Spartský kráľ Archidamos, ako vždy, v čase keď dozrievalo obilie vpadol do Atiky a spolu s ostatnými Peloponézanmi začal pustošiť krajinu. Aténska jazda sa snažila eliminovať pohyb pechoty a tak Archidamos po vyčerpaní zásob potravín rozpustil vojsko a vrátili sa s korisťou domov.
Hneď po vpáde Peloponézanov sa proti Aténčanom vzbúrili obyvatelia ostrova Lesbos. Nechceli už platiť dane a poskytovať lode. Chceli to urobiť už skôr, ale Lacedemončania ich neprijali za spojencov. Lenže to urobili bez prípravy a živelne. Všetci nepriatelia Lesbanov to ihneď nahlásili do Atén a Aténčania si prišli porobiť poriadok. Lesbanía sa rozhodli sústrediť vojsko v Mytiléne a odtiaľ viesť odpor. Súčasne poslali poslov do Téb a Lacedemonu, že ak im neprídu na pomoc tak stratia ostrov, ktorý dovtedy mali Aténčania a ktorý Aténčanom bude chýbať.
Aténčania veľmi trpeli morom a vojnou, ktorá prebiehala a ktorej ťažkosti sa začali práve prejavovať v plnom dosahu a tak pokladali za nebezpečné púšťať sa do vojny s Lesbom, ktorý má silné loďstvo a dostatok čerstvých zásob. No poslali tam poslov, ktorí sa snažili obyvateľov presvedčiť, aby nepokračovali vo vzbure. Popritom vyslali 40 lodí, ktoré chceli poslať okolo Peloponézu a ktorým velil Kleipides, syn Deiniov s dvoma stratégmi. Kleipides dostal príkaz, aby využil sviatok Mytilénčanov k tomu, aby sa zmocnil mesta, alebo akýmkoľvek spôsobom dosiahnuť zbúranie hradieb a vydanie flotily. No akýsi Aténčan oznámil Lesbanom čo sa na nich chystá a tak Mytilénčania nevyšli z mesta sláviť sviatok a ostali v meste. Stratégovia vidiac, že plány na nečakaný útok sa nevydarili a začali boj. Mytilénčania boli nútení dať sa do boja nepripravení. Bojové akcie vyzneli skôr v neprospech Mytilénčanov, ale ani Aténčania neboli spokojní a prijali prímerie kvôli tomu, že nemali dostatok lodí, aby bojovali proti celému loďstvu ostrova Lesbos, ktoré sa začalo formovať. Preto požiadali všetkých spojencov, aby čim skôr prišli. Po ich veľmi rýchlom príchode uzatvorili Mytilénu z dvoch strán.
Aténčania medzi tým poslali 30 lodí okolo Peloponézu so stratégom Asopiom. Loďstvo počas plavby pustošilo pobrežie Lakónie no zaplietol sa do bitky, v ktorej zahynul a s ním veľká časť jeho oddielu. Po tomto debakli odplávalo loďstvo naspäť do Atén.
Mytilénski poslovia sa dostali do Olympie a po skončení slávnosti predstúpili pred zhromaždenie spojencov Lacedemonu, kde predniesli asi takú reč:-„ Lacedemončania, vieme, aký vzťah mali Gréci k ľuďom, ktorí opustili vo vojne, či v čase kríz svojich spojencov. Počíta sa to za zradu, alebo prinajmenšom stojí za pohŕdanie. Toto je samozrejme správne, ale len dovtedy ak ide o nedorozumenie medzi štátmi na rovnakej úrovni či po vojenskej, alebo inej stránke. No naše vzťahy s Aténčanmi nie sú také. Spojenectvo s Aténčanmi sme uzavreli nie preto, aby sme im pomáhali v podrobovaní si Grécka, ale preto, aby sme zabránili Peržanovi si Grécko podmaniť. Ochotne sme im pomáhali, keď na čele spolku bojovali proti Peržanom a kým jednali s nami ako rovný s rovným. Ale boj s Peržanom sa skončil a aj Aténčania nie sú voči nemu nepriateľskí a máme obavy, že sa snažia ovládnuť svojich spojencov. Spojenci sa nemohli zhodnúť v odpore proti Aténčanom, lebo mali rozdielne názory a preto všetci, okrem nás a obyvateľov ostrova Chios, boli podrobení. Keďže si už podrobili viacerých a k nám sa nesprávali ako rovným, je prirodzené, že budú horšie znášať túto ( z ich strany) vierolomnosť a preto budú voči nám vojenský vystupovať ináč, ako voči nepriateľom. Spočiatku sme si boli všetci rovnocenní a boli sme aj rovnako silní, ale len čo začali Aténčania s podmaňovaním svojich spojencov a my sme to nerobili, tak oni začali mocnieť. Aj na náš úkor. Kým neprišla táto vojna, tak sme si to nevšímali, ale len čo začali stupňovať svoje nároky a nie korektným spôsobom, tak sme sa s nimi rozišli. No oni to berú ako zradu a tak aj nás prezentujú pred všetkými. Predtým ako sme si boli s nimi rovní, tak nás nechávali na pokoji, ale len čo zmocneli, tak neváhali proti nám použiť silu a svoje loďstvo. A k tomu, aby si nás podvolili, tak neváhali využiť ani náš sviatok, počas ktorého nás chceli prepadnúť. Len čestnosti jedného človeka, ktorý riskoval život , môžeme ďakovať tomu, že nie sme podrobeným mestom bez práv a nárokov. Zajali aj 10 našich trier, ktoré o udalostiach u nás nemali poznatky a privlastnili si ich a teraz nás so svojimi spojencami obliehajú aj z mora a aj z pevniny.
