Po druhom vpáde Peloponézanov atická zem bola opäť vystavená ďalšiemu pustošeniu a Aténčania začali vyčítať Periklovi, že ich prehovoril na vojnu a že ich preto postihli pohromy a chceli rokovať s Peloponézanmi o mieri a dokonca k nim poslali poslov; tí sa však vrátili, lebo nepochodili. V takej pre nich bezvýchodiskovej situácii Aténčania začali útočiť na Perikla. Keď Perikles videl, že sú nahnevaní na súčasnú situáciu a že si počínajú ako očakával zvolal zhromaždenie občanov, lebo im chcel dodať odvahu, upokojiť ich hnev a vliať im sebadôveru. Vystúpil na zhromaždení a povedal približne toto:
„Čakal som, že váš hnev voči mne prepukne, lebo dobre poznám jeho príčiny. Preto som zvolal toto zhromaždenie, aby som vám pripomenul niektoré veci a aby som vás pokarhal. Nazdávam sa, že štát, ktorý prekvitá ako celok, prináša väčší osoh aj jednotlivým občanom ako keď pri všeobecnom úpadku žijú v blahobyte iba niekoľkí. Pravda je, že nech by sa mal akokoľvek dobre jednotlivec, s úpadkom vlasti zahynie aj on a nešťastník má zase nádej, že sa postaví na vlastné nohy v prosperujúcom meste. Keď je mesto schopné uniesť nešťastie jednotlivcov, ale občania nedokážu uniesť nešťastie mesta, ako je potom možné, že by mu všetci nepomáhali a správali sa tak ako teraz vy? Bojíte sa nešťastí doma a zanedbávate záchranu všetkých a obviňujete aj mňa, že som vás naviedol ísť do vojny a nadávate si, že ste sa spolu so mnou pre ňu rozhodli. Veď ak sa niekto podujíma na to, čo treba a nedokáže to jasne vysvetliť (aby presvedčil aj iných), je to to isté, ako keby to nebol pochopil. Kto dokáže jedno i druhé, ale nemá rád štát, ten by štátu nič užitočné neporadil. Kto má aj túto vlastnosť - lásku k vlasti – ale podľahne peniazom, vznikne nebezpečenstvo, že predá za ne všetko. Ak veríte, lebo ste sa presvedčili o pravdivosti mojich slov, že túto prednosť mám (že dokážem pochopiť viac ako ktokoľvek iný a pritom dokážem odolať lákaniu peňazí), hoci len o trošičku viac ako iní a dali ste sa prehovoriť na vojnu, nie je správne, že ma teraz obviňujete, že som sa voči vám previnil.
Veď pre tých, čo sa nachádzajú v takej priaznivej situácii , že môžu slobodne rozhodovať, či budú žiť vo vojne alebo v mieri, by nebolo rozumné začínať vojnu. Ak sa však stane, že niekto sa z nevyhnutnosti musí ihneď podrobiť nepriateľovi alebo riskovať, že ho pokoria iní, uvrhnú ho do nebezpečenstva a premôžu, vtedy ten, čo sa pokúša utiecť pred nebezpečenstvom si zasluhuje pokarhanie skôr, než ten, čo nebezpečenstvo podstúpi. Ja som vždy rovnaký. Nemením názory. Vy ste však nedôslední, lebo ste sa dali prehovoriť, keď ste ešte neutrpeli žiadnu škodu. No teraz, keď ju znášate, meníte sa, lebo nemáte pevné úmysly a moje dávnejšie tvrdenia sa vám nezdajú byť spoľahlivé. Každý totiž v tejto chvíli vidí len svoje nešťastie, no spoločný prospech všetci nevidia. A v krátkom čase sa ešte odohrala aj veľká zmena, kvôli ktorej ste stratili súdnosť a nemáte schopnosť vytrvať vo svojom rozhodnutí. Napokon je prirodzené, že náhle a nepredvídané prevraty a údery osudu, ubíjajú v ľuďoch sebadôveru. To sa stalo aj vám najmä kvôli epidémii, hoci vás kvária aj iné útrapy. No vy, občanmi veľkého mesta, čo ste boli vychovávaní v zásadách tejto veľkosti, musíte vydržať tieto veľké skúšky a nedopustiť, aby sa zrútila vaša dôstojnosť. Totiž ľudia pohŕdajú tým, kto sa správa nedôstojne svojej slávy, no aj nenávidia toho, kto sa ženie za slávou, ktorú si nezasluhuje. Preto zabudnite na svoje osobné nešťastie a horlivo sa usilujte o šťastie všetkých.
