„ V tejto úžine Syrakúzania a spojenci s vyše 30 loďami zaútočili na 11 aténskych a 8 regijskych lodí. Aténčania v tejto bitke boli porazení a stiahli sa urýchlené do svojho postavenia v Messene a v Regiu, ale v bitke Syrakúzania stratili 1 loď. Keď nastala noc bitka bola prerušená a Lokrovia opustili bojové pole a ostatné lode zakotvili pri myse Peloris v oblasti Messeny, kde sa sústredilo aj ich pešie vojsko. Ta sa plavilo aj loďstvo Aténčanov a regijske vojsko. Keď Aténčania videli prázdne lode protivníka, ktorých osádky vystúpili na breh, vrhli sa na ne, no stratili jednu loď, ktorú Syrakúzania zahákovali. Syrakúzania medzitým nasadli na lode a odplávali na lodiach ťahanými lanami do Messeny popri pobreží. Aténčania pri tomto presune zase na nich zaútočili, ale Syrakúzania rýchlo odplávali na šíre more a sami zaútočili na nepriateľa, pričom Aténčania stratili ďalšiu loď. A tak Syrakúzania neboli porazení ani v jednom boji. Aténčania dostali správu, že Archias a jeho spojenci vydali Kamarinu Syrakúzanom a preto bleskovo odtiaľ odplávali."
Na Sicílii zatiaľ prebiehali boje medzi Messenčanmi a Naxanmi. K ním sa pridali Sikelovia. Obyvatelia Naxu, aj bez pomoci obyvateľov Leontín sami zahájili boj a viac ako 1000 útočníkov pobili. Zvyšky útočníkov, ktorí utekali od boja do mesta prepadli barbari a tak Messenčania utrpeli veľmi veľké straty. K Messene sa dostavili Leontinčania a Aténčania mysliac si, že ak sú Messenčania po takej porážke, tak si ľahko poradia aj s mestom. No prerátali sa a tak na oplátku Leontinčania utrpeli porážku a mnoho ich padlo. Situáciu zachránili Aténčania, ktorí prepadli Messenčanov prenasledujúcich Leontinčanov a prinútili ich ustúpiť. Aténčania postavili tropaion a odplávali do Regia. Po ich odplávaní sa Sicílski Gréci medzi sebou navzájom mydlili, ale do toho im nik nezasahoval.
„ Medzitým pri Pyle aténske loďstvo pokračovali v obliehaní Lacedemončanov na Sfaktérii a peloponézske vojsko obliehalo Aténčanov v pevnosti. Obliehanie bolo pre Aténčanov veľmi ťažké, lebo im chýbali potraviny a voda, lebo na akropole v Pyle bola iba jedna studňa a aj tá bola bez vody. Preto si vojaci vyhrabávali jamky v piesku a pili vodu, na akú narazili. Ďalším utrpením pre tých čo obliehali Sfaktériu bolo, že Aténčania boli na úzkom priestore a keďže tam nebol prístav, kde by mohli kotviť lode, tak posádky sa striedavo stravovali na pevnine a nie na lodiach. No Aténčanov znepokojovalo aj to, že obliehanie ostrova sa preťahovalo, lebo podľa ich predpokladov chceli prinútiť Lacedemončanov vzdať sa po niekoľkých dňoch, pretože ostrov bol pustý a nebola na ňom voda. Taký dlhý odpor sa dal vysvetliť iba tým, že Lacedemončania sľúbili každému odmenu, ak prepravia na ostrov potraviny a nápoje a heilotom sľúbili slobodu. A skutočne, niektorým ( spravidla heilotom) sa to aj podarilo; títo heiloti sa tam dostavali z rozličných miest Peloponézu a plavili sa k ostrovu v noci z otvoreného mora. Zvyčajne čakali, že sa tam dostanú s vetrom v chrbte, ktorý ich ta zanesie; vo vetre, ktorý dul od pobrežia, by ich tak ľahko nemohli zbadať pozorovatelia z triér, lebo tie nemohli kotviť pri silnom vetre okolo ostrova a vtedy nemuseli byť pri pristávaní opatrní. Prirážali celkom k brehu a nešetrili svoje lode ( hodnota ich lodí bola vopred odhadnutá). Na miestach vylodenia ich už čakali hopliti. Tí čo sa odvážili vylodiť na ostrove za bezvetria zvyčajne skončili v rukách Aténčanov. Z prístavu plávali na ostrov aj potápači a ťahali za sebou vrecia s makom zmiešaným s makom a tlčeným ľanovým semenom. Spočiatku ich stráže nespozorovali, no neskôr boli tam stráže postavené práve kvôli tomu, aby ich spozorovali. Takto obidve strany využívali všetky prostriedky na to, jedni aby dostali na ostrov potraviny, druhí, aby im v to bránili.
