Kráľ Xerxes, chtiac splniť vôľu svojho otca Dareia I. sa rozhodol pomstiť sa Grékom za predchádzajúce porážky. I v jednom okamihu si zavolal Gréka Demareta a spýtal sa ho, čo o tom súdi a či sa Gréci odvážia postaviť proti nemu aj keď má také obrovské vojsko (vraj vypilo vody slávnej rieky Skamandros). A po uistení, že mu kráľ nič nespraví, ak povie svoj pravdivý názor, tak Demaretes povedal:- „ Grécko dostalo do vienka chudobu. Ale Grécki občania sa učia byť statoční a aj samotné zákony ich k tomu vychovávajú. A keďže statočnosťou vynikajú, ľahko prekonajú chudobu a odolávajú otroctvu. Napríklad takí Lacedemončania. Oni nikdy neprijmú tvojich poslov prinášajúcich otroctvo. A hoci by sa ti aj ostatní Gréci poddali, ONI budú vždy s tebou bojovať. Nezáleží na tom, koľko ich je. Či ich je tisíc, alebo viac, či menej ako tisíc, postavia sa proti tebe". Kráľ sa zasmial a povedal:-„ čo to táraš? Tisíc vojakov, žeby bojovalo proti mojim desaťtisícom? Nepoznáš našich vojakov a preto táraš!". Demaretos mu odpovedal:-„ vedel som, že sa ti moje slová nebudú páčiť. No sám sa presvedčíš, že Sparťania vedia, alebo zvíťaziť, alebo padnúť. Zákon im prikazuje, aby neutekali z boja, nech je nepriateľov hocikoľko. A Lacedemončania zákony dodržiavajú".
Kráľ sa mu vysmial a prepustil ho. No čoskoro sa mal presvedčiť o tom, že sa mýlil. A myslite si, že si to pripustil? Pri Termopylách naďabil ma malé vojsko, ktorému velil nejaký Leonidas . Keď sa blížila lavína perzských vojakov, niektorých gréckych oddielov sa zmocnil strach. Aj sám Xerxes počítal s tým, že sa mu Gréci vzdajú. Čakal 4 dni. Potom sa rozhodol, že čakať nebude a poslal do útoku Médov a prikázal im, aby spupných Grékov pochytali živých a priviedli mu ich. Akosi to Médi nedokázali splniť. Bojovalo sa celý deň, ale Médi nič nedosiahli. Xerxes preto poslal proti Grékom svoje vybrané oddiely, ktoré nazýval nesmrteľnými. Ale ani títo vybraní vojaci nedosiahli žiaden úspech. Bojovali na veľmi úzkom priestore, takže počet tu nič neznamenal. Z oboch strán sa v boji stretávali iba jednotlivci a Grécka udatnosť víťazila. V boji muža proti mužovi sa Lacedemončanom nikto nevyrovnal. Taktika boja spočívala v tom, že polovica bojovala a polovica oddychovala. Gréci sa po rovnomerne rozdelenom čase vystriedali, a tak prakticky bojovali stále čerství. U Peržanov to bolo diametrálne inak. Z predných vojov sa do tylu prakticky nikto nedostal. Buď ho zabili Sparťania alebo ho dal Xerxes popraviť.
Najstatočnejšie zo všetkých Grékov bojoval od začiatku Lacedemončan Dienekes. Keď sa dopočul, že nepriateľov je toľko, že svojimi šípmi zakryjú Slnku, povedal: -„to je dobre, aspoň budeme bojovať v tieni". Xerxes sa na tú bitku pozeral a trikrát rozčúlený vyskočil z kresla, lebo sa bál, že príde o celé vojsko. Na druhý deň opäť zaútočil, ale znova bezúspešne. Kráľ už nevedel, čo si má počať. Tu k nemu neočakávane prišiel grécky zbeh Efialtes, povedal mu o okľuke cez pohorie a ponúkol sa, že povedie po tejto cestičke celé vojsko. Padnúť do chrbta hrdinským obrancom Termopýl, to už voľačo znamená. Na tretí deň ráno sa dostali k dubovému lesíku na vrchole pohoria, kde boli na stráži Folkovia. Bolo ich tisíc a za úlohu mali strážiť túto cestičku, ktorá bola ešte užšia než termopylská brána. Na túto úlohu sa podujali dobrovoľne, ale sľub, čo dali Leonidovi , nedodržali. Len čo uvideli Peržanov, ušli pred nimi. Gréci v Termopylách čoskoro zistili, že budú obkľúčení. Leonidas vydal rozkaz, aby spojenci odišli a zachránili sa pre budúce boje. Na mieste zostal iba on so svojimi vojakmi a potom bojovníci z Thespií a z Téb. Spolu tisícdvesto hoplitov. Thespičania vyhlásili, že neopustia Leonida aj keby mali do jedného padnúť. Rozpútal sa neľútostný boj, ale Gréci zvieraní z oboch strán už nemali nádej rozhodnúť ho vo svoj prospech. Padlo ešte veľa nepriateľov. Ale únava urobila svoje aj na takých bojovníkoch ako boli Sparťania. V bitke padol kráľ Leonidas a o jeho mŕtvolu sa rozpútal boj, aký ešte nikto dovtedy nezažil. Gréci štyrikrát zahnali Peržanov na útek, štyrikrát boli zatlačení späť. Hnev i zúfalstvo spôsobili, že robili zázraky. V poslednom boji ostali iba Sparťania, ktorí padli do posledného muža. Xerxes dal vyhľadať Leonidovo mŕtve telo a prikázal, aby mu odsekli hlavu a napichli ju na kopiju.
Statočnosť týchto mužov spôsobila, že všetci mŕtvi boli pochovaní na mieste, kde padli. Pri vstupe do Termopýl postavili Gréci sochu leva. V kameni je vytesané:-„Postoj pútniku, odkáž k nám do Lacedemonu, že my tu mŕtvi ležíme tak, ako zákony kázali nám".
Zvíťazili ..... čo myslíte, stálo to za to? Alebo stálo za to dobyť Bastilu?
