Mali by sme si konečne prestať klamať do vlastného vrecka.
Že to s našou sekulárnom liberálnou demokraciou ešte “nejako ustojíme“. Lenže ak budeme pokračovať v tom, čo (ne)robíme doteraz, čiže ignorovať systematický úpadok kritického myslenia a veriť, že sekulárna liberálna demokracia sa akousi “zázračnou” zotrvačnosťou ešte udrží, tak priatelia veru nie - neudrží. Odpadne ako taká hnilá hruška.
A my to potom už nijako neustojíme!
Pretože problém neväzí ani tak v samotných politikoch. Hlavný problém väzí v ich voličoch.
Pretože skutočne kriticky mysliacich ľudí je na Slovensku kriticky málo, oveľa menej než tých, ktorí sú už dogmaticky natvrdo indoktrinovaní.
A je úplne jedno či sa jedná o indoktrináciu od:
pravicového extrému,
ľavicového extrému,
náboženského fundamentalizmu,
konzervatívneho dogmatického extrému,
proruských konšpirácií a dezinformácií,
trumpizmu, orbanizmu, anarchizmu alebo klérofašizmu…
Všetky tieto skupiny majú jedno spoločné:
Poľujú po našej sekulárnej, pluralitnej, slobodnej spoločnosti. Lebo im v nej prekáža práve tá osobná sloboda, zodpovednosť a individualita, na ktorej stojí liberálna demokracia.
Nie populisti sú problém. Problém sú užitoční idioti.
Populisti vedia, čo robia.
Vedia, že väčšina ľudí nehľadá pravdu, ale len potvrdenie svojho názoru.
Nechce kriticky myslieť – chce len slepo veriť. A preto stačí jednoduchý nepriateľ, silný vodca a správne naordinovaná dávka kolektívnej útechy alebo strachu.
„Problém demokracie nastáva, keď hlúpi majú rovnaké hlasovacie právo ako vzdelaní – a keď sa hlúposť začne oslavovať ako názor.“
(George Carlin)
Toto nie je elitarizmus.
Je to varovanie pred tým, čo sa deje, keď do verejného priestoru prenikne masa ľudí bez minimálnej schopnosti kritickej reflexie – ale s plnohodnotným hlasovacím právom.
Čo vlastne je kritické myslenie?
Nie je to „mudrovanie“. Nie je to ani „skepsa voči všetkému“.
Je to schopnosť rozlíšiť, čo je pravda, čo je manipulácia a čo je len šikovne zabalená manipulatívna lož.
Stručný rýchloprehľad:
Kriticky mysliaci človek:
kladie otázky typu „Ako to viem?“, „Z čoho to vyplýva?“, „Kto z toho profituje?“
vie rozpoznať logické klamy, manipuláciu jazykom, falošné autority, emóciami nabité frázy,
overuje fakty, predtým než ich zdieľa,
neargumentuje vierou, ale dôkazom,
neupína sa na jeden „svätý“ zdroj, ale porovnáva viacero uhlov pohľadu,
myslí analyticky – dokáže si zložitý problém rozložiť na menšie, prehľadnejšie a ľahšie riešiteľné časti.
a najmä: vie zmeniť svoj názor, keď pribudnú nové argumenty a dôkazy, ktoré jasne vyvracajú ten jeho pôvodný názor.
„Sloboda myslenia začína pochybnosťou.“
(Erich Fromm)
Prečo na tom záleží?
Lebo v demokratickom systéme má každý hlas rovnakú váhu – aj ten, čo je utvorený na základe feikového videa z TikToku alebo dogmatickej kázne v kostole, alebo pochybného postu na Facebooku.
A práve preto je kritické myslenie jediným nástrojom obrany pred kradmým a postupným okliešťovaním našej liberálnej demokracie, ktorá sa nakoniec jedného krásneho dňa zmení na totalitu.
„Najväčšie nebezpečenstvo pre slobodu nie je tyran, ale dav, ktorý mu uverí.“
(Hannah Arendtová)
A preto:
„V dobe univerzálneho klamstva je povedať pravdu revolučným činom.“
(George Orwell)
Továreň na poslušných je nebezpečnejšia než zbrojovka
Ak nevychovávame generácie kriticky mysliacich ľudí, vychovávame generácie loajálnych robotov - poslušných vykonávateľov vôle niekoho iného –populistického politika, bigotného kazateľa, despotického vodcu, manipulatívneho ideológa.
Demokracia sa nedá len tak „zamraziť a skladovať“.
Musí sa každý deň odznova vybojovať – logickou diskusiou, hlbokými vedomosťami, racionálnym rozumom, kritickým myslením.
A ak to nebudeme robiť, tak potom nepriatelia našej slobody ani nebudú musieť veľmi útočiť.
My im ju sami zbabelo a ignorantsky položíme k nohám – s modlitbou a naivnou predstavou, že to azda s nami nebude až také zlé.
Ale ono bude a ešte ako!