Nemyslíte si, že naše pohnútky k vzbure vzišli len teraz pod dojmom ich strát a neúspechov. My sme od spojenectva s nimi chceli odstúpiť už skôr v čase pokoja. No keďže ste nás v tom nepodporovali a nedali žiadne záruky, tak sme sa museli tohto zámeru vzdať. Až teraz Boióťania nás k tomu vyzvali a počúvli sme ich, lebo si myslíme, že naše odtrhnutie bude mať dvojaký význam:- po prvé, že prestaneme páchať zlo na ostatných Grékoch na strane Aténčanov, tým, že nás nebudú využívať proti svojim spojencom ako zastrašujúci prostriedok a po druhé bude to pre nich výstrahou, aby sa krotili voči spojencom, lebo urobiť to bude môcť každý. A aj preto, aby si nás úplne vojensky nepodmanili, museli sme povstať skôr, ako sme boli pripravení. Musíte nás teda prijať za spojencov a neodkladne nám poskytnúť pomoc, lebo sami proti celému spolku nezmôžeme nič a potom dokážete, že ste ochotní pomáhať každému, kto pomoc potrebuje. Teraz sú na to najlepšie predpoklady. Moc Atén je oslabená morovou epidémiou, majú vysoké finančné výdavky na vojnu, loďstvo je rozdelené, jedna jeho časť je pri vašom pobreží, druhá pri nás. A ak si niekto myslí, že Lesbos je priďaleko a žiadne výhody z toho, že nám pomôžete neplynú, tak ten sa mýli, lebo vo vojne sa nerozhodne v Atike, ale na mori a v krajinách odkiaľ plynú Aténam dôchodky. A tie dôchodky sa znásobia, ak si Aténčania podrobia aj nás pre nás to bude ešte krutejšie a pre iných ponaučenie, aby sa nebúrili. No ak nám pomôžete, tak dostanete silné loďstvo, zázemie a ešte od Atén odpadne viac spojencov, ktorí sú tam akože dobrovoľne nanútení. A ak sa osvedčíte ako osloboditelia, tak vaše víťazstvo bude isté.
Majte v úcte nádeje, ktoré do vás vkladajú všetci Gréci a Dia Olympského, v ktorého chráme prosíme a pomáhajte Mytilénčanom, ako svojim spojencom. Neopúšťajte nás v nebezpečenstve, ktoré sa nás osobne dotýka, lebo osoh z nášho víťazstva bude na prospech všetkým, ale oveľa horšia bude škoda, ak sa nám nepodarí vás presvedčiť, tá bude katastrofálna. Staňte sa teda takými mužmi po akých túži celé Grécko a akých si želáme mať po svojom boku." .
Lacedemončania a ich spojenci s ich návrhmi súhlasili a prijali obyvateľov ostrova Lesbos za spojencov. Spojencom, ktorí sa tam zhromaždili, dali Lacedemončania príkaz, aby sa ihneď išli na Istmos s doma tretinami vojska pred plánovaným plánom do Atiky. Ako prví tam prišli oni sami a hneď začali robiť prípravy na prepravu lodí cez Istmos z Korintského mora do Sarónskeho zálivu. Sami Lacedemončania sa pripravovali horlivo, ale ostatní spojenci pomaly, lebo žatva bola v plnom prúde a tak nemali veľa chuti bojovať.
Keď sa to dozvedeli Aténčania, bez toho, aby stiahli jedinú loď z akcie, postavili 100 trier len zo samých obyvateľov Atén, okrem jazdcov a motoikov a plavili sa okolo Istmu dávajúc na vedomie svoju silu. Lacedemončania zmeraveli, lebo zistili, že im Mytilénčania nevraveli pravdu o slabosti Atén a ešte im neprišli spojenci. Preto sa vrátili domov. No po odplávaní Aténčanov predsa postavili flotilu a nariadili postaviť spojencom 40 lodí a to podľa možností, za veliteľa ustanovili Alkidasa a poslali loďstvo k Lesbu.
V tom čase Atény mali veľké loďstvo. 100 lodí chránilo Atiku, Euboiu a Salamínu, ďalších 100 bolo v peloponézskych vodách, okrem toho mali lode pri Poteidai a iné na iných miestach. Celkovo mali v toto leto 250 bojových lodí. Okrem toho veľa dopravných a iných. Okrem toho Aténčania vynakladali na vojnu veľké výdavky. Hopliti obliehajúci Poteidai mali po 2 drachmy denne. Na začiatku obliehania bol počet týchto hoplitov 3000 a taký zostal do konca. Ďalších 1600 hoplitov prišlo a aj potom odišlo s Formionom ( spomenul som to v skoršom článku). Takú istú odmenu dostávali aj námorníci všeobecne. Takto sa vyčerpávala aténska pokladnica na začiatku vojny.
