1. Úvod: Keď autoritárske extrémy spoja svoje sily.
Zdalo by sa, že libertarián, klerikál a neoboľševik sú ideologicky na opačných koncoch mentálneho sveta. Jeden vyznáva absolútnu slobodu trhu a indivídua, druhý poslušnosť voči Bohu a „prirodzenému poriadku“, tretí triedny boj a silný štát. A predsa sa dnes stretávajú v jednom bode: v spoločnom nepriateľovi – v doposiaľ jedinom dobre fungujúcom zriadení – sekulárnej, liberálnej, demokratickej spoločnosti založenej na racionalite, vede, humanizme a ľudských právach.
Ich autoritárska aliancia nie je iba formálna, ale aj prakticky funkčná. Každý z nich ťaží z rozkladu inštitúcií, postfaktického chaosu v spoločnosti a nárastu iracionality. Spojili sa v koordinovanom dezinformačnom útoku na fakty, slobodu a rozum. Preto treba tieto tri extrémy pomenovať, rozobrať a pochopiť ich ako spoločnú hrozbu ktorá zmutovne prerastá až do akéhosi nového fašizmu.
2. Libertariánsky oligarchický elitarizmus: Sloboda pre silných, poslušnosť pre slabých
Libertariánska ideológia sa tvári ako hymna absolútnej slobody. Ale pozor, nie slobody pre všetkých – len slobody pre ekonomicky najsilnejších. Je to utopistická ilúzia všemocného trhu ako “prirodzene spravodlivého” mechanizmu, ktorý vraj spravodlivo odmení schopných a potrestá neschopných.
V praxi to ale znamená:
• odmietanie daní, sociálnych programov, verejného zdravotníctva,
• zbožšťovanie súkromného vlastníctva ako nadradeného morálke, rovnosti príležitostí, ako aj základným ľudským právam,
• privatizáciu: polície, spravodlivosti, verejného zdravotníctva, vzdelania, aj samotnej pravdy.
Pre libertariána je štát nepriateľ, ale zároveň potrebuje silné súkromné monopoly. Nepotrebuje slobodu prejavu, ak si ju nemôže kúpiť. Nepotrebuje ľudskú dôstojnosť, ak ju nevie speňažiť.
Libertarián Richard Sulík sa otvorene priznal, že má bližšie k „anarchokapitalizmu“ a konzervatívcom než ku klasickému pravicovému liberalizmu.
Peter Thiel (PayPal) libertarián a zároveň veľký podporovateľ Trumpa ide ešte ďalej: demokracia je vraj neefektívna, a ekonomická elita by mala rozhodovať za všetkých. To znamená len jedno: Absolútna sloboda pre najsilnejších a zároveň neobmedzená vláda nad ostatnými. Potom nie je náhoda, že má tento libertariánsky oligarcha bližšie ku republikánskym MAGA konzervatívcom ako k pravicovým liberálom a Demokratom.
3. Klerikálny konzervatívny fundamentalizmus: Dogma ako náhrada za pravdu
Druhý extrém absolutisticky neoslavuje “všemocný trh”, ale “všemocného Boha”. Nie však ako osobnú vieru, ale ako nespochybniteľnú autoritu, ktorá legitimizuje oligarchickú moc. Klerikálny fundamentalizmus vyhlasuje svoje učenie za jediné správne a vyžaduje, aby bolo základom štátu, zákonov aj morálky.
Výsledkom je:
• potláčanie práv menšín (LGBTI+, transrodoví ľudia, neveriaci, sekulárne ženy),
• útoky na vedecké poznanie (evolúcia, bioetika, psychológia),
• pretláčanie zákonov do právneho štátu podľa náboženských dogiem,
• absolútna kontrola nad telom, mysľou a svedomím jednotlivca,
• podkopávanie plurality, sekularizmu a slobodnej diskusie.
Tento model vidíme v Rusku (pravoslávny nacionalizmus), v USA (evanjelikánsky fundamentalizmus), v Poľsku (katolícky populizmus), v Maďarsku (konzervatívny a klerikálny antiliberalizmus), ale aj na Slovensku. Smer, KDH, OĽaNO, Tarabovci či Kuffovci dnes otvorene hlásajú, že Božie zákony stoja nad sekulárnou ústavou.
Citujme Voltaira:
„Cirkev nás učí milovať pravdu – ale len tú, ktorú si sama schváli.“
To veru nie je pokorná viera – to je agresívna, expanzívna dogmatická ideológia, ktorá sa pod zámienkou náboženskej morálky usiluje premeniť slobodnú, liberálno-demokratickú spoločnosť na autoritatívny teokratický režim ovládaný úzkou kastou samozvaných strážcov božej pravdy.
4. Neoboľševická pomsta: Rovnosť bez slobody, štát bez spravodlivosti
Tretí extrém nevychádza z viery vo “všemocného boha” ani vo “všemocný voľný trh”, ale z resentimentu a túžby po revanši. Neoboľševizmus dnes nenosí červené hviezdy, ale falošné nálepky ako „mier“, „sociálna spravodlivosť“, „alternatívne hodnoty“. Ale jadro ostáva: autorita štátu, vodcu, strany a kolektívu.
