X+kúpelka vyzerala naozaj strašne, takže najprv sme upratali predsieň a
Neviem, či ste niekedy zažili sťahovanie, ale určite je to pre mňa jedna z najnepríjemnejších záležitostí čo poznám. Vôbec to nieje taká romantická vec, ako sa to prezentuje v amerických filmoch, kde si úspešný mladý muž nájde dom svojich snov, ktorý je v absolútne dokonalom stave. Určite to máte v hlave. V zábere kamery stojí chlapík počas slnečného poobedia na krásnom zelenom trávniku pred svojím novým domom a vysvetľuje sťahovákom s rukami vo vreckách čosi ako: Táto krabica do kuchyne, stoličky do obývačky a lampu do spálne! Klavír odsťahovať na poschodie prosím! A keď je podvečer po všetkom tak sa prejde po svojom dome a všetok nábytok je na svojom mieste, na zemi je koberec a niekde na kope sú úhľadne naskladané krabice z ktorých stačí rovnako úhľadne naskladané veci vyložiť do skríň. Máte to? Dobre. Takže tu končí dokonalá fikcia.... V prvom rade tie veci treba v starom byte zabaliť a naložiť. Zrejme sa stane niečo, kôli čomu zlyhá logistika (ale netreba sa rozčuľovať, pretože to asi bude pravidlo) a tie krabice s krehkými vecami sa celkom neplánovane ocitnú v aute pod tými ťažšími, čo znamená že výsledok môže byť zdrvujúci. Všetko treba samozrejme zniesť aspoň jedno poschodie v rukách. A keď nie všetko tak aspoň tie najskurvenejšie ťažké veci! Ak sa u vás vchod domu nikdy nezamyká, tak tento deň ho susedia zamykať budú. Nech je transportná trasa akokoľvek krátka niekde sa musí niečo stratiť. Zaujímavé je, že všetky tie nepotrebné veci ktoré človek objaví pri balení doputujú na miesto určenia bezpečne. Stratí sa niečo, čo bude asi tak o dva dni bolestivo chýbať. Nám sa podarilo pri vykladaní pár krabíc vysypať. Keď musel odísť kamoš s dodávkou v ktorej sme to vozili a začali sme to ťahať na nekrytom vozíku, tak začalo pršať. Periny sa mi podarilo pred domom vyklopiť do blata a nakoniec som už nemal prehľad kde sa čo zložilo a čo je v dome a čo v garáži. Keď sme o tretej ráno skončili tak som pochopil, že spať budem na zemi medzi nábytkom, na kuse koberca prikrytý smradľavou, zaprášenou dekou. Neviem, ako by ste reagovali vy, ale keby sa mi tam niekde mihol vysmiaty, vyleštený chlapík v bielom tričku so slnečnými okuliarami na nose, rukami vo vreckách a čosi by na nás pokrikoval, tak by som toho zmrda nakoniec musel zahrabať na záhrade! U nás amerika nefunguje. Keď sme skončili určite som nebol tak v pohode ako tí skurvení parchanti na zelených trávnikoch. Špinavý, upotený, unavený a rukami vyťahanými až pod kolená som sedel na zemi opretý o stenu a špekuloval nad americkou kinematografiou. Je to sračka... Ani u nich to takto nemôže fungovať – bude to propaganda
