reklama

Život na Marse, bádanie na Zemi

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)
Obrázok blogu

Ak existuje nejaký život na Marse, tak v porovnaní s niektorými zblúdilými pozemšťanmi, by pripomínal pravdepodobne najpestrejšiu a najbohatšiu tropickú záhradu. Nechcem tým poukazovať na nejakú konkrétnu skupinu, niekoho z nás, ani odsudzovať a už vôbec o kvalite života tu kázne dávať. Ide mi len o to sa na chvíľu rozhliadnuť a zamyslieť nad (ne)prítomnosťou, možno trochu zvláštnym pohľadom, pochopiť tie stratené bytosti doby. Pripomínajú skôr chodiace krabičky od práve kúpených cigariet s varovaním, smutne nenápadní svojím apatickým premiestňovaním zásob hmoty, bez náznakov využívania vlastných zdrojov energie. Pôsobia ako vyprahnuté púšte, osamelé krátery roztrúsené v neznáme, prenasledované minulým, zanechávajúc pieskové odtlačky v nádeji, že sa nerozkotúľajú tie drobné čiastočky v zblúdilej zašednutej krajine. Poslušne čakajú v bezvetrí ticha noci, postavy zakódované do zložitých nelúštiteľných šifier. Potichu dvíhajú hlávky k hviezdami posiatej oblohe, v očiach sa im odráža to nekonečné kvantum svetielok a jazykom nikoho, prehovárajú k tým mlčiacim svedkom beznádeje. Obloha je jasná, čistá vo svojej hviezdnej veľkoleposti, s dovolením nadčasovosti ignoruje dianie na Zemi. Pôsobivo krásna odysea, skrýva svoje tajomstvá nepochopiteľné, nedosiahnuteľné vo svojej večnosti. Zrazu akoby neexistovala hranica, prepadáva sa vesmír v ich bezodnom pohľade, zlieva sa do nekonečnej priepasti pocitov, uväznených svedkov kedysi bytostí. Odvážni bojovníci, dožadujúci sa spravodlivého vykúpenia, kričia po súdnej zhovievavosti. Posledný zúfalý výkrik do ticha tmy, mrazivo preťal chladnú atmosféru prelínajúcich svetov, unášaný poslednou kvapkou zostávajúcej nádeje. Čas akoby na chvíľu prestal existovať, všetko sa zlialo do jedinej tenkej čiary na konci ktorej stála akási postava. Nápadne podobná „im“ no predsa niečím tak odlišná a túžobne hypnotizujú pohľadom ten nádherný obraz svojho podvedomia. Znepokojene chvíľu skúmajú v jej odlesku vynárajúce sa čiastočky svojho bývalého „ja“, plaché tiene roztrúsené po búrke, zbierajú si kúsky seba, nevšímajúc nikoho v usilovnom hľadaní. Postupne skladajú si stále reálnejšiu podobu „toho“ a stále s väčším zaľúbením, v tom šialene farebnom tanci objavujú svoje zaprášené, zabudnuté poklady. Prežiarení svojimi nálezmi, krstia tie objavy neprestávajúcim smiechom nájdených a s nepredstaviteľnou radosťou vítajú vychádzajúci deň. Prebudil sa tak nádherný s posolstvom života na Zemi.

Zuzana Bojdová

Zuzana Bojdová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zdravo drzá, večne hladná, po informáciách i dobrom jedle. Ďalší popis by už vyznieval ako pokus o zbalenie toho pravého....o to mi nejde,ale hlavne o pohodové, občas spektrálne písanie.) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromnéInsomnia

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu