„ Keď sa správa o udalostiach pri Pyle dostala do Sparty, Lacedemončania si uvedomili, že ich stihlo strašné nešťastie a rozhodli sa ihneď poslať na pobrežie vyšších dôstojníkov, aby na mieste zhodnotili situáciu a zariadili, čo pokladajú za správne. Keď zistili, že ich vojakom nemožno pomôcť, ale nechceli, aby zahynuli hladom, alebo pri útoku presily, rozhodli sa uzavrieť s aténskymi stratégmi prímerie, pokiaľ ide o Pylos, ak by boli k tomu ochotní. Potom vyslali do Atén poslov, aby sa pokúsili sprostredkovať dohodu a čo najskôr oslobodili zo zajatia svojich spolubojovníkov.
Aténski velitelia prijali návrh a prímerie bolo uzavreté za nasledovných podmienok: - Lacedemončania musia vydať svoje lode pri Pyle a takisto ostatné lode v Lakónii a prísť na nich do Pylu, no nesmú útočiť na aténske pevnosti v Pyle ani z mora, ani z pevniny. Aténčania dovolili Lacedemončanom dovážať na ostrov potraviny v potrebnom množstve a najmä chlieb z dvoch atických choinikov jačmennej múky, dve kotyly vína a porciu mäsa pre vojakov a pre sluhov polovičné dávky. Mohli to posielať pod aténskym dohľadom a nijaká loď sa nesmela plaviť k ostrovu bez ich vedomia. Aténčania mali právo strážiť ostrov takisto prísne ako predtým, ale v žiadnom prípade sa tam nesmeli vyloďovať a opäť začínať nepriateľstvo proti Peloponézanom na súši i na mori. Pri akomkoľvek, aj pri najmenšom porušením podmienok stranami, ktoré uzavreli prímerie, stráca prímerie platnosť. Prímerie malo trvať dovtedy, pokiaľ sa nevrátia z Atén lacedemonskí poslovia, ktorých museli Aténčania dopraviť na svojej lodi ta i naspäť. Po ich návrate sa skončí platnosť tejto zmluvy a Aténčania musia vrátiť Lacedemončanom 60 lodí v takom stave v akom ich dostali. Po uzatvorení tejto zmluvy odišli poslovia do Atén, kde predniesli takúto reč :-„ Aténčania, poslali nás z Lacedemonu, aby sme vyjednávali o našich ľuďoch na ostrove a aby sme podľa možností dosiahli dohodu ( prijateľnú a prospešnú pre nás aj vás), ktorá by nám pomohla dostať sa z terajšieho nebezpečenstva. Naša reč bude obšírnejšia, ako zvyčajne, ale nebude proti našej obyčaji, že sa vyjadrujeme stručne vtedy, keď je zbytočné hovoriť zoširoka. Nevyhýbame sa však ani obšírnejšiemu výkladu, ak si okolnosti vyžadujú povedať niečo, čo sa týka nášho záujmu. Neprijmite naše slová nepriateľsky a ani si nemyslíte, že by sme vás chceli ako nerozumných poučovať. Verte, že sa na vás obraciame ako na ľudí, čo majú správny úsudok, so želaním, aby sme dosiahli správne rozhodnutie. Vy ste teraz v šťastlivej situácii, lebo si udržíte šťastie, ktoré ste získali a môžete získať aj slávu a česť a vyhnúť sa omylu, ktorého dopúšťajú ľudia, ktorých nečakane stretne šťastie. Oni totiž po ďalších výhodách a majú nádej, že ich dosiahnu, lebo sa tak dostali aj k šťastiu, ktoré práve prežívajú. Tí čo zažili viacej premien dobra i zla, menej dúfajú - a to plným právom - v šťastnú náhodu. Vy to musíte poznať z vlastnej skúsenosti.
Prijmite rozhodnutie s ohľadom na terajšie naše nešťastie. My, ktorí sme sa tešili veľkej úcte Grékov a doteraz sme si mysleli, že od nás závisí uspokojovanie cudzích žiadostí o mier, prišli sme vás o to prosiť. Neúspech nás stihol nie preto, že by sme boli zbavení vojenskej sily, skôr naopak, že sme sa precenili a podcenili dôležitosť situácie. Niečo podobné sa môže stať komukoľvek. Preto sa ani vy nesmiete spoliehať na terajšiu silu vášho mesta a spojencov a rátať s neustálou priazňou osudu. Múdri ľudia sú tí, ktorí priveľmi neveria šťastiu a naopak v nešťastí nestrácajú hlavu, lebo si uvedomujú, že vojnové udalosti nezávisia od ich želaní, ale od nevyhnutnosti. Takí ľudia vytrpia menej príkoria, lebo sa nespoliehajú na vojnové úspechy natoľko, aby ich priviedli k pýche, ale uzatvárajú mierové dohody vtedy, keď sa im darí. Teda, Aténčania, mali by ste s nami teraz zaobchádzať dobre, aby ste niekedy v budúcnosti, ak by vás stihlo nešťastie, čo sa aj často stáva, nemuseli presvedčiť o svojej chybe a svoj zlý prístup ľutovať. Lacedemončania vás vyzývajú, aby ste uzavreli prímerie, aby ste skončili vojnu. Navrhujú vám mier a spojenectvo a obnovenie skorších priateľských vzťahov; ako protihodnotu od vás žiadajú vydanie svojich vojakov a ostrova. Podľa