Typické črty:
• popieranie individuálnych práv v mene národa, triedy, vlasti,
• nenávisť voči liberálom, médiám, kritickému mysleniu,
• idealizácia minulosti a konšpiračný pohľad na súčasnosť,
• podpora autoritárskych režimov – Putina, Orbána, Trumpa…
Na Slovensku má tento trend mená: Fico, Blaha, Harabin... Pretvarujú sa že sú ochrancami pospolitého pracujúceho ľudu, “tradičnej rodiny” a “suverénneho národa”, no to len preto, aby spoločne s konzervami zničili individuálnu slobodu výmenou za prísľub istôt a silnej ruky.
Ich cieľom nie je spravodlivosť – ale neobmedzená kontrola. Nie rovnosť – ale otrocké podriadenie. Nie mier – ale Putinová vojnová propaganda.
5. Obrana racionality: Prečo dnes musíme povedať dosť
Dnes už nejde o akademický spor medzi ideológiami. Ide o samotné prežitie sekulárnej, slobodnej a rozumnej racionálnej spoločnosti. Až priveľa ľudí si stále ešte nevšimlo, že náš slobodný svet nečelí jednej totalite – ale hneď trom, ktoré sa síce navzájom neznášajú, ale zároveň ruka v ruke rozkladajú všetko, čo im bráni v autoritárskom ovládnutí ľudskej mysle.
Kým:
• libertarián bojuje za absolútnu slobodu trhu aj proti liberálnej demokracií, ale už nie za individuálnu slobodu a práva každého jedného človeka,
• klerikál a konzervatívec bráni iba svoje „božie hodnoty“, no nie objektívnu pravdu ani individuálnu slobodu,
• neoboľševik volá po sociálnej spravodlivosti, ale len pre vyvolených “našich ľudí”.
všetci traja opovrhujú vedeckou pravdou, racionalitou, ľudskými právami, pluralitou názorov, rovnosťou pred zákonom a dôstojnosťou jednotlivca.
Ich ústredným nepriateľom je osvietenstvo
Spoločným menovateľom ich boja je nenávisť k hodnotám osvietenstva:
• kritickému mysleniu, ktoré rozkladá ich mýty,
• slobode svedomia, ktorá neuznáva iba jediný možný “správny pohľad”,
• vedeckej racionalite, ktorá nemá pre ich utopistické a iracionálne dogmy pochopenie,
• sekulárnemu právnemu štátu, ktorý im bráni meniť zákony podľa dogmatickej viery alebo ideologickej pomsty.
Preto dnes vidíme, ako sa volá po:
• zákazoch a cenzúre progresívnych tém (LGBTI+, antikoncepcia, eutanázia, umelé oplodnenie, migrácia…),
• návrate k patriarchátu, čiže k „prirodzeným“ podriadeným rolám žien,
• zákonoch založených na dogmatickej archaickej Biblii, nie na súčasnom vedeckom poznaní a ľudských potrebách, univerzálnej etike, sekulárnej ústave,
• slepej dogmatickej poslušnosti a nie k slobode a pluralite myslenia.
• ku zrušeniu alebo aspoň k masívnemu okliešteniu demokratických štátnych inštitúcii, zákonov a regulácií.
• istotách, ktoré často ostávajú postavené na vode alebo len voľne zavesené v éteri.
Voltaire nás varoval:
„Tí, ktorí môžu prinútiť ľudí veriť absurdnostiam, ich potom môžu donútiť aj páchať krutosti.“
A tu mu história dáva za pravdu - klerikáli, komunisti, fašisti, anarchisti - majú na svedomí milióny zmárnených ľudských životov.
Umberto Eco pripomenul, že: “fašizmus nikde nezmizol – len zmenil šaty”.
A dnes týchto novodobých preoblečených fašistov my veru dobre poznáme a sú to:
anarchokapitalisti:„všemocný trh všetko vyrieši“ a slabí nech skapú.
klerikáli: „len Boh vie, čo je správne“ a tí ktorí sa nehodia do tabuliek nech zhoria na hranici, alebo v pekle.
neobolševici: „Západ musí byť kompletne zničený“ a potom začne ten pravý komunistický ráj, ale len pre “našich ľudí”.
Ale pritom sa skutočná pravda nachádza úplne niekde inde a pre všetkých týchto iracionálnych utopistov stále platí:
„Najväčším nepriateľom poznania nie je ignorancia, ale ilúzia poznania.“
— Stephen Hawking
A táto šialená spoločná utopistická ilúzia – pozostávajúca z libertariánskej utópie, z náboženského tmárstva a triedneho revanšizmu, spoločne vyúsťuje do akéhosi zmutovaného neofašizmu a ten dnes musíme radikálne odmietnuť!
A preto tu zodpovedne prehlasujem, že:
„Keď sa utopistická iracionalita spojí s absolútnou mocou, nevzniká nový lepší a spravodlivejší poriadok – ale len nové utopistické iracionálne temno a následný nevyhnutný rozklad západnej civilizácie.“
— Herakleitos II.
