravujú na novú bitku, tak poslal vyslancov do Atén po posily. Aténčania mu poslali 20 lodí s tým, že predtým ako sa k nemu pripoja musia ísť na Krétu a tam urovnať nejaké pomery. Aténsky veliteľ s posilami išiel na Krétu a tam sa zabával pustošením Kréty, lebo plávať aj tak nemohol kvôli nepriazni počasia.
Peloponézania so 77 loďami zakotvili neďaleko Panormu oproti 20 lodiam Aténčanov. Nakoniec Knemos a Brasidas po šiestich dňoch čakania si zvolali mužstvá lodí, kde vyzdvihli príčiny ich predchádzajúcej prehry, kde spomenuli približne toto:-„ Peloponézania, nemáte ani najmenšiu príčinu sa strachovať. Vtedy sme išli nie do námornej bitky, ale do bitky na súši a aj iné okolnosti sa nám zjavili ako nepriaznivé. Okrem toho to bola naša prvá námorná bitka a zahubila nás naša neskúsenosť. Najmä preto a nie pre našu chrabrosť sme utrpeli porážku. Sme chrabrejší ako oni, lebo aj pri našej neskúsenosti sme sa im dokázali postaviť. Napokon vaša neskúsenosť je vyrovnaná chrabrosťou. Preto proti skúsenosti protivníka postavte svoju odvahu a disciplínu. Takže sa teraz nebojte, lebo všetko sme si nacvičili a máme aj viac lodí ako nepriateľ a proti jeho skúsenosti postavte svoju chrabrosť. Útok pripravíme lepšie a nedáme nikomu dôvod byť zbabelý. Ak niekto bude zbabelý, ten neujde zaslúženému trestu, takisto ako statočnému neujdú pocty a odmeny".
Formion si tiež nechal zavolať svojich námorníkov a tiež ich povzbudzoval asi v tomto duchu:- „Vojaci, vidím na vás, že máte strach z množstva nepriateľa. No netreba sa báť, lebo oni postavili preto toľko lodí, lebo už raz prehrali a sa nás boja a pokladajú za nemožné bojovať proti nám s rovnakým počtom lodí. Ste skúsení v boji na mori tak, ako oni na súši, ale tu súš nie je. Vojnu, pokiaľ závisí od môjho rozhodnutia nebudeme viesť v zálive. Môj názor je, že malý priestor viac vyhovuje malému počtu lodí, ako veľkému a preto sa neľakajte ich počtu. Zachovávajte určené miesto a poriadok a dbajte na povely. Bude to veľká bitka v ktorej sa rozhodne, či Peloponézania na čele s Lacedemonom budú mať ešte odvahu voči nám viesť námornú bitku, alebo nie.
No stalo sa to, že nakoniec Formion podľahol tlaku okolnostiam, keď ho Peloponézania vyprovokovali jednať tak, ako im to vyhovovalo. Rozpútala sa námorná bitka v ktorej vyhrali Peloponézania, ale nezvládli záver, lebo ich disciplína nebola ešte na takej úrovni ako u Aténčanov. Dvadsať peloponézskych lodí prenasledovalo 11 aténskych lodí, ale pre nedisciplinovanosť boli tými 11 loďami rozprášené a na tomto úseku Aténčania vyhrali. Ale celkovo bitku vyhrali a to im dodalo optimizmus. Po bitke obetovali loď Poseidonovi a odplávali do Korintu. A vtedy k Naupaktu dorazila posila 20 aténskych lodí od Kréty.
Skôr ako Peloponézania rozpustili loďstvo ( nie v kyseline...:) ), rozhodli sa Knemos a Brasidas na radu Megarčanov prepadnúť prístav Pireus. Prístav nebol strážený a ani uzavretý, čo bolo pri nadvláde Aténčanov na mori prirodzené. Bolo rozhodnuté, že každý námorník si zoberie veslo, vankúš a remeň a pôjde peši z Korintu až k aténskemu moru ( ? ), potom sa rýchlo poberie do Megár, z Nissaie stiahnu 40 lodí, kde sa nalodia a bez otáľania s nimi vyplávajú do Pirea. Okamžite, bolo to začiatkom zimy, sa dali do akcie. V noci sa dostali do Nissaie, no nevyplávali proti Pireu, lebo im v tom bránili vysoké vlny, ale vydali sa k salamínskemu mysu, ktorý je oproti Megarám. Tam bola hliadka, 3 bojové lode, ktoré mali za úlohu zabrániť iným lodiam dostať sa z, alebo do Megár, ktorú prepadli a nečakaným útokom spustošili Salamínu. V Aténach nepočítali s takým krokom a tak nastal obrovský zmätok. Počítali, že nepriateľ je v Pireu ( čo sa ľahko mohlo stať, keby neboli veľké vlny) a tak každý utekal do prístavu a nasadal na voľné lode a vo veľkom zmätku sa plavili kade-tade a aj k Salamíne. V Pireu zanechali pešie vojsko ako stráž. Keď Peloponézania videli, že na Salamínu prichádza loďstvo omnoho väčšie ako je ich, pobrali korisť, aj spomínané zajaté tri triery a čo najrýchlejšie odplávali do Nissaie, kde rozpustili loďstvo a vrátili sa každý so slávou domov. Odvtedy si Aténčania dávali na svoj prístav lepší pozor uzavretím a aj inými spôsobmi
