Smrť Anny Záborskej nie je len osobný koniec jednej katolibánskej političky. Je to symbolické memento mori, ktoré ukazuje, ako sa dá celý život premrhať v službe primitívnych ilúzii.
Záborská sa stala symbolom fixácie na smrť a posmrtný život. Namiesto toho, aby budovala lepší, slobodnejší a dôstojnejší svet tu a teraz, roky obťažovala a obmedzovala spoločnosť primitívnymi dogmami o „svätosti života“ a „večnej odplate“. A pritom sama žila v ilúzii, že po smrti ju čaká za to zaslúžená odmena. Tragédia je, že nikdy nezistí, ako hlboko sa mýlila. Lebo po smrti už nie je nič – len biologický fakt mŕtveho mozgu.
Biblia: manuál posmrtného vydierania
• „Títo pôjdu do večného trápenia, ale spravodliví do večného života.“ (Mt 25,46)
• „A dym ich múk vystupuje na veky vekov.“ (Zjv 14,11)
• „Kto neuverí, bude odsúdený.“ (Mk 16,16)
• „Radšej vojsť jednookému do kráľovstva, ako byť uvrhnutý do pekla.“ (Mk 9,47–48)
Toto nie je nádej, ale vydieranie strachom, ktoré celé stáročia otupovalo ľudský rozum.
Chronológia katolibánskych zverstiev spáchaných „pre nebo“
• 11.–13. storočie – Krížové výpravy: masakry Židov, moslimov aj kresťanských „heretikov“ v mene večnej spásy.
• 13.–18. storočie – Inkvizícia: upaľovanie, mučenie a ničenie života v mene „čistoty viery“.
• 1492 a ďalej – Kolonializmus: pápežské buly legitimizujú zotročovanie a vraždenie domorodcov v Novom svete.
• 1939–1945 – Holokaust: katolícka hierarchia mlčí alebo kolaboruje s fašizmom, antisemitizmus živený stáročnou dogmou.
• 20.–21. storočie – Slovensko: Záborská a spol. presadzujú klerikálne zákony, ktoré obmedzujú, obťažujú a ohrozujú ženy, rodiny a slobodu jednotlivca v mene „večného života“.
Vždy rovnaká schéma: primitívna posmrtná ilúzia je dôležitejšia než reálny ľudský život.
Memento
Smrť Anny Záborskej ukazuje, ako sa dá celý život premrhať v službe klamu a bludu. Žila pre „nebo“, ktoré ale v skutočnosti nikdy nepríde. Zanechala tu len stopy obmedzení, zákazov a pokusov podriadiť slobodnú spoločnosť nezmyselným katolibánskym dogmám.
Ako povedal Nietzsche: „Nádej na onen svet je klam, ktorý oberá človeka o hodnoty tohto sveta.“
A Voltaire: „Tí, čo vás prinútia veriť absurdnostiam, vás prinútia páchať zverstvá.“
Preto nech je jej smrť mementom: takto sa nežije plnohodnotný život. Plnohodnotný život sa žije tu a teraz – v slobode, dôstojnosti a racionalite. Nie v posadnutosti smrťou a ilúziou akejsi iracionálnej „večnej odmeny“.