Čo sa týka vášho strachu, že hoci vynaložíme na vojnu veľké úsilie, výsledok bude taký, že nezvíťazíme, musí vám stačiť, čo som vám o úspechu povedal aj pri iných príležitostiach a nemusíte sa obávať. Poviem aj to, o čom – ako predpokladám - ste nikdy nepremýšľali a o čom som ani ja predtým nehovoril, o veľkosti našej ríše. Ani teraz by som sa na túto veľkosť neodvolával, lebo je to do istej miery chvastúnstvo, keby som vás nevidel utrápených viac, než sa patrí. Vládnete nad svojimi spojencami a vládnete nad oboma časťami zemského povrchu, nad pevninou i nad morom. Jedno ovládate úplne, a to nielen tam, kde sa plavia vaše lode, ale môžete ak uznáte za vhodné, vládnuť kdekoľvek budete chcieť a nik, ani jeden kráľ, ani jeden národ vám nezabráni vydať sa na more s vaším silným loďstvom. Táto moc nie je obmedzená na užívanie domovov a pôdy, ktorých stratu pokladáte za dôležitú. Nesmiete sa rmútiť nad tým a porovnávať to s našou mocou, lebo to je ako keby ste porovnávali stratu nejakej záhrady alebo ozdobného predmetu s uchovávaním vašej vlády na mori. Majte na mysli, že sloboda, ak o ňu budeme bojovať a ubránime ju, nám ľahko nahradí tie straty, ale podrobenie sa iným zvyčajne zmenšuje aj majetok, ktorí vlastníme. Túto moc nezdedili naši otcovia po iných, ale ju získali sami vlastným pričinením a zachovali ju až do čias, kým nám ju neodovzdali. Dbajte o to, aby ste sa nezdali horší ako boli oni, lebo je veľkou hanbou, ak dakto stratí to, čo má namiesto toho, aby niečo získal, ak sa o to pokúša. Musíte ísť proti nepriateľom s odhodlaním, ale aj s pohŕdaním. Sebavedomie možno vypestovať aj u bojazlivého človeka, ak si neuvedomuje nebezpečenstvo, ktoré sa spája s dosahovaním šťastia, kým pohŕdanie jestvuje u tých, čo si myslia, že sú silnejší ako protivníci – a to je aj v našom prípade. Takisto je našou povinnosťou zachovávať česť nášho mesta, ktorá vyplýva z moci, na ktorú ste všetci pyšní. Preto nesmiete utekať pred námahami, ak sa uchádzate o česť. Nemyslite si, že teraz ide len o jednu vec, o udržanie slobody a o útek pred zotročením. Ide aj o stratu moci a nebezpečenstvo, ktorého príčinou je nenávisť voči vám. Tejto moci sa už nemôžete vzdať aj keby to niekto zastrašený terajšími pomermi chcel urobiť a žiť statočne v pokoji. Vaša moc sa podobá na tyraniu a je nebezpečné sa jej zriekať. Lebo mierová politika, ak ju nerobia činorodí ľudia, môže byť zhubná, neprináša osoh veľkej ríši, ale je vhodná iba pre mesto podrobené, ktoré žije v otroctve. Nedajte sa zviesť takými rečami tých občanov, ktorí túžia po mieri a nehnevajte sa na mňa za rozhodnutie, ktoré sme prijali spolu, ak teraz nepriatelia vpadli do našej krajiny a správajú sa tak, ako sa dalo očakávať, keď ste ich nechceli poslúchať. Potom pravdaže vznikla ešte tá morová epidémia a toto utrpenie samo o sebe najväčšie nás postihla napriek všetkým očakávaniam. Viem, že najmä táto choroba vás postavila proti mne. To je však nespravodlivé, lebo všetko, čo prichádza od bohov, treba znášať odovzdane, čo od nepriateľov - statočne; aký bol kedysi zvyk v našom meste a vy ho rušíte. Majte na pamäti, že naše mesto si získalo najväčšie uznanie za to, že sa nepoddávalo pohromám a dokázalo vo vojne obetovať najviac ľudských životov a námahy a žiaden iný grécky štát nevládne nad väčšinou Grékov ako my a že sme najbohatším a najväčším mestom. No to všetko na seba privoláva závisť a len vy si musíte rozmyslieť, čo bude čestné v budúcnosti a nebude na hanbu prítomnosti a môžete si usilovnosťou získať oboje. K Lacedemončanom nevysielajte poslov a ani nedávajte najavo, že vás sužujú terajšie nešťastia.“
Takouto rečou sa Perikles usiloval zmierniť hnev Aténčanov a odviesť ich od myšlienok o ich ťažkom súčasnom položení. Aténčania sa jeho rečou dali presvedčiť a neposielali už poslov a väčšmi sa pripravovali na vojnu. No všeobecné pobúrenie voči Periklovi neutíchalo a tak ho potrestali peňažným trestom. O niečo neskôr ho však opäť zvolili za stratéga a zverili mu najvyššiu správu štátu, lebo jednotliví občania sa zmierili so svojimi stratami a Perikles sa im zdal najschopnejší. Naozaj, kým bol na čele štátu, rozumne ho spravoval a keď sa začala vojna, správne ohodnotil jej vážnosť a dôležitosť. Od začiatku vojny žil ešte dva a pol roka. Po jeho smrti sa Aténčania presvedčili o tom, do akej miery boli správne jeho predpoklady a prognózy vývoja. Skutočne, Aténčanom predpovedal víťazstvo, ak budú pokojní, ak sa budú starať o loďstvo a nebudú sa usilovať o nadvládu počas vojny a neuvrhnú do nebezpečenstva samotnú existenciu rodného mesta. Ale Aténčania urobili všetko naopak. Poháňaní osobnou ctižiadostivosťou a ziskami pustili sa na vlastnú škodu a škodu spojencov do činnosti, ktorá nesúvisela s vojnou. Úspech v týchto podujatiach mohol byť na osoh niekoľkým osobám, no nie celku. V čom spočívala príčina? Perikles, tešiaci sa veľkej vážnosti občanov, ako neobyčajne rozvážny a absolútne nepodplatiteľný, ovládal ľud, pričom neobmedzoval jeho slobodu, ani sa nedal ním viesť, skôr ho sám viedol, neusiloval sa získať moc neprimeranými prostriedkami, no opierajúc sa o svoju autoritu, nelichotil ľudu rečami, ale čelil mu svojím hnevom. Keď zistil, že v nevhodnej chvíli prejavujú neskromnú pýchu, karhal ich a uvádzal svoje dôvody; keď sa bezdôvodne báli, vedel rozumne povzbudiť ich sebadôveru. Naproti tomu jeho nástupcovia sa nepokladali za rovnocenných verejných činiteľov, ale každý sa usilovať byť prvý, preto začali zverovať vládu do rúk ľudu a lichotiť, aby sa mu zavďačili. Preto narobili veľa chýb
