Vždy som dávala veľký pozor na to, s čím malý príde do kontaktu, mám na mysli hlavne telku. Aj keď som čítala, že niektorí psychológovia neodporúčajú, aby deti do troch rokov pozerali televízor, nemala som to srdce malého ochudobniť o večerníčky, Poštára Pata, Staviteľa Boba (Bořka – tu v ČR), Požiarnika Sama a nejaké tie ďalšie rozprávočky. Ale aj tu som sa snažila programy filtrovať a telka bežala maximálne hodinu denne. Lenže, podľa mojich posledných zistení nepomáha ani filtrovanie.... Nedávno som svojho synátora nachytala, ako po celej izbe rozhadzuje papiere z tlačiarne. Keď som sa ho opýtala, prečo to robí, uprel na mňa svoje modré očká a predniesol: „Jebo veťenik jobi.“ (Preklad – lebo to robí Večerníček). A fakt, keď si pozriete zvučku českého večerníčka, ten milý chlapček s novinovou čiapočkou na guľatej hlavičke naozaj v poslednej fáze zvučky rozhadzuje papiere. Takto verejnoprávna televízia vedie deti k ekologickému prístupu k svojmu okoliu. No, čo na to povedať....
Jednou z ďalších rozprávok, ktorú sme mu dovolili hlavne preto, lebo beží tesne pred večerníčkom je seriál Lazy Town, ktorý vysielajú na Super RTL, je pekne farebný a okrem samých bábok (niečo na spôsob gumových napodobenín politikov z nedávneho obdobia našich televízií) tam hrajú traja ľudia: jedno dievčatko s ružovými vlasmi (rsp parochňou, aj keď niektorí výrobcovia vlasovej kozmetiky už ponúkajú aj takéto uletené tónyJ), jeden zloduch, ktorý sa vždy snaží obyvateľom Lazy Town – u prekaziť každú zábavu a nakoniec úúúúúžasný chlapík – gymnasta, ktorý býva vo vzducholodi vznášajúcej sa nad mestečkom a vždy všetko a všetkých zachráni. Každý diel začína tým, ako tento chlapík ráno vstane, hokejkou si za pomoci niekoľkých premetov ustelie posteľ a potom ide zachraňovať svet. Môj synátor sa pri týchto scénach začne hádzať zadočkom na zem, zrejme napodobňuje gymnastické výkony fúzkatého hrdinu, ktorý mu zjavne imponuje. Keďže jeho meno je v Nemčine niečo ako Športakrus a malý to nevie vysloviť, nazval ho Jejitan (Lazy town).Bohužiaľ, Jejitan nie je vzorom môjho potomka len v gymnastických výkonoch.Nedávno ma pri ukladaní na poobedňajší spánok synátor dorazil s tým, že Nebude vyjuvať papuťky, ide buvať papuťkach (nebude vyzúvať papučky, ide búvať v papučkách). Na moju otázku prečo som dostala odpoveď: Jebo Jejitan buva papuťkach. Bac! A je to jasné. Športakrus totiž vyskakuje z postele na začiatku každej časti rovno v teniskách. Ešteže si väčšinou po rannom hokejkovaní umýva zuby, aspoň s tým problém nemáme.
Vrcholom všímavosti však prechádza môj syn, keď sa mu podarí odsledovať reklamy, najnovšie sa mu strašne páči reklama na Nissan, kde nejaký prudko tvorivý pracovník reklamnej agentúry nasimuloval ľudskú nohu, ktorá toto autíčko používa ako skateboard.A čo myslíte, že urobilo moje dieťa? Jasné. Hračkársky nissan v určitej mierke doma síce nemáme (a v životnej veľkosti, to až keď budeme veľkí..... a bohatí.... kedyže to oslavuje meniny ten Dindi?J), ale nejaké to chúďa autíčko sa vždy nájde, takže v súčasnosti trávim dosť veľkú časť dňa tým, že zachraňujem svoje dieťa pred úrazmi pádom z rôznych kúskov jeho vozového parku. O tom, že keby sa robila STK na hračkárske autá, ani jedno z tých našich doma by neprešlo už asi nemusím hovoriť. Ja viem, reklamu sme mu púšťať nemali, ale čo už, chybička se vloudila, zabudli sme vypnúť alebo prepnúť, proste ju videl.
A ako bonus uvediem ešte jeden zážitok.Keď bolo vonku (počas tejto zimy ojedinelých) nejakých –7 stupňov a ja som viezla moje naobliekané dieťa cez park v bugynke, malý sa zrazu začal vyzúvať a dávať si dole čiapočku. Jeho odpoveď na moje upozornenie, že je predsa vonku zima a topánočky a čiapočku musí mať, bola úplne úžasná: Ujo nemá topánoťky ani ťapoťku a prštekom vystrelil niekam doľava. Začala som sa obzerať, či na lavičkách nesedí nejaký primrznutý chudák bezdomovec bez čiapky a nedajbože aj topánok, z ktorého si môj syn vzal príklad, ale nikoho takého som nevidela.Tak sa pýtam: A aký ujo? Prštek letí ešte výraznejšie : Ten.Aha! Na okraji parku stojí rozpažená socha akéhosi národného rečniteľa (meno tam nie je, tak neviem, kto to je) a ten tu chudáčik mrzne len v sutane s bosými nohami a holou plešatou hlavou. No, vysvetlite dieťaťu, že je kamenný.
Takýchto zážitkov mám (asi ako každá mama) na celý román, toto je len výcuc. Takže, milí rodičia, nech filtrujete, ako filtrujete, nech upravujete slovník, ako upravujete, dieťa si vždy cestičku k tomu, ako si vysvetliť veci po svojom a všimnúť si to, čo by možno práve nemuselo, nájde J .
