Dezinformačná postfaktická éra, v ktorej dnes žijeme, nie je výsledkom technologického zlomu, ale kultúrneho dedičstva.
Mnohí obviňujú internet, sociálne siete, algoritmy či zahraničných trollov – no hlbšia príčina siaha oveľa ďalej.
Postfaktický svet je len svetskou mutáciou náboženského dogmatizmu.
1. Viera bez dôkazov: generálna skúška na postpravdu
Dogmatické náboženstvá stáročia učili ľudí veriť bez kladenia otázok. Čím absurdnejšia bola predstava, tým záslužnejšia bola poslušnosť: panenské počatie, trojjediný Boh, večné zatratenie…
Pochybovanie bolo zločinom, rozum bol podozrivý, otázky boli len kacírskym pokušením.
„Naučte ľudí veriť bez dôkazov – a budú veriť hocičomu.“
— Christopher Hitchens
Táto dlhodobá mentálna drezúra pripravila pôdu pre súčasný svet, v ktorom fakty prehrávajú s emóciou, dôkazy s vierou a vedci s kazateľmi alternatívnej pravdy.
2. Cirkvi ako historické epicentrum odporu voči racionálnemu rozumu
Náboženské inštitúcie po stáročia aktívne blokovali vedecký pokrok, slobodu myslenia aj pluralitu názorov.
Giordano Bruno bol upálený nie za kacírstvo, ale za to, že myslel samostatne. Galileo bol umlčaný nie preto, že sa mýlil, ale preto, že mal dôkazy.
A hoci dnes cirkvi neupália nikoho, stále bránia pokroku v oblasti sexuálnej výchovy, bioetiky, práv menšín a svetského humanizmu.
Dogma sa nemení – len mení svoju formu.
Kde kedysi bol inkvizítor, dnes je konzervatívny politik s podporou biskupa.
3. Konzervatívne strany: politické nástroje dogmy
V mnohých krajinách – vrátane Slovenska – sú konzervatívne strany de facto predĺženou rukou cirkví.
Operujú s rovnakým slovníkom: tradičné hodnoty, kresťanská civilizácia, boj proti liberálom, sekularizmu, „gender ideológii“.
Ich rétorika nepotrebuje fakty. Stačí silný naratív – často emočne podfarbený strachom, morálnou panikou a fiktívnou predstavou večného zápasu dobra a zla.
To nie je náhoda. To je politický preklad náboženského kódu myslenia.
4. A teraz podstata: Dezinformačný ekosystém je výhradne pro-konzervatívny a pro-klerikálny
Celý dezinformačný svet – od malých „alternatívnych“ blogov po veľké weby a politických youtuberov – má jednu spoločnú črtu: ideologickú orientáciu na konzervativizmus, nacionalizmus a klerikalizmus.
Nešíria sa hoaxy o tom, že treba viac sekularizmu, rovnosti, rozumu či ľudských práv.
Ale masovo sa šíria klamstvá o tom, že:
• migranti ničia kresťanský svet,
• klimatická veda je výmysel globalistov,
• liberáli sú neomarxisti,
• vedci sú podplatení,
• a Západ upadá, lebo opustil Boha.
To nie je pluralita. To je systematická kampaň proti racionalite, slobode a otvorenosti.
„Dezinformácie nie sú o faktoch. Sú o moci nad vnímaním.“
— Yuval Noah Harari
5. Sekulárna imunita ako jediná obrana
Z tejto krízy sa nedostaneme nárekom ani cenzúrou.
Jedine čo pomôže, je vybudovať silnú sekulárnu kultúru kritického myslenia – vo vzdelávaní, v médiách, vo verejnom priestore.
• Nie výučba náboženstva, ale výučba logiky, epistemológie a intelektuálnej poctivosti.
• Nie slepá lojalita k tradícii, ale zvedavosť, pochybovanie a právo zmeniť názor.
• Nie autority nedotknuteľné „zvrchu“, ale odbornosť overená zdola – dôkazom.
„Vzdelávanie nie je o tom, čo si myslíme, ale ako sme k tomu došli.“
— Carl Sagan
6. Z božskej viery k svetskej manipulácii je len krok
Ak si spoločnosť zvykne veriť bez dôkazov, nebude vedieť rozpoznať lož od dôkazov postavených proti sebe.
A ak cirkev storočia učila, že „pravda je to, čo hovorí autorita“, nečudujme sa, že dnes sa milióny ľudí prikláňajú k tým, ktorí im ponúknu pohodlnú ideologickú istotu namiesto intelektuálnej neistoty, večných pochybností a hľadania pravdy.
Postfaktická doba je dieťaťom náboženského dogmatizmu.
Je čas ju konečne vychovávať a pretvárať v duchu racionálneho rozumu.
Kto ťa naučí veriť bez dôkazov, nebude mať problém ťa potom ovládnuť bez výčitiek.
Literatúra:
ŠTÚDIE O DOGMATIZME A DEZINFORMÁCIÁCH
1.1 Pennycook & Rand (2018, 2019, 2020):
• Skúmali vzťah medzi kognitívnym štýlom (analytické vs. intuitívne myslenie) a dôverou vo falošné správy.
• Záver: Ľudia, ktorí využívajú viac intuitívne myslenie (tzv. “default to truth” heuristika), sú náchylnejší veriť fake news, bez ohľadu na politickú orientáciu.
• Štúdie tiež ukazujú, že kognitívna reflexia (schopnosť zastaviť sa a premýšľať) znižuje dôveru vo falošné správy.
1.2 Bronstein et al. (2019):
• Identifikovali koreláciu medzi nízkou mierou “actively open-minded thinking” a vierou v konšpiračné teórie a hoaxy.
• Vyzdvihli dogmatické myslenie ako významný prediktor dôvery vo falošné informácie.
1.3 Rollwage et al. (2018):
• Neurokognitívna štúdia ukázala, že ideologickí dogmatici (či už náboženskí alebo politickí) vykazujú nižšiu metakognitívnu citlivosť – teda horšiu schopnosť uvedomiť si vlastné omyly.
• To znamená, že nevedia dobre posúdiť, kedy sa môžu mýliť, čo je kľúčová schopnosť pri obrane voči dezinformáciám.
1.4 Frenda et al. (2013):
• Zistili, že politickí a náboženskí konzervatívci sú náchylnejší veriť falošným spomienkam, najmä ak zapadajú do ich svetonázoru.
1.5 Štúdie o “myslení typu 1” (intuitívne, rýchle, emocionálne) vs. “myslení typu 2” (analytické, pomalé, kritické):
• Náboženská viera súvisí so sklonmi k intuitívnemu mysleniu (Gervais & Norenzayan, 2012), ktoré koreluje s nižšou mierou overovania faktov.
