Čo mesto, to štát so svojim kráľom, radou, alebo inou organizáciou. Každé mesto si robilo vlastnú politiku a niekedy nebola v súlade s vôľou celého mesta. No 2 mestá v Grécku mali postavenie také, aké nemal nik. Boli to Atény a Sparta. K týmto dvom mestám sa pridávali ostatné. Začnem Aténčanmi: - tí na začiatku konfliktu mali 13 000 hoplitov, 1000 jazdcov a 300 trier. Finančné prostriedky Atén mali hodnotu 1000 talentov. K ním sa radili spojenci ako obyvatelia ostrovov Chios, Lesbos, mestá Plataje, Messenčania z Naupaktu, väčšina Akarňanov, Kerkyrčania, a Zakynťania. K ním patrili aj oblasť Kárie, Iónia, Helespont, prímorie Trácie, všetky ostrovy na východ od Peloponézu a Kréty, Kyklady, okrem Mélu a Téry. Neskôr sa na ich stranu postavili aj Tráci a Macedónčania pod vedením kráľa Sitalka. Aténčania mali k dispozícii aj iné prostriedky uložené vo všeobecnej pokladnici v Olympii a aj na Akropole, kde len plášť bohyne Pallas Atény mal hodnotu 1000 kg zlata a 40 talentov slonoviny. A pritom údaje od Tukydida sú vraj pomerne skromnejšie ako od iných autorov. Za jeden talent sa dala vybudovať vojnová loď- triera, alebo triréma.
Lacedemončania mali týchto spojencov:- pechotu poskytli všetky mestá na Peloponéze, okrem Argejčanov a Achájcov ( títo mali priateľské vzťahy s obidvoma mestami) a z Achájcov len Pellenčania boli na strane Lacedemončanov, neskôr sa k ním pridali aj ostatní Achájci. Potom boli spojencami Megarčania, Fókovia, Dórovia, Lokrovia, Boióťania, Ambrakijčania, Leukaďania, Anatoktorčania. Lode poskytli Korinťania, Megarčania, Sikyončania, Pellenčania, Eliďania, Ambrakijčania a Leukaďania. Jazdu Boióťania Fókovia a Lokrovia. Je potrebné si uvedomiť, že Boióťania neboli len takí slabí spojenci. Bol to zväz 11 miest na čele Tébami. K veľmi silným spojencom je potrebné pripočítať aj Syrakúzy na Sicílii a ich spojencov. Lacedemončania mali na začiatku vojny cca 6000 hoplitov.
Často tu budem používať miery a váhy a údaje, ktoré už nie sú dokonca ani v povedomí ľudí. Vzhľadom k nejednotnosti údajov budem používať údaje popísané Tukydidom, ktorý bol Aténčan. Začnem talentom- ekvivalent v hodnote cca 26 kg striebra. Ten sa delil na menšie časti- mina= 437 g striebra (1 talent= 60 mín). 1 mina=100 drachiem=600 obolov. 1 obolos=0,73 g striebra. No niektoré mestá mali svoje miery a váhy a napríklad taký aiginský obol= 4,3 násobok atického obola, lýdsky statér= 20 gréckych drachiem= 1 perzský dareikos. 1 korintská drachma ( ktorá bola rozšírená aj v Itálii a na Sicílii) mala hodnotu približne 1/3 aténskej drachmy.
1 kotyla= 0,27 l, 1 choinikos= 1,08 l, 1 medimnos= cca 58 l (používa sa aj pojem merica- mal ekvivalent 1 drachmy).
1 stadion= cca 185 m, 1 pletron = asi 30 m
Vojsko v Sparte bolo rozdelené takto:- 6 oddielov ( mory)-velili im dvaja králi, veliteľ oddielu polemarchos, 1 mora= 2 lochy ( veliteľ lochu- alebo podľa našich noriem - roty- bol lochagos)= 1000-1300 vojakov, pentekosta ( čata)= 50 vojakov ( veliteľ pentekoster) a enemotia( družstvo)= 25 - 36 vojakov ( veliteľ enemotarch) a tí boli v hĺbke 3 mužov
Triera, alebo triréma- velil jej trierarchos- loď dlhá cca 40 m a široká 6 m, mala asi 250 vesiel v troch radách nad sebou a jej rýchlosť dosahovala okolo 10 uzlov. Na spodnom rade veslovali talamiti, na strednom zigiti a na vrchnom traniti. Traniti teda mali najlepší plat, lebo obsluhovali najdlhšie veslá.
Pentekontéra- 50 veslica
Dlhé lode- mali po 25 vesiel na obidvoch stranách
Aténske vojsko bolo postavené z 10 peších oddielov - fýl, alebo texeis. Velili im stratégovia. Ostatné súčasti mali takmer také isté ako Sparťania.
Hopliti- ťažkoodenci- mali prilbu, pancier trupu, holenné panciere, lakťové panciere a štít z kovu. Výzbroj pozostávala z oštepu-2,5 m dlhého, meča, dýky.
Peltasti- ľahkoodenci- mali okrúhly drevený štít potiahnutý kožou a prilbu. Niekedy ani tú nie. Výzbroj mali- meč, oštep, alebo prak.
Paian- hymnus na počesť boha Apolóna. Neskôr na počesť iných bohov- napríklad Área, či Poseidona. Spravidla sa spieval pred začatím útoku na povzbudenie. Spievať paian bolo zvykom aj v pomerne neskorších dobách- napríklad križiakov, či husitov.
Tropiaon- boli to zbrane a výstroj ukoristené nepriateľovi na bojisku po jeho porážke a dané dokopy okolo stromu, či palice a tvorili „panáka". Pokladali ho za sochu boha. Postaviť ho mala právo iba víťazná strana na mieste zlomu boja a nik ho nemal právo rozobrať. Zničenie tropaionu sa trestalo. V prípade nerozhodného víťazstva postavili tropaion obe strany.
