Sitalkes sa vydal na výpravu a začal získavať vojakov predovšetkým u podrobených Trákov, ktorí bývali medzi vrchmi Haimos a Rodope až k moru, aj u Getov za Haimom a u ostatných kmeňov, ktoré bývajú južne od Istru. Geti a ostatné kmene susediace so Skýtmi majú rovnakú výzbroj ako oni. Sú to lukostrelci na koňoch. Povolal aj mnoho nezávislých Trákov s mečmi, ktorí majú svoje obydlia na Rodope a volajú sa Diovia. Povolal takmer všetkých z jeho rozľahlého kráľovstva, ktoré siaha až k rieke Strymon, ktorá pramení pod horstvom Skombros na severe a na západe k rieke Oskios, ktorá pramení v pohorí kde pramenia rieky Nestos a Hebros. Je to pohorie vysoké a neobývané a je pokračovaním Rodope. Čo sa ďalej týka jeho kráľovstva na východe sa rozprestiera sa od prímorského mesta Abdery k Čiernemu moru a Istru. Plavba okolo ich územia trvá 4 dni, ak je priaznivý vietor. Dane, ktoré boli platené nástupcovi Sitalka od Grékov a iných činili 400 talentov v striebre., odhliadnuc od iných vecí, ako látok a predmetov, ktoré dostavali ako dary. Odrysovia totiž sú najbohatšie kráľovstvo, čo sa týka peňazí a naturálnych prostriedkov, ale čo sa týka vojenskej moci sú omnoho slabší ako Skýti. Skýtom sa v tejto oblasti nemôže rovnať ani jedno kráľovstvo v Európe a ani v Ázii, ak by sa zjednotili. Ale čo sa týka rozumnosti a vynaliezavosti, Skýti nedosahujú úroveň iných kráľovstiev.
S veľkým vojskom sa teda Sitalkes vydal na pochod a cestou sa k nemu pridávali aj iné kmene, ktoré si chceli zlepšiť svoju pozíciu, alebo sa vymaniť spod útlaku, či zalíškať sa novému pánovi. Jeho vojsko malo asi 150000 ľudí, väčšinou pechotu od Trákov z pohoria Rodope, ktorí v zaobchádzaní s mečom patrili k najlepším. Macedónci neboli schopní odvrátiť také vojsko a tak sa uchýlili do pevností, ktoré dal Perdikkas preventívne postaviť. Tiež sa Macedónci nespoliehali len na svoje vlastné sily, ale povolali všetkých svojich spojencov a z nimi pomocou jazdy napadali Sitalkove oddiely. Nik nemohol odraziť útok Macedóncov, lebo to boli výborní jazdci, ktorí sa chránili brnením. Hoci boli obkľúčení mnohonásobnou presilou, predsa sa vrhali do nebezpečenstva a len málokedy ustupovali. Sitalkes čakal na Aténčanov no tí neprišli, lebo neverili, žeby sa Sitalkes podujal na takú výpravu. Po márnom čakaní Sitalkes sa obrátil proti Chalkidike a spustošil ju. Len zima a nedostatok potravín zabránil tomu, aby sa Sitalkes nespojil s Aténčanmi a s celou tou silou sa nepohli na Peloponéz. Už počas jeho výpravy mali grécke mestá v Tesálii až po Termopyly strach a začali zvyšovať ostražitosť.
V tú istú dobu, keď sa Sitalkes začal hrať na dobyvateľa, Aténčania poslali Formiona s loďstvom proti Akarnánii. No výprava proti Oiniaďanom, ktorí ako jediní zo všetkých Akarňanov boli nepriateľmi Aténčanov bola v období zimy nemožná, lebo rieka Acheloos spôsobuje v tomto období záplavy a tok rieky je rýchly a silný a má v sebe veľa ílu. Takže tam Formion nepochodil, ale na iných územiach mal úspech a tak sa vrátil do Atén s korisťou. Takto sa skončil tretí rok vojny.
V ďalších častiach spomeniem ďalší vpád Archidama do Atiky, dobytie Platají a reči Platajčanov a neskôr Tébanov. Spomeniem prvú výpravu Aténčanov na Sicíliu ako sa aj trochu vrátim k môjmu prvému článku- k vzbure na Kerkyre. Na Tukydidovi je pekné a sympatické to, že aj keď urobil chybu a dovolil Brasidovi dobyť Amfipolis, ako si dokázal vstúpiť do svedomia a priznať si pochybenie. Ale tieto udalosti sú ešte pred nami a tak nebudem zachádzať do ôsmeho roku vojny, ale budem postupne sledovať rok za rokom a odhaľovať jednotlivé osudy štátov a ľudí a ich snahy o prežite v tejto ťažkej dobe.