ich názorov by bolo lepšie pre obidve strany neriskovať, ak by sa vojakom na ostrove podarilo odtiaľ dostať pomocou zbraní, alebo inou šťastnou náhodou, alebo im neostáva nič iné, ako padnúť do rúk nepriateľa, ak sa zmocní ostrova. My Lacedemončania sme presvedčení, že nepriateľstvo možno napokon oddialiť, ak nebudeme nepriateľa nútiť prijať po víťazstve nespravodlivý mier, ktorý bude o to pevnejší, ak si víťaz bude počínať spravodlivo a uvážene a ak nepriateľovi predostrie- napriek očakávaniu- tie najmiernejšie podmienky. Veď ak sa nepriateľ nebude musieť pomstiť za spáchané krivdy, ale odplácať sa za láskavosť a šľachetnosť, bude ochotnejší dodržiavať zmluvu, lebo sa bude cítiť zaviazaný. Ak človek vidí, že protivník dobrovoľne ustupuje, aj on s radosťou urobí ústupok, nafúkancovi sa však odpláca bojom, hoci to nekáže zdravý rozum. Pre nás je teraz mier výhodnejší ako kedykoľvek predtým, prv než sa stane nejaká neprávosť, čo by nás donútila k hnevu, ktorý bude trvať dlho, tak ako v národe, tak aj v jednotlivcoch. Kým výsledok vojny nie je jasný, môžete si získať slávu i naše priateľstvo a my ak dosiahneme súhlas, môžeme sa bez veľkej ujmy vyhnúť hanbe. Nuž nažívajme spolu v mieri ako priateľ vedľa priateľa a zbavme útrap všetkých Grékov. A všetci to budú pokladať za vašu zásluhu. Bojujú, ale ani poriadne nevedia, kto vojnu začal, ale ak vojna teraz skončí, budú vďační vám. Ak teda budete súhlasiť s prímerím, zaistite si trvalé priateľstvo Lacedemončanov, ktoré vám dobrovoľne ponúkajú a to nie násilím, ale priateľsky. Majte na pamäti, aké veľké výhody tým získate a verte, že ostatní Gréci, ktorí sú slabší ako my, nám to pripíšu za česť."
Takúto reč predniesli Lacedemončania, vopred presvedčení, že Aténčania už dávno túžia po mieri a po dohodách, ale im v tom bránili vlastné pochybnosti, či vydať zajatcov a prijať podmienky mieru a ak teraz navrhnú Aténčanom mier, oni s radosťou budú súhlasiť a prepustia vojakov z ostrova Sfaktéria...."
Podľa môjho názoru, z pohľadu neskorších udalostí, sa v tomto prípade dobre ukázala neschopnosť demokracie a zlovôľa masy ľudu, ktorý je v niektorých prípadoch ľahko ovplyvniteľný schopným rečníkom. Lebo Aténčania si boli naisto, že mier majú zabezpečený v každej chvíli aj bez podmienok Lacedemončanov. Proti prímeriu bol hlavne Kleon, syn Kleainetov, vodca demokratov, ktorí mali vtedy u ľudu podporu.
„ Práve on radil ľudu, aby nútil Lacedemončanov na ostrove zložiť zbrane a aby ich priviezli do Atén. Potom nech Lacedemončania vydajú Nisaiu, Pegy, Troizen a Achaiu, ktoré nezískali vojensky, ale ktoré im patrili podľa predchádzajúcej mierovej dohody, keď im ich Aténčania prenechali, lebo boli v tiesni a potrebovali mier. Iba za týchto podmienok bolo možné vrátiť Sparte ich vojakov a uzavrieť mier na obdobie, na ktorom sa dohodnú obe strany. Na túto odpoveď lacedemonskí poslovia nepovedali nič, iba žiadali, aby zvolili splnomocnených zástupcov, ktorí by pokojne posúdili situáciu a dohodli sa na jednotlivých bodoch dohody. Vtedy ich Kleon obvinil, že ihneď od začiatku vedel, že nemajú dobrý úmysel a teraz je celkom jasné, keď sa zdráhajú hneď odpovedať a odďaľujú rozhovory. Lacedemonskí poslovia pochopili, že Aténčania v nijakom prípade nebudú súhlasiť s ich návrhom a preto odišli z Atén a nedosiahli čo chceli.
Po návrate poslov skončilo prímerie tak ako bolo dojednané a Peloponézania žiadali Aténčanov, aby im vrátili lode. Ale Aténčania mali proti tomu výhrady a tvrdili, že Lacedemončania porušili dohody, lebo zradne útočili proti pevnosti. Lacedemončania to nepriznali, pokladali zadržanie lodí za stratu dôvery, nakoniec odišli a začali sa pripravovať na vojnu. Tak na obidvoch stranách začala veľmi energicky vojna pri Pyle. Vo dne ustavične križovali okolo ostrova s dvomi loďami proti sebe a v noci všetky lode kotvili pri ňom. Okrem toho aténske loďstvo posilnilo 20 ďalších lodí, takže teraz ich bolo 70. Peloponézania táborili na pevnine, podnikali výpady oproti pevnosti a vyčkávali na chvíľu, aby zachránili svojich vojakov."
Tento článok som trochu poopravil oproti predlohe, ktorú som uviedol v skorších článkoch. No dúfam, že Tukydides sa kvôli mne na to nenahnevá a aj Peter Kuklica mi to prepáči.