Keď sa v Aténach rozšírila správa o stratách pri Pyle a o tom, že potraviny sa na ostrov dovážajú, nevedeli si rady a mali strach, aby ich nezastihla zima pri tom obliehaní. Aténčania si uvedomili, že zásobovanie vojska potravinami a ich doprava okolo Peloponézu sa stane takmer nemožným ( tým väčšmi v takej pustej oblasti, kde ani v lete nemohli zabezpečiť dostatok potravín v okolitých oblastiach) a pretože, tam kde niet prístavov, sa obkľúčenie nemôže preťahovať. No ťažké bude zabezpečiť aj stráženie ostrova a obliehaní na ostrove sa zachránia, lebo počkajú na búrku a odplávajú na lodiach, ktoré im tam prinášajú potraviny. Najväčšmi ich však znepokojovali Lacedemončania, lebo neposielali nijakých vyslancov, aby rokovali o mieri a to iste preto, lebo si verili, že mužov na Sfaktérii zachránia. Začali ľutovať, že neprijali predtým ponúknuté podmienky na uzavretie mieru. Keď si Kleon uvedomil, z čoho ho upodozrievajú, že bol proti tomu, aby sa uzavrela dohoda, začal hovoriť, že tí čo šíria takéto reči nemajú pravdu. A keď tí čo prišli z Pylu, radili, aby ta vyslali vyšetrovaciu komisiu, aby sa presvedčili o pravde, Aténčania zvolili za ako členov komisie Kleona a Teagena. Kleon si uvedomil, že bude nútený hovoriť to isté čo ostatní, ktorých obviňoval, alebo bude hovoriť inak a ukáže sa, že klame. Hovoril, že nie je potrebné posielať komisiu a ani strácať čas a nechať si ujsť príležitosť, ale ak sa ľudu zdá, že správy sú pravdivé, je potrebné sa plaviť k Pylu a čím skôr skončiť vojnu. Pri tejto príležitosti dal najavo, ako nenávidí Nikia, ktorý bol práve stratégom. Kleon mu vyčítal, že keby stratégovia boli ozajstnými mužmi, mali by dostatok síl ovládnuť aj obliehaných nepriateľov na ostrove a že on by to dokázal, keby bol veliteľom.
Aténsky ľud začal na Kleona pokrikovať, prečo tam nejde, keď si myslí, že je to také ľahké a na dôvažok Nikias mu povedal, že nech si vezme lodí, koľko chce a pokúsil sa o to, na čo on a iní stratégovia nemajú, že nik proti tomu nič nemá. Kleon si spočiatku myslel, že mu nik nezverí velenie, ale keď pochopil, že sa mýlil, začal sa zdráhať a povedal, že on nie je veliteľom, ale Nikias. No Nikias zopakoval svoj návrh a zriekol sa velenia pri Pyle a volal za svedkov Aténčanov. Keď už Kleon nemohol cúvnuť vystúpil na tribúnu a povedal, že nemá strach pred Lacedemončanmi a že na výpravu pôjde, no vezme so sebou iba Lemňanov a Imbramov, ktorí boli práve v Aténach a s peltastami z Ainu a so 400 lukostrelcami a s vojakmi pri Pyle, že do dvadsiatich dní privedie Lacedemončanov buď živých, alebo ich na ostrove pobije. Hoci jeho slová Aténčanov rozosmiali, predsa sa ľuďom rozumným jeho odvaha páčila a tak mu zverili velenie s tým, že rátali, že buď sa mu fakt podarí si podmaniť Sfaktériu, alebo sa Kleona zbavia, keď nesplní úlohu."